Moddalarning kimyoviy texnologiyasi

Ohakni  s o ‘ndirish jarayonlari. 
O hakni  so ‘ ndirishdan  m aqsad
—  tuyilgan  ohak  olishdir.  M ayd a  ohaknin g,  y a ’ ni  yarim   tayyor 
mahsulot  hisoblanadigan  kesakning qaynam a-ohakdan farqi  shuki, 
u  bog'lovch i  sifatida  ishlatilishi  m um kin.  Q aynam a-ohak suv ta ’sir 
qilganda  o ‘z - o ‘zidan  parchalanib,  kukunga  aylanadi.
N ih o yatd a  m ayda  m ahsulot  olish  uchun ju d a  oz  en ergiya  sarf 
q ilin ish i  v a   so 'n d irish   qurilm asi  o d d iy   b o 'lg a n i  u ch u n   ohak 
m aydalashning  bir  necha  m ing  yillardan  beri  m a ’ lum  b o 'lg an   bu 
usuli  keng  q o 'llan ib   kelinm oqda.  Q an ch a  suv  quyilganiga  qarab 
ohakni ju d a m ayda quruq  kukun va o h ak-xam ir holatida so'ndirish 
usullari  bor.  O hakni  so'ndirish jarayoni quyidagi  reaksiya  natijasida 
sodir  b o 'lad i:
C a 0 + H 20 —>C a(O H )2+ 1 5 , 5   kkal.
O 'n g d an   ch apga  yo 'n a lga n   chiziq  reaksiya  qaytar  reaksiya 
ekanligini  k o 'rsatad i,  y a ’ ni  tegishli  sharoitlard a  a w a lig a   hosil 
b o 'lgan   kalsiy  oksidi  gidrati  C a (O H
)2
  ning  kalsiy oksidi  (C a O )  va 
suv  (H
2
0 )   ga  parchalanishi  m um kin.  O hakni  so'n d irayo tgan d a 
ju d a  k o 'p ,  y a ’ ni 
1
  gram m -m olekula  o h akka  15 ,5   kkal  yoki  1  kg 
dan  277  kkal  issiq  ajraladi.  So 'n d irilayo tgan   m ahsulot  harorati 
ko'tarilib  ketishi  natijasida  C a (O H
)2
 parchalanishi  m um kin.  Lekin 
5 4 7 °C   haroratda,  y a ’ ni  suv  bu g'larin in g  C a (O H
)2
  ustidagi  parsial 
bosim i atm osfera  bosim bilan tenglashganidagina batam om  parcha­
lanadi.  Parchalanish  ancha  past,  qariyb  30СГС  haroratda  ham   se- 
zilarli  b o 'lish i  m um kin.
M uhit yetarli darajada ancha nam bo'lsa va harorat ko'tarilishiga 
y o 'l  q o 'yilm asa, jarayon   talab  qilingan yo 'n a lish d a o'tadi va qaytar 
reaksiya bo'lm aydi.  Ohakni  so'ndirayotganda ana shu  narsa hisobga 
olinadi.
K esak -o h ak  so'ndirish vaqtida hosil bo'ladigan  suv bug'larining 
dispergirlash,  y a ’ ni  parchalab  b o 'lib   yuborish  ta ’ siri  natijasida 
zarrachalarin ing  o 'rtach a  o 'lch a m i 
0,01
  m m   dan  oshm aydigan 
nihoyatda m ayda kukunga aylanadi.  Ohak zarrachalarining ich-ichiga 
kirib  ketgan  nam  C aO   bilan  o 'z aro   k im yo viy  ta ’sir  etishuvida 
ajralib  chiqqan  issiqlik  suvni  b u g'ga aylantiradi.  B u g'  hajm i suyuq 
faza  h a jm ig a   q a ra g a n d a   k e sk in   k e n g a y ish i  n a tija sid a   o h ak  
zarrachalarida  ichki  ch o 'zu vch i zo 'riq ish lar paydo bo'lad i  va ohak

---

m aydalanadi.  N atijad a  so'ndirish  m ahsuloti  (kukun  ohak)  yanada 
g'o vak lash ad i  va  uning tashqi hajm i so'n d irilm agan   ohak hajm iga 
nisbatan kengayadi.  H ajm ining taxm inan  2 —3 ,5  baravar kengayishi 
ohak  sifatiga  b o g'liq   b o 'lad i  (
1
-n av  oz  m agnezialli  ohak  hajmi 
ham m adan   k o 'p   kengayadi).
O hakni  kukun  ohak,  y a ’ ni  p o 'k   m ayda zarrachali  quruq  kukun 
h o lig a c h a   s o 'n d ir a y o tg a n d a ,  n a z a riy   jih a td a n   h iso b lagan d a 
so 'n d irilm agan   ohak  og'irligin in g  3 2 ,1 %   gacha  suv  talab  qiladi. 
B iro q   suv  ju d a  k o 'p   b ug'lanishin i  hisobga  olib,  uning  m iqdori 
ohak  tarkibidagi  kalsiy  oksid  m iqdoriga  qarab  2 —2 ,5   baravar 
k o 'p aytirilad i,  y a ’ ni  o 'rtach a  hisobda  qayn am a-oh ak  o g'irligin in g 
60— 7 5%  gach a suv qo'shiladi.  Tarkibida kalsiy oksidi  k o'p  bo'lgan 
ohaklarga  m agnezial,  yo   dolom it  ohaklarga  nisbatan  k o 'p   suv 
talab  qilinadi.
O rtiqcha  suv  ohakni  so'n d irayotgan d a  ajralib  chiqqan  issiq 
ta ’ siridan  b u g'lan ib   ketadi.  N atijad a  so 'n d irilgan   m ahsulot  quruq 
kukundan  iborat  b o 'lib   qoladi.
O hakni  ohak  xam iri  holatiga  qadar  so'n d irish  uchun  kukun 
ohak  h o ligach a  so'n d irayotgan d agiga  qaraganda  ancha  k o 'p   suv 
solinadi.  B u  holda  ham  suv miqdori  ohak tarkibida C aO  va m agniy 
oksidi  bilan   gil  aralashm alardan  qancha  borligiga  b og'liq.  A m m o  
o 'rta c h a  hisobda 
1
  o g'irlik  qism   qaynam aga  2 — 3  o g'irlik  qism   suv 
sarflanadi.
O hakni  so'ndirish tezligi va natijalari  esa  uning kim yoviy tarkibi, 
kuydirish  harorati va  rejimiga,  ohak qancha saqlangani va so'ndirish 
u ch u n   q an ch a  suv  solinganiga  b o g'liq   b o'lad i.
H avo d a qotadigan  ohakning asosiy qism ini kalsiy oksidi tashkil 
qiladi.  B iroq  yuqorida aytib o'tilganidek,  ohakda  C aO   dan  tashqari 
o z m i-k o 'p m i  m agniy  oksidi  va  gil  aralashm alar b o 'lad i.  U larning 
b ir  qism i  C aO   bilan  k im yo viy  birikm a  tarzida  birikishi  m um kin, 
qolgan qismi esa erkin  holda qoladi.  M gO  va gil  aralashm alar borligi 
sababli  so 'n ish   jarayo n i  sustlashadi  va  so 'n d irilgan   ohak  sifati 
yom onlashadi.  Ulardan qancha borligiga qarab,  kuchli  ekzotermiyaga 
ega  b o 'lg a n ,  tez  so 'n ad igan   va  plastik,  m ayda  dispers  (ushlab 
k o 'rg an d a  y o g 'li)  xam ir  hosil  qiladigan  ohak  yoki  so'n d irgan da 
kam   issiq  chiqaradigan,  sust  so'n ad igan   va  so'n ish  m ahsulotida 
parch alan m agan   yirik  zarrach alar k o 'p   uchraydigan  shirasiz  ohak 
hosil  qilinishi  m um kin.  Shuni  nazarda  tutish  kerakki,  qurilishbop 
q o rish m alar  tayyorlayotganda  shirali  ohak  shirasiziga  qaraganda 
kam   talab  qilinadi.

---

M agn iy  oksidi  5%   dan  ortiq  b o ‘ lsa,  ohak  sezilarli  darajada 
shirasizlanib  qoladi.  3 —4%   dan  ortiq  gil  aralashm a  b o 'lsa ,  ohak 
o d a td a   a n c h a   sh ir a s iz la n a d i.  O h ak   m a g n iy   o k sid i  tu fa y li 
shirasizlan ishiga  sabab  shuki,  M gO   sekin  so 'n ad igan   m od d a, 
kuydirish  harorati  oshishi  bilan  uning  so'nish  jarayo n i  yan ad a 
sekinlashadi.
Bug'  bosim   ortishi  bilan  m agniy  oksidining  so'n ish  ja ra y o n i 
keskin  kuchayishi  aniqlangan.  Shu  tariqa,  so'ndirishning  avtoklav 
( 14   ati  gach a  bug'  bosim ida)  usuli  paydo  b o 'ld i.  Bu  usul  M gO  
dan  k o'p   b o 'lg an   taqdirda  ham  nihoyatda  sifatli  m ahsulot  olishga 
im kon  beradi.
O hakning  so 'n ish   tezligi  suv  haroratiga  ham   b og'liq.  C h u n ki 
sovuq  suv  ishlatganda  issiqning  an ch agin a  qismi  ohak b o 'lak larin i 
m aydalab  yuboradigan  bug'n ing  hosil  b o 'lish i  uchun  em as,  balki 
suvni  isitishga  sa rf bo'lad i.  Bu g'  hosil b o 'lish  jarayo n i  sekinlashsa, 
hosil  b o 'lgan   kalsiy  gidrat  oksidining  ohakning  gidratlanm agan 
zarrach alari  yu zasid a  qatlam lan ib  qolishini  keltirib  ch iq arad i. 
Shunda  suvning  yangi  zarrachalar  yuzasiga  o 'tishi  qiyin lashadi. 
N a tija d a   so 'n d irish   ja ra y o n i  se k in la sh a d i.  O hak  arala sh tirib  
turilganda,  bu jarayon   unchalik  kuchli  bo'lm ayd i,  chunki  bu  holda 
C a (O H
)2
  pardasi  buziladi  va  suv  yangi  zarrachalarga  bem alo l 
o 'tib   kelaveradi.
A m alda  so'ndirish  jarayonini  tezlatish  uchun  40—50 °C   gacha 
isitilgan  suv  ishlatiladi  va  ohak yaxshilab aralashtirib turiladi.  Suvga 
ba’zi  xlorli  tuzlar, y a ’ni  C a C l2.  N a C l solinganda ham so'nish jarayoni 
sezilarli  darajada  tezlashadi.  C hun ki  tuzlar  ta ’sirida  ohak  ancha 
eruvchan  b o 'lib   qoladi.  Sulfat  kislota  yoki  uning  tuzlari  qo'sh ilsa, 
so 'n is h   ja r a y o n i 
sekinlashadi: ohak 
bilan   reak siy ag a 
k ir is h ib ,  q iy in  
e ru v ch a n   k a ls iy  
s u lf a t in i  
h o s il 
qiladi. Ohak zarra­
chalari  ustida  kal­
s iy   s u lf a t in i n g  
p a y d o   b o 'l i s h i  
suvning  zarracha 
ic h ig a   k ir is h ig a  
to'sqinlik qiladi.
0 
20 
40 
60 
80 
100  120130 
So'ndirish  vaqti,  daqiqa.
5-rasm.  Ohak so'ndirish  muddatining ohaktoshni 
kuydirish  haroratiga bog'liqligi.

---

5-rasm da ko‘ rinib turibdiki,  kuydirish harorati qanchalik yuqori 
b o 'lsa ,  ohak  shunchalik  sekin  so 'n ad i.  Sababi  shuki,  kuydirish 
haroratini  oshirganda  kuydirilgan  ohaktosh  zichlashib,  g ‘ ovakligi 
k am a yib ,  u la r  to rayad i:  b u n d ay  sh aro itlard a  suv  yaxshi  o ‘ ta 
o lm ayd i  va  so 'n ish  jarayo n i  sekinlashadi.
O hak uzoq vaqt saqlanganida  uning so'nuvchanligi  sustlashadi. 
C hu n ki  o h ak   havodagi  nam   va  karbonat  angidritni  o 'z ig a   tortib 
olad i,  zarrachalari  yuzasida  suvning  o'tishiga  to 'sqin lik   qiladigan 
v a  u n ch a-m u n ch ag a  erim aydigan  kalsiy  karbonat  hosil  bo'lad i. 
H o zirgin a  kuydirilgan  ohak  ju d a   tez  so 'n ad i  va  undan  boshqa 
sharoitlarda  ancha  shirali  ohak xam iri  hosil  b o'lad i.
S o 'n d irish  uchun  qancha suv olingani  so'nish jarayon i  tezligiga 
va  so'n dirilgan   ohak  sifatiga  katta  ta ’sir qiladi.  Suv  keragidan  ko'p 
b o 'lsa,  (xam ir holatigacha  so'ndirishda)  suvi  kam  vaqtdagi  (kukun 
ohak holigacha so'ndirish)ga qaraganda birmuncha dispers ohak hosil 
bo'ladi.  S u v yetishm asligi  natijasida  ohak «kuyishi»,  y a ’ ni  hozirgina 
kuydirilgan zarrachalar yuzasida qalin C a(O H
)2
 pardasi  hosil bo'lishi 
mumkin.  Pardadagi suv unga tegib tuigan kalsiy oksidi qatlamlarining 
parchalanishiga sa rf bo'lib,  parda yanada qalinlashadi.
O hak  zarrach alarin in g   m a yd a-yirik lig i  ham   u n ga  sezilarli 
darajada ta’sir qiladi:  qanchalik m ayda bo'lsa,  C a(O H
)2
 zarrachalari 
sh u n ch alik  tez  va  to 'la   hosil  qiladi.  Shuning  uchun  ham   kesak- 
ohak a w a lig a   5 — 10   m m   o 'lch a m d a   m aydalaniladi.  M isol  uchun, 
silik at  av to k la v   b u y u m lar  ishlab  ch iq arayo tg an d a  m ayd alab , 
kukunsim on   holatida  so 'n diriladi.