Nizo m iy n o m idagi toshkent davlat pedagogika universiteti chizma geometriya



Download 2,49 Mb.
Pdf ko'rish
bet139/142
Sana25.09.2021
Hajmi2,49 Mb.
#184540
1   ...   134   135   136   137   138   139   140   141   142
Bog'liq
66chizmageometriyapdf (1)

a
 
v a   E  n u q ta la m in g   y o rd a m c h i 
a
2  v a   Ё2  p r o y e k s iy a la rig a   e g a  
b o ’lam iz.
Y o rd a m c h i  p ro y e k siy a la sh n in g   b u   u m u m iy   h o lig a  n isb a ta n  
a m a ld a   k e n g   q o ’lla n ila d ig a n   q u y id ag i  x u su siy   h o llarin i  k o ’rish 
m u m k in :
1)  a so siy   p ro y e k siy a la sh   m a rk a z i  h o s   n u q ta   (S ),  q o ’sh im c h a  
p ro y e k siy a la sh   m a rk a z i  (Si*,)  esa  h o sm a s  n u q ta   (1 3 2 -sh a k l,  a);
2)  aso siy   p ro y e k s iy a la s h   m a rk azi 
h o sm a s  (Soo) 
n u q ta d a , 
q o ’sh im c h a  p ro y e k siy a la sh   m a rk a z i  (S i)  e s a   h o s  n u q ta d a   (1 3 2 -sh a k l, 
b);
3 )  h a r  ik k a la   p ro y e k s iy a la s h   m a rk a z la ri  (So,;  S ]a3)  h o sm a s 
n u q ta la rd a   (1 3 2 -sh a k l, v ).
B u  h o lla rd a n   b irin c h isi  p e rsp e k tiv a d a ,  ik k in c h i  va  u c h in c h i 
h o lla r  esa,  p a ra lle l  p ro y e k s iy a la s h d a   p o z itsio n   v a   m e trik   m a s a la la m i 
y e c h is h d a  q o ’llan ilad i.
www.ziyouz.com kutubxonasi


133-shakl,  a)  da  P  tekislik  izlari  orqali  va  unga  perpendikulyar  AB 
to ’g ’ri  chiziq  kesm asi  berilgan.  A B   to ’g ’ri  chiziqning  P  tekisligi  bilan 
kesishish  nuqtasini  topish  va  P  tekisligini  uning  frontal  izi  Pv  atrfida 
aylantirib  V  proyeksiyalar tekisligi  bilan  ustm a-ust  q o ’yish  (jipslashtirish) 
talab qilinsin.  Bu  m asalani yechish bir necha bosqichda bajariladi.
1.  AB  to ’g ’ri chiziq  orqali  P(PH ;Pv) tekisligini o ’tkazamiz;
2.  Y ordam chi  tekislik  R   bilan  P  tekislikning  kesishish  chizig’i 
12( 1 {2 j; 1222) ni topam iz;
3.  K esishgan  ch izig ’i  bilan  AB  ning  o ’zaro  kesishish  nuqtasi  К   ni 
aniqlaym iz (chizm ada uning frontal proyeksiyasi  K2 k o ’rsatilgan).
Endi  P  tekislikni  Pv  atrofida  aylantirib,  uni  frontal  proyeksiyalar 
tekisligi  V  bilan  jipslashtirish  uchun  P H  da  yotgan  1(1
1
; 12)  nuqtani 
tanlaym iz. 
T anlangan  1(1 i ; l 2)  nuqta  orqali  aylantirish  o ’qi  Pv  ga 
perpendakulyar harakat tekisligi  S(SV) ni  o ’tkazam iz,  u  Pv bilan  kesishib,  1 
nuqta  uchun  aylanish  markazi  0(0i;02)  ni  hosil  qiladi.  So’ngra  Px  nuqtani 
m a rk a z   q ilib   R = P x l i   ra d iu s  b ilan  y o y   c h iz a m iz   v a   u n in g   0212  b ilan  
k esish ish   n u q ta si  1'2  ni  b e lg ilay m iz. 
T o p ilg a n   1 2  n u q tan i  P x  b ilan 
b irla sh tirib   b e rilg a n   P  tek islik n in g   g o riz o n ta l  izi  P h  n in g   V  te k is lik  
b ilan  u s tm a -u s t  tu ta sh g a n   y angi  Phi  iz ig a   e g a   b o ’lam iz.  O ’zaro  
p e rp e n d ik u ly a r  R   v a   P  te k islik la rin in g   k e sish ish   c h iz ig ’i  12,  b e rilg a n  
P  te k islig i  u c h u n   e n g   k a tta   o g ’m a   c h iz iq d ir,  ch u n k i  u  PH  ga 
p e rp e n d ik u ly a r. 
D e m a k ,  u  (y a ’ni  12)  P Hi  g a  h a m   p e rp e n d ik u ly a r 
b o ’lib  q o lad i.  A 2B 2 ni  d av o m   ettirib   122 2 b ila n   k e sish ish   n u q tasi  K 2 ni 
b elg ila y m iz .  A 2B 2 n in g   1’222  b ilan  k e sish g a n   K ’2 n u q tasi  K 2  n u q ta n in g
V  te k is lik   b ila n   u stm a -u st tu sh g an   h o la ti  b o ’ladi.
www.ziyouz.com kutubxonasi


A g a r  2 21 
'2
 t o ’g ’ri  ch iziq n i  d a v o m   e ttirilsa   u  Aj Bi   bilan  3  n u q tad a 
k esishadi.  H o sil  b o ’lgan  3  nuqtani  P x  b ilan   b irla sh tirsa k   birlam ch i, 
y a ’ni  b o s h la n g ’ich,  p ro y e k siy a   b ilan   b erilg an   te k islik n in g   V  bilan 
u stm a-u st  q o ’y ilg a n d a g i  h olati  o ra sid a   b ir q iy m a tli  m o slik   o ’m atu v ch i 
N   o ’qig a  e g a   b o ’la m iz .  3 u   o ’q  m o slik   o ’qi  d eb  a ta lib ,  u  a s lid a   P  v a   V 
te k islik la r o ra sid a g i  b isse k to r te k islik n in g   g o riz o n ta l  izi  b o ’ladi.
E ndi  P  te k islik d a g i  b iro r  n u q ta n in g   o rto g o n a l  p ro y e k siy a sin i  v a 
u ning  P  te k is lik   b ilan   b irg a lik d a   V  b ilan  jip s la s h g a n   h o latin i  q u y id ag i 
algoritm   a s o s id a   b a ja rish   m u m k in . 
B u n in g   u ch u n   1  n u q tan in g  
g o rizo n tal  p ro y e k siy a sid a n   A \B \  ga  p a ra lle l  o ’tk a z ib ,  u n in g   N   bilan 
kesish ish   3  n u q ta si  o rq ali  r 22 2 g a   p a rallel  o ’tk a z ila d i  va  u n in g   frontal 
p ro y e k siy a si  o rq a li  A 2B 2  g a   p a ra lle l  to ’g ’ri  c h iziq   b ilan   k esish ish  
n u q tasi,  y a ’ni  ta la b   q ilin g a n   n u q tag a  e g a  b o ’lin ad i.  1’22 2 t o ’g ’ri  ch iziq  
e lito ’vchi  t o ’g ’ri  ch iz iq   d eb  atalad i.  13 3 -sh ak l,  a)  d ag i  Pv  v a  R v 
te k islik la r 
izlarin i 
o lib 
ta sh la sa k  
c h iz m a  
1 3 3 -sh ak l, 
b ) 
dagi 
k o ’rin ish g a  
k e lib  
a n c h a  
ix c h am lash ad i. 
B u 
c h iz m a  
K o lo to v  
d ia g ra m m a si  d eb   n o m   o lg an .  M o slik   o ’qi  N   ni  o ’zig a   p a ra lle l  h o ld a  
istalg an  jo y g a  k o ’ch irish   m u m k in .
1 -m isol. 
A B C C A i B j C b A ^ Q ,)  
v a 
A B  D ( A
1
В
1
D
1
; A 2B 2D 2) 
u c h b u rc h a k   te k islik la ri  o ra sid a g i  ik k iy o q li  b u rc h a k n in g   h aq iq iy  
k attalig i  a n iq la n sin . 
B u  b u rc h a k n in g   h a q iq iy   k a tta lig in i  a n iq la s h  
u c h u n   b e rilg a n   u c h b u rc h a k la m i,  u la rn in g   k e s is h is h   c h iz ig ’i  A B   g a  
p e rp e n d ik u ly a r b o ’lg a n  te k is lik k a  p ro y e k siy a la y m iz .
www.ziyouz.com kutubxonasi


Uchburchaklar  bu  tekislikka  o ’zaro  kesishuvchi  ikki  kesma  ko’rinishda 
proyeksiyalanadi  va  ular  orasidagi  burchak  ikkiyoqli  burchakning  chiziqli 
burchagi  b o ’ladi.
Bu  masalani  yechish  uchun  asosiy  chizmadan  o ’ng  tomondagi  b o ’sh 
joyda  diagramma  yasaymiz  (134-shakl).  Ixtiyoriy  l j s l 2  nuqtadan  A

Download 2,49 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   134   135   136   137   138   139   140   141   142




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish