Nizomiy nomidagi tdpu ning 70 yilligiga bag’ishlanadi


P  te k islik n in g h '2 g o rizo n tali o ’tk azilad i, u  PH



Download 2,55 Mb.
Pdf ko'rish
bet79/85
Sana26.02.2022
Hajmi2,55 Mb.
#468649
1   ...   75   76   77   78   79   80   81   82   ...   85
Bog'liq
Chizma geometriya. 1-qism (Sh.Murodov va b.)


te k islik n in g h '2 g o rizo n tali o ’tk azilad i, u 
PH 
g a parallel 
b o ’ladi. 
B u o ’tk azilg an g o rizo n taln i dastlab k i ch iz m a g a tik lay m iz. 
B u n in g
uchun 
tek islik n in g
PVi 
izidagi 
1'0 
n u q tad an
Ph 
ga 
p erp e n d ik u ly a r SAh h arakat te k islig in in g g o rizontal izi o ’tkazilad i. 
Px
nu q tan i m a rk az q ilib
P x l’o 
rad iu sli yoyni SAv iz b ilan k esish g an 12 
n u q tasi an iq lan ad i. B u 
12 
n u q ta o rq ali P te k islik n in g frontal 
Pv 
izi 
o ’tk azila d i. A n u q ta h g o rizo n ta ld a yotg an lig i uch u n u n in g A i v a A 2 
p ro y ek siy a lari m o s rav ish d a hi va h2 ga tegishli b o ’ladi. Q o lg an В va С 
n u q ta la m i y u q o rid a g i usul b ilan an iq lab b erilgan A BC u c h b u rch ak n in g
Aj Bi Cj va A 2B 2C 2 p ro y ek siy a larin i h o sil qilam iz.
7.6 § T ekis parallel k o’chirish usuli
B u u su ld a b e rilg a n g e o m e trik o b ra z n in g (n u q ta , t o ’g ’ri ch iz iq , 
te k is lik v a h .k .) h a r b ir n u q ta si p ro y e k s iy a la r te k is lig ig a n isb a ta n
p a ra lle l 
b o ’lgan 
g o riz o n ta l 
y o k i 
fro n ta l 
tek is iik lard a 
h a ra k a tla n tirila d i.
www.ziyouz.com kutubxonasi


а) 
12 6-shakl 
b)
1-m isol. 126-shakl a) v a b ) d a b e rilg a n A B (A iB i;A 2B
2
) t o ’g ’ri 
c h iziq k e sm a sin in g h a q iq iy k a tta lig i to p ilsin . B u n d a k e sm a n in g
A (A i;A 2) u ch i H g a p a ra lle l N A te k islik d a , B (B i;B 2) uchi e sa N B 
te k is lik d a h a ra k a tla n a d i. 
B u te k islik la rd a g i h a ra k a t n a tija sid a A B
k e sm a fro n ta l p ro y e k s iy a la r tekisligi V ga parallel holga keltiriladi. 
126-shakl, b) dagi epyurda ixtiyoriy A'i nuqtani belgilab, undan gorizontal 
chiziq o ’tkazib A ^ proyeksiyani o ’lchab A 'jB '^ A iB i q o ’yiladi va B 1! 
nuqta hosil qilinadi y a ’ni A 'j B '^ A ^ i . A nuqtaning frontal proyeksiyasi 
A 2 orqali N A tekislikning N AV izi o ’tadi. Proyeksion bo g ’lanishda В' 
nuqtaning Bf2 frontal proyeksiyasi topiladi. H osil b o ’lgan А^В'г kesm a AB 
kesm ani haqiqiy katgaligi b o ’lib, a burchak esa bu kesm aning H teksilik 
bilan hosil qilgan burchagi b o ’ladi.
2 -m iso l. U m u m iy v a z iy a td a b e rilg a n A B (A iB i;A 2B 2) t o ’g ’ri 
c h iz iq k e sm a si fro n tal p ro y e k s iy a la r te k islik g i V g a p e rp e n d ik u ly a r 
h o la tg a k eltirilsin (1 2 7 -sh a k l).
www.ziyouz.com kutubxonasi


Ix tiy o riy ta n la n g a n A '2 n u q ta d a n o ’tk a z ilg a n g o riz o n ta l c h iz iq q a
k e sm a n in g
fro n ta l 
p ro y e k siy a si 
A 2B 2 
ni 
o ’lchab 
q o ’yamiz: 
(A'2B’2 =A 2B 2).
K esm aning gorizontal proyeksiyasi A 'iB ’i holga kelib qoladi. A ’
i
B^ 
ni ixtiyoriy B"i nuqtadan vertikal to ’g ’ri chiziqqa o ’lchab qo’yam iz, y a ’ni 
(A ,liB ,li=A ,iB fi). U holda kesm aning frontal proyeksiyasi A"2=Bm2> y a ’ni 
nuqta b o ’lib, u V ga perpendikulyar bo’ladi.
3-m isol. 
U m um iy 
vaziyatda 
berilgan 
A B C (A
i
B 1C
i
;A 2B2C2) 
uchburchak yuzasining haqiqiy kattaligi aniqlansin (128-shakl). Bu 
m asalani yechish uchun uchburchakning А ^ А ^ ь А г Ь ) gorizontalini 
o ’tkazib, uni V tekislikga perpendikulyar holatga keltiram iz, buning uchun 
uning gorizontal ch izig ’ini frontal proyeksiyalovchi, y a ’ni A 'l l ’ilX X
vaziyatda o ’tkazib olish kerak.
G o riz o n ta l c h iz iq n in g y a n g i A ' l l ' i v a z iy a tid a n fo y d a la n ib , 
u c h b u rc h a k n in g y a n g i v a z iy a td a g i p ro y e k s iy a la ri y a sa la d i. S hu 
h o ld a u c h b u rc h a k n in g y a n g i fro n ta l p ro y e k s iy a s i C ^ A ^ B S t o ’g ’ri 
c h iz iq b o ’lib proyeksiyalanadi, y a ’ni tekislik frontal proyeksiyalovchi 
vaziyatga kelib qoladi. Endi uchburchakning А'гВ'гС'г proyeksiyani H ga 
parallel holga keltiram iz v a uchburchakning H tekislikdagi A ^ B ^ C i
proyeksiyasini topam iz. H osil b o ’lgan bu А '^ В '^ С "] uchburchak, berilgan 
ABC uchburchak yuzasining haqiqiy kattaligi b o ’ladi.
4-m isol. 
Fazodagi 
D (D
j
;D2) 
nuqtadan 
A B C (A
i
B
i
C
i
;A2B 2C 2) 
tekislikgacha b o ’lgan eng qisqa m asofaning haqiqiy kattaligi topilsin 
(129-shakl). Bu m asala quydagicha yechiladi.
A B C (A
i
B ! C
i
;A 2B 2C 2) u c h b u rc h a k n in g u c h la rin i V ga p arallel 
te k is lik la rd a
h a ra k a tla n tirib , 

g a
p e rp e n d ik u ly a r 
v a z iy a tg a
www.ziyouz.com kutubxonasi


keltira m iz. B u n in g u c h u n b u u c h b u rc h a k n in g y a n g i p ro y e k s iy a s in i 
u n in g A l ( A i l i ; A 2l
2
) fro n ta lin i H te k is lik g a p e rp e n d ik u ly a r b o ’lg an
h o la td a y a s a y m iz . B u n d a y v a z iy a td a b e rilg a n u c h b u rc h a k n in g
g o riz o n ta l 
p ro y e k s iy a s i 
B 'iA ^ C 'i 
k e s m a
k o ’rin is h id a
b o ’ladi. 
B e rilg a n D ( D iD 2) n u q ta n i h a m b e rilg a n A V S u c h b u rc h a k g a
b o g ’la n g a n h o ld a h a ra k a tla n tirib y a n g i p ro y e k s iy a la ri 
v a D '2 ni 
a n iq la n a d i. B u n d a

Download 2,55 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   75   76   77   78   79   80   81   82   ...   85




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish