N. T. Alimxodjayeva z. A. Ikramova


Mustaqil tayyorlanish uchun o„quv adabiyotlar



Download 4,18 Mb.
Pdf ko'rish
bet85/168
Sana18.02.2022
Hajmi4,18 Mb.
#451182
1   ...   81   82   83   84   85   86   87   88   ...   168
Bog'liq
bioorganik kimyo

 
Mustaqil tayyorlanish uchun o„quv adabiyotlar 
 
1.
A.G. Mahsumov, A.J..Jo‗raev «Bioorganik kimyo» Toshkent, «O‗zbekiston 
milliy ensiklopediyasi» 2007. (176-205 bet). 
2.
Н.А. 
Тюкавкина. Руководство к лабораторным занятиям по 
биоорганической химии. M., «Медицина» 1985 г. (108-118 стр). 
3.
Н.А. Тюкавкина, Ю.И.Бауков. «Биоорганическая химия» М., «Медицина» 
1965 г. (195-213 стр). 
Uglevodorodlardagi bir yoki bir necha vodorod atomlarining karboksil 
guruhga 


141 
COOH almashinishi natijasida hosil bo‗lgan birikmalar k a r b o n k i s l o t a l a 
r deyiladi. Karboksil gruppa degan nom karbonil va gidroksil gruppa degan 
so‗zlardan kelib chiqqan. =C=O gruppa karbonil gruppa, – O-H gruppa gidroksil 
gruppa deyiladi. 
Molekuladagi karboksil gruppa soniga qarab karbon kislotalar quyidagicha 
sinflanadi: 
B i r a s o s l i kislotalar: 
HCOOH chumoli (metan) kislota
H
3
C – COOH sirka (etan) kislota
H
3
C – CH
2
– COOH propion (propan) kislota
I k k i a s o s l i (d i k a r b o n) kislotalar:
HOOC – COOH oksalat (etandikarbon) kislota
HOOC – CH
2
– COOH malon (propandikarbon) kislota
HOOC – CH
2
– CH
2
– COOH kaxrabo (butandikarbon) kislota
U ch a s o s l i (uchkarbon) kislota: 
HOOC-CH
2
-C(OH)(COOH)-CH
2
-COOH – limon kislota.
Radikal tabiatiga qarab karbon kislotlar alifatik to‗yingan, to‗yinmagan, 
aromatik va geterostiklik bo‗ladi: 
A lifatik t o‗ y i n g a n kislotalar: 
H
3
C – CH
2
– CH

– COOH moy (butan) kislota
H
3
C – CH
2
– CH
2
– CH

– COOH valerian (pentan) kislota; 
T o‗ y i n m a g a n
kislotalar:
H
2
C = CH
– COOH akril kislota 
CH
3
– CH=CH– COOH – kroton kislota; 
T o‗ y i n g a n y u q o r i m o l e k u l ya r (yog‗) kislotalar: 
C
15
H
31
COOH – palmitin kislota
C
17
H
35
COOH – stearin kislota
C
23
H
47
COOH – lignostirin kislota
T o‗ y i n m a g a n y u q o r i m o l e k u l ya r kislotalar: 
C
17
H
33
COOH – olein kislota (bitta qo‗sh bog‗)


142 
C
17
H
31
COOH – linol kislota (ikkita qo‗sh bog‗)
C
17
H
29
COOH – linolen kislota (uchta qo‗sh bog‗)
C
23
H
45
COOH – nervon kislota (bitta qo‗sh bog‗) ; 
B i r a s o s l i va i k k i a s o s l i a r o m a t i k kislotalar: 
C
6
H
5
COOH – benzoy kislota
HOOC-C
6
H
4
COOH – ftal kislota; 
G e t e r o st i k l i k kislota: 
C
5
H
4
HCOOH – nikotinovaya kislota.
Karbon kislotalarning f u n k s i o n a l hosilalari deb, karboksil 
guruhdagi gidroksil guruhi hisobiga hosil bo‗ladigan birikmalarga aytiladi. Eng 
muhim karbon kislota hosilalariga tuzlar, murakkab efirlar va tioefirlar, amidlar, 
gidrozidlar, galogenangidridlar, angidridlar kiradi. Bu birikmalar barchasi 
gidrolizlanganda karbon kislotalarga aylanadi.
Karbon kislota molekulasida karboksil gruppaning uglerod atomi sp
2

gibridlangan xolatda bo‗lib, qo‗shni atomlar bilan uchta σ- bog‗ bilan bog‗langan. 
Karbonil kislorod atomi bilan uglerod π- bog‗ bilan bog‗langan. Gidroksil 
gruppaning kislorod atomi bo‗linmagan p-elektronga ega. Karbonil gruppaning 
kislorod atomining elektromanfiyligi yuqori bo‗lganligi sababli elektron bulutni 
o‗ziga tortib qisman manfiy zaryadga ega bo‗ladi. Uglerod esa o‗zidan elektronlar 
bulutini kislorod tomon uzatib, qisman musbat zaryadlanadi. π- bog‗da kuchli 
qutblanish kuzatiladi. Gidroksil gruppaning kislorod atomini p-elektronlari
uglerod tomon siljishi hisobiga O–H gruppa qisman qutblanadi. Vodorod 
harakatchanligi ortib uning proton sifatida ajralishi osonlashadi. Bu esa karbon 
kislotalarning umumiy xossalarini belgilaydi. 4 rasmda karboksil gruppaning 
tuzilishi keltirilgan. 
Rasm 5 


143 
Karbon kislotalar kuchsiz elektrolitlar. pK
a
kiymati 4,7 – 4,9 ga teng. Lekin
spirt va fenollarga nisbatan kislotali xossasi yukoriroq. Karbonil guruhning –M 
effekti hisobiga gidroksil guruhidagi H atomi harakatchanligi ortadi. Karbon 
kislotalardan proton uzilganda karboksilat-ion hosil bo‗ladi. 
Karboksilat-ionda bog‗lar uzunligi va zaryadlar tenglashadi. Bu ta‘sirlar 
karbon kislotalarning kislotaligi spirtlarga nisbatan yuqori bo‗lishini belgilaydi.
Karbon kislotalarning kislotaligi radikal tabiatiga bog‗lik.
M u s b a t i n d u k t i v t a ‗ s i r (+I) k o‗ r s a t u v ch i o‗rinbosarlar 
kislotalikni kamaytiradi. Karbon kislotalarning gomologik qatorida uglevodorod 
radikali ortishi bilan kislotalik xossasi kamayadi. Shuning uchun chumoli kislota – 
eng kuchli kislotadir.
HCOOH > CH
3
COOH > C
2
H
5
COOH > C
3
H
7
COOH 
K i s l o t a l i k k a m a ya d i
M a n f i y i n d u k t i v t a ‗ s i r (-I) k u r s a t u v ch i o‗rinbosarlar 
kislotalikni oshiradi. Bunda o‗rinbosar karboksil guruqdan uzoklashgan sari uning 
ta‘siri susayadi.
CH
3
COOH < CH
2
ClCOOH < CHCl
2
COOH < CCl
3
COOH 
K i s l o t a l i k o r t a d i
Karbon kislotalar molekulasida quyidagi reaksion markazlar mavjud: 
elektrofil markaz
• asosli markaz; 
• S-H kislotali markaz; 


144 
• potenstial ketuvchi gruppa - X. 
Karbon kislotalar molekulasida reaksion markazlar 5 sxemada keltirilgan. 

Download 4,18 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   81   82   83   84   85   86   87   88   ...   168




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish