Mantiq ilmining predmeti, asosiy qonunlari. Tushuncha tafakkur shakli sifatida


Tushunchalar o‘rtasidagi munosabatlar



Download 0,96 Mb.
Pdf ko'rish
bet16/26
Sana20.02.2021
Hajmi0,96 Mb.
#59372
1   ...   12   13   14   15   16   17   18   19   ...   26
Bog'liq
Mantiq ilmining predmeti

  

Tushunchalar o‘rtasidagi munosabatlar  

Obektiv dunyodagi barcha predmet va hodisalar o‗zaro aloqada bo‗lganligi 

uchun  ularni  aks  ettiruvchi  tushunchalar  ham  o‗zaro  malum  bir  aloqalarda, 

munosabatlarda  mavjud.  Bu  munosabatlar  turli  xil  bo‗lib,  ularni  aniqlash  uchun, 

avvalambor,  taqqoslanadigan  va  taqqoslanmaydigan  tushunchalarni  farq  qilish 

lozim.  


Taqqoslanadigan tushunchalar umumiy belgilarga ega bo‗lgan, mazmuni va 

hajmi  jihatidan  bir-biriga  yaqin  turgan  tushunchalardir.  Masalan,  «paxtakor»  va 

«dehqon» tushunchalari ana shunday taqqoslanadigan tushunchalar hisoblanadi.  

Taqqoslanmaydigan  tushunchalar  esa  bir-biri  bilan  uzoq  aloqada  bo‗lgan, 

ko‗p hollarda moddiy yoki ideal bo‗lishdan boshqa umumiy belgiga ega bo‗lmagan 

predmetlarni  aks  ettiruvchi  tushunchalardir.  «Ijtimoiy  progress»  va  «Zuhro 

yulduzi»,  «ideal  gaz»  va  «go‗zallik»  tushunchalari  taqqoslanmaydigan 

tushunchalar  deb  hisoblanadi.  Mantiqda  faqat    taqqoslanadigan  tushunchalar 

o‗rtasidagi  mantiqiy  munosabatlar  o‗rganiladi.  Taqqoslanadigan  tushunchalar  esa 

hajm jihatidan sig‗ishadigan va sig‗ishmaydigan bo‗ladi.  

Sig‗ishadigan  tushunchalarning  hajmi  bir-biriga  butunlay,  to‗laligicha  yoki 

qisman  mos  keladi.  Ular  o‗rtasida  uch  xil  munosabat  mavjud:  moslik,  qisman 

moslik  va  bo‗ysunish.  Moslik  munosabatidagi  tushunchalar  bitta  predmetni 

(predmetlar  sinfini)  aks  ettiruvchi  tushunchalar  bo‗lib,  ular  bir-biridan  faqat 

azmuni bilangina farq qiladi. Masalan,  



«Inson»,  «Ongli  mavjudot»  tushunchalari  xuddi  shu  munosabatda 

mavjuddir. Buni quyidagi tuzilma yordamida ko‗rsatish mumkin:  

A –Inson  

V – Ongli mavjudot 

Qisman 

moslik 


munosabatidagi 

tushunchalarning  hajmi  qisman  umumiylikka 

ega. Masalan:  

A – Sportchi.  

V – Talaba.  

 

  



Doiralarning  shtrixlangan  qismi  bir  vaqtning  o‗zida  ham  sportchi,  ham 

talaba bo‗lganlarni bildiradi.  

Bo‗ysunish  munosabatida  tushunchalardan  birining  hajmi  ikkinchisining 

hajmiga to‗liq kirib, uni tashkil qiluvchi qism hisoblanadi.  

Masalan:  

 A – Fan.                                           

 V – Mantiq.                                                               

Bu 


munosabatdagi 

tushunchalardan 

biri 

bo‗ysundiruvchi  (A),  ikkinchisi  (V) 



bo‗ysunuvchi  bo‗lib,  ular 

jins-tur  munosabatida  bo‗ladi.  Jins 

tushuncha  predmetlarning 

birorta  sinfini,  tur  tushuncha  esa  shu  sinfga  mansub  predmetlarning  bir  guruhini 

yoki bittasini aks ettiradi. Mantiqda u yoki bu tushunchaning jins yoki tur ekanligi 

nisbiy xarakterga ega. Har bir tushuncha o‗zidan umumiyroq tushunchaga nisbatan 

tur,  kamroq  umumlashgan  tushunchaga  nisbatan  jinsdir.  Masalan,  milliy  g‗oya, 

g‗oya,  fikr  tushunchalari  o‗rtasida  quyidagi  nisbat  mavjud:  «g‗oya»  tushunchasi 

«fikr»  tushunchasiga  nisbatan  tur,  «milliy  g‗oya»  tushunchasiga  nisbatan  jins 

bo‗ladi.  

Sig‗ishmaydigan tushunchalar hajmi  jihatidan umumiylikka  ega  bo‗lmagan 

tushunchalar  hisoblanib,  bir  sinfga  kiruvchi  har  xil  predmetlarni  yoki  predmetlar 

guruhini  aks  ettiradi.  Ularning  umumiyligi  faqat  ana  shunda.  Bu  tushunchalar 

o‗rtasida ham uch xil munosabat bor: birga bo‗ysunish, qarama-qarshilik, zidlik.  

Birga bo‗ysunish munosabati quyidagi tushunchalar o‗rtasida mavjuddir:                                        

                                                       



A – Fan.  

V – Mantiq.  

S – Fizika.  

  

 Bunda  «mantiq»  va 



«fizika»  tushunchalari  hajmlari 

jihatidan birgalikda «fan» tushunchasining hajmiga bo‗ysunadi.  

Qarama-qarshilik  munosabatidagi  tushunchalarning  hajmlari  bir-birini 

istisno qiladi. Ular predmetning (predmetlar guruhining) qarama-qarshi belgilarini 

aks  ettiradi,  yani  biri  predmetning  malum  bir  belgisini  ifoda  qilsa,  ikkinchisi  uni 

А   


В   

A  В 


A   

  



    

B   


C   


inkor  qiluvchi  boshqa  belgini  aks  ettiradi.  Qarama-qarshilik  munosabatidagi 

tushunchalar o‗zlari bo‗ysunadigan tushunchaning hajmini to‗liq egallay olmaydi. 

Masalan,  «baland  bo‗yli  odam»  va  «past  bo‗yli  odam»  tushunchalari  «odam» 

tushunchasining hajmini to‗liq qoplay olmaydi.                                   

A – Odam.                                               

V – Baland bo‗yli odam.                

S – Past bo‗yli odam.  

  

  



Zidlik munosabatidagi tushunchalardan biri predmetning birorta xususiyatini 

ifoda qilsa, ikkinchisi uni inkor qiladi va mazmun jihatidan noaniq bo‗lib qoladi. 

Zidlik 

munosabatidagi 

tushunchalar, 

qarama-qarshilik 

munosabatidagi 

tushunchalardan  farqli  o‗laroq,  bo‗ysundiruvchi  tushunchaning  hajmini  to‗liq 

qoplaydi. Masalan:  

A – Odam.   

V –  e‘tiqodli odam.  

S –  e‘tiqodsiz odam.A  

 Tushunchalar 

o‗rtasidagi 

munosabatlarni 

o‗rnatish  ularning  mazmuni  va  hajmini 

aniqlashtirishga, 

ularni  bog‗lab,  bir  fikr  shaklidan boshqa 

fikr 

shakliga 



o‗tishga  yordam  beradi.  Masalan,  «talaba»  va  «alochi»  tushunchalari  o‗rtasidagi 

munosabatni  aniqlash  asosida  «Bazi  talabalar  alochilardir»  degan  mulohaza 

shaklidagi fikrni hosil qilish mumkin.  

  


Download 0,96 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   12   13   14   15   16   17   18   19   ...   26




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish