O. T. A L a V i y a, s h. Q. Q o d I r o V a. N. Q o d I r o V, s h. H. H a m r o q u L o V e. H. H a L i L o V

Rubnem ingyeyilish koeffitsiyenti).
A gar 
organizm ga tushayotgan v a undan ajralib chiqayotgan azot m iqdori teng 
b o 'lsa , organizm
azot m uvozanati
h olatida b o 'lad i. A g ar organizm ga 
tushayotgan azot undan ajralayotgan azotdan k o 'p b o 'lsa , 
m usbat azot
m uvozanati
(azot retensiyasi) dan dalo lat beradi. B unday holat m uskul 
m a s s a s i o r ta y o t g a n d a ( jis m o n i y c h i n iq is h d a v r id a ) , o r g a n iz m
o 's a y o tg a n d a , h o m ilad o rlik d av rid a, o g 'ir k asa llik d a n tu z ala y o tg a n
d a v r d a k u z a tila d i. O rg a n iz m d a n c h iq a r ila y o tg a n a z o tn in g u n g a
tu shayotgan azotdan ustunligi 
manfiy a zo t m uvozanati
deyiladi. B unday 
holat to 'la qim m atga ega b o 'lm a g a n oqsil is te ’m ol qilinganda, y a ’ni 
o rg a n iz m g a a lm ash tirib b o 'lm a y d ig a n a m in a k islo ta la m in g b iro rtasi 
tushm asa, oqsil ochligi yoki to 'la o chlik p aytida kuzatiladi.
368

---

K atta yoshdagi so g 'lo m odam bir sutkada tananing 1kg m assasiga 
0,75g oqsil iste’m ol qilishi zarur, 70kg m assaga ega b o 'lg a n odam 52,5g 
to 'la qim m atli oqsil iste’m ol qilishi zarur. A zot m uvozanatini ishonarli 
holatda ushlab turish uchun bir sutkada 85-90g oqsil iste ’m ol qilgan 
m a ’qul. Bolalar, hom ilador va em izikli ayollarda bu ko'rsatk ich yana ham
yuqoriroq, shulardan oq sillar asosan plastik v azifasini o 'ta y d i degan 
hulosa qilish m um kin.
L ipidlar almashinuvi.
L ipidlar glitserin va y o g ' kislotalaridan iborat. 
Y og' kislotalarining to 'y in g a n va to 'y in m a g a n turlari m avjud. Lipidlar 
organizm da energetik va plastik v azifalam i bajaradilar. K atta yoshdagi 
odam lar organizm dagi en ergetik sarfning 50% ini y o g 'la r oksidlanishi 
hisobiga am alga oshadi. Y o g 'lar oziqlanish uchun ham sarflanadi, uning 
organizm dagi zahirasi tan a v aznining 10-20% ini tashkil qiladi. U ning 
deyarli yarm i teri osti y o g ' k letchatkalarida, katta m iqdorda qorin y o g ' 
sifati, b u y rak o ld i y o g ' v a m u sk u lla r o ra sid a sa q lan a d i. O ch lik d a, 
o rg a n iz m g a so v u q t a ’sir q ilg a n d a , jis m o n iy y o k i p six o e m o tsio n a l 
z o 'riq is h paytida zax irad ag i y o g 'la r parchalanishi k uchayadi. Tinch 
holatda ovqat iste ’m ol qilin g an d an so 'n g y o g 'la r resintez b o 'lib , yana 
y o g ' deposida y ig 'ila boshlaydi. E nergetik m aqsadda asosan neytral 
y o g 'lar-trig litse rid lar, plastik m aterial sifatida esa fosfolipidlar, xolesterin 
va y o g ' kislotalari ishlatiladi, u la r hujayra lipoproteid tark ib ig a kiradi, 
steroid gorm onlari, o 't kislotalari v a prosto g lan d in lar o 'tm ish d o sh lari 
hisoblanadi.
Ichakdan so 'rilg a n lipid m olekulalari e p itelio tsitlard a tashiluvchi 
zarrachalami (xilomikronlar) hosil qiladilar va limfatik tom irlar orqali qonga 
tushadilar. K ap illy arla r en d o teliy sid ag i lip o p ro te id lip a za la r t a ’sirida 
x ilo m ik ro n n in g ta rk ib id a g i n e y tra l trig lits e r id la r g litse rin v a y o g ' 
kislotalarigaparchalanadilar. Yog' kislotalarining bir qism i album in bilan 
birikadi, glitserin va erkin y o g ' k islotalar y o g ' h u jayralariga q o 'sh ilib
triglitseridlam i hosil qiladilar. X ilom ikronning qoldiq qism ini gepatotsitlar 
ushlab qoladi, endotsitozga uchratadi va lizosom ada parchalanib ketadi. 
Jigarda sintezlangan lipid m olekulalarini tashish uchun lipoproteidlar 
hosil b o 'lad i. Bu lipop ro teid lar p ast va o 'ta past zich lik k a ega b o 'lib , 
jig a rd an boshqa to 'q im a la rg a triglitserid va xo lesterin lam i tashiydilar. 
T o 'q im a h u jayralari lip o p ro te id la m i sezuvchi rese p to rlar yordam ida 
qonda aylanib yurgan past zich lik k a ega b o 'lg a n lipoproteidlam i sezib 
oladi va e n d o tsito z y o 'li bilan q am rab o la d ila r, liz o so m a lard a ular 
parchalanib hujayra ex tiyojiga m uvofiq xolesterinni ajratadilar. A gar 
q o n d a p a s t z ic h lik k a e g a b o 'lg a n lip o p r o te id la r k o 'p a y ib k e ts a
369

---

m a k ro fa g la r va b o sh q a le y k o ts itla r to m o n id a n u sh la b o lin a d i. B u 
hu jayralar m etabolik kam faol boMgan xolesterin efirlarini o 'z id a y ig 'ib , 
qo n -to m irlar devorida ateroskleroz toshm alari tarkibiy qism ini tashkil 
qiladi.
Yuqori zichlikdagi lipoproteidlar ortiqcha xolesterin va uning efirlarini 
to 'q im a la r d a n jig a r g a ta s h ib k e la d i. Jig a rd a u la rd a n o 't k islo ta si 
sintezlanadi, so 'n g ra o rganizm dan chiqarib yuboriladi. B undan tashqari, 
b u y rak usti bezida steroid gorm onlari sintezida yuqori zichlikka ega 
b o 'lg a n lipoproteidlar ishlatiladi.
Sodda va m urakkab lipid m olekulalari organizm da sintezlanadi, faqat 
linol, linolen va araxidin, to 'y in m a g an y o g ' kislotalari bundan m ustasno, 
ular albatta ovqat tarkibida tushishlari zarur. Bu alm ashtirib b o ' lmaydigan 
y o g ' k islo ta la ri fo sfo lip id la r m o le k u la si ta rk ib ig a k irad i. A ra x id in
kislotasidan prostoglandin, p rostotsiklin, trom boksan va leykotriyenlar 
hosil bo'ladilar. A lm ashtirib b o 'lm a y d ig an y o g ' kislotalarini organizm da 
bo'lm asligi yoki kam m iqdorda organizm ga tushishi, organizm o'sishining 
to 'x ta sh i, buyrak faoliyati buzilishi, teri kasalliklari, pu sh tsizlik kabi 
oq ib atlam i keltirib chiqaradi. Y o g 'lam in g biologik qim m ati tarkibida 
a lm a s h tir ib b o 'lm a y d ig a n y o g ' k is l o ta la r in in g b o rlig i v a u la rn i 
o 'z la s h tiris h d ara jasig a q arab an iq lan ad i. O rg a n iz m d a m a sk a y o g 'i, 
to 'n g 'iz y o g 'i - 93-98 % ga, kungaboqar y o g 'i - 96-90 % ga, m argarin 94­
98 % ga o'zlashtiriladi.