Mamasoli jumaboyev

Qudrat Hikmat
(1 9 2 5 - 1968)
Iste’dodli bolalar shoiri Q u d ra t H ik m a t qisqa va samarali 
ijodini kichkintoylarni ilmga ishtiyoq, o n a -V a ta n g a , jo n a jo n
yurtimizga sadoqat ruhida tarbiyalashga b a g is h la d i.
Q u d r a t H ik m a t 1925- yilda T o s h k e n t s h a h rid a d e h q o n
oilasida tu g ll d i. B o ‘lajak shoir Q u d d u s M u h a m m a d iy rahbarlik 
qilgan adabiyot t o ‘garagida faol ishtirok etdi. Bu t o ‘garak uning 
s h e ’riyat sirlarini egallashida katta rol o kynaydi.
Q. H ik m atn in g ijodiy o ‘sishida Oybek, Abdulla Q a h h o r, 
U y g lun , M irtem ir, Q u d d u s M u h a m m a d iy la rn in g m urabbiylik 
roli katta b o ‘ldi.
Q udrat H ikm at bolalar u c h u n 1945-yildan boshlab s h e ’r- 
lar yoza boshlaydi. U n in g dastlabki s h e ’rlari bolalar va yoshlar 
gazetalarida h a m d a jurnallarida bosila boshladi.
Q u d ra t h ikm at b ir q a n c h a vaqt C h irc h iq s h a h a r gazetasida 
ishladi. Shu bilan birga, m e h n a td a n ajralm agan holda T oshkent 
d a v la t p e d a g o g ik a i n s t i t u t i d a o ‘q id i. 
1 9 5 7 - 6 0 - y illa r d a
0 ‘zbekiston badiiy adabiyot nashriyotida m uharrirlik qildi. 60- 
yildan to u m rin in g oxirigacha „Yosh gvardiya“ nashriyotida 
b o l i m boshlig‘i sifatida yosh avlodga kitoblar c h o p etishda 
fidoyilik qildi.
Q udrat H ik m atn in g „ M e n in g V a ta n im “ (1950), „Baxtli 
bolalar64 ( 1 9 5 1 - 1 9 5 2 ) , „ O b o d lik 66 (1953), ,,D o 6stlik“ (1954), 
„ Р о д н о й У з б е к и с т а н 66 (1955) kabi q a to r t o 6plam lari nashr 
etildi. Keyinchalik „ Ilo n s h o h va uning am aldori ari haqida 
e r t a k 66 (1 9 6 3 ), „ S o a tj o n n in g s o a ti 66 (1 9 6 4 ), „ T o s h b a q a l a r
h u j u m i 66 (1 9 6 5 ), „ D a y d i b o l a 66, , , 0 6g 6lim b ila n s u h b a t 66 
(1970) singari kitoblari bilan u o 6zbek b o la la r ada b iy o ti 
taraqqiyotiga samarali hissa q o ‘shdi.
208

---

S h o i r a s a r l a r i n i n g m a v z u d o ir a s i k e n g va r a n g - b a r a n g . 
T u r li y o s h d a g i k i t o b x o n l a r Q u d r a t H i k m a t a s a r l a r in i se- 
vib o ‘q iy d il a r , u l a r d a n e s t e t i k z a v q o l a d i la r . S h o i r o ‘z 
a s a r l a r i d a b o l a l a r n i q i z i q t i r g a n , u l a r n i n g bilgisi, e s h itg isi 
k e lg a n n a r s a va v o q e a l a r n i i x c h a m , o ‘y n o q i , v a z n va 
q o f iy a l a r d a ish la y d i.
Q udrat H ik m at ijodining yana bir m u h im to m o n i s h u n - 
daki, u bolalar tilini yaxshi o ‘zlashtirgan, o ‘rgangan. Shuning 
u c h u n h a m uning s h e ’rlari g o ‘zal va yoqimli, sodda va ravon.
Q u d ra t H ik m at o ‘zining ilk s h e ’rlaridan biri „ M e n in g
V a ta n im “ da m eh rib o n o n a -V a ta n n in g ulug‘vorligini k o ‘tarinki 
ruh bilan kuylasa, „ B o g ‘c h a “ s h e ’rida bolalarni shu ulkan 
V a ta nning q u c h o g ‘iga yetaklab kiradi. V atan degan aziz s o ‘zni, 
u n i n g t o m m a ’n o s i n i b o l a l a r n i n g s o y a - s a l q i n , o z o d a ,
orom baxsh bog‘chasiga k o ‘chiradi. Shu yer, kichkintoylarning 
y u rgan-turga n joyi ulug1 V atan ekanini uqtiradi:
0 ‘r to q jo n T u r g ‘u n , 
K e m a m iz s u z a r
M e n b ila n y u rg in . 
D e n g iz c h a m iz d a .
B iz n in g b o g ‘c h a n i
M iltig N m iz n in g
B ir b o r ib k o ‘rg in . 
0 ‘q la ri o lm o s .
T u rli o ‘y in c h o q , 
C h e g a ra m iz g a
A rg N m c h o q b iz d a . 
D u s h m a n y o N o lm a s.
Q udrat H ikm at halol m e h n a tn i g o bzal hayot m anbayi, u 
bilan kishi h u rm a t, e ’tibor orttiradi deb ifodalaydi. S huning 
u c h u n u o ‘zining kichik kitobxonlarida yoshligidanoq m eh n a t 
k o bnikm alarini tarbiyalashni asosiy vazifa deb biladi. „ B uvim - 
ning deganlari“ s h e ’rida o ‘z m eh n a ti sam arasidan xursand 
b o ‘lgan kichkintoylar obrazini yaratadi. Buni shoir Sanobar 
obrazida gavdalantiradi. S a n o b a r buvisi bilan pilla qurti tutadi 
va bu ishidan benihoya xursand b o ‘ladi. Buning u c h u n uning 
sevinchi, buvisiga boNgan m uhabbati cheksizdir.
Shoir bu s h e ’rida bolalarni m ehnatsevarlikka, Vatan va 
xalq oldidagi bu rch n i m u q ad d a s deb bilishga undaydi.
Q udrat H ikm at ijodida bolalarning o n a -V a ta n g a b o ‘lgan 
m uhabbatlari „ M e n in g V a ta n im “ , „ M e n tu g ‘ilgan k u n “ kabi 
s h e ’r la rid a y a q q o l ifo d a sin i to p g a n . J u m l a d a n , „ M e n i n g
V a t a n im " s h e ’rida j o n a j o n 0 ‘z b e k is to n im iz n in g g o ‘zalligi, 
yurtimizdagi b a rc h a xalq aka-u k a d a y d o ‘st b o ‘lib, ittifoq b o ‘lib 
hayot kechirayotganligi o ‘ynoqi m isralarda aks ettirilgan:
1 4 — B o l a l a r a d a b i y o t i
209

---

K o ‘k d a y b e p o y o n ,
B o y lik la rg a k o n ,
K e n g p a x ta m a y d o n
M e n in g V a ta n im .
T inchlik u c h u n kurashga b a g ‘ishlab shoir „ B o r b o ‘lsin 
t in c h lik “ , ,,Yo‘qolsin u r u s h “ , „ T in ch lik — o b o d lik “ , „ T i n ­
chlik haqida q o ‘shiq“ asarlarini yaratgan. Shoir „Tinchlik haqida 
q o ‘sh iq “ s h e ’rida:
T in c h lik j u d a so z ,
T o ‘k in - s o c h i n y o z.
0 ‘q to v u s h i c h iq m a s ,
Y a n g r a r q o ‘s h iq , s o z , —
kabi misralar orqali bolalarning tinchlik haqidagi ta s a w u rin i 
h ayotiy d e ta lla r asosida ke ngaytiradi. M u a llif tin c h lik n in g
hayotiy zarurat ekanligini ya n a d a c h u q u rro q ochish u c h u n
urush oqibatlarini kontrast tasvirlash y o ‘lidan boradi va shu 
orqali urushga m u n o sa b a t bildiradi:
B o 4 s a -c h i u ru sh
0 4 tu s h a r h a r yo n .
T in c h , sh irin tu rm u s h ,
B o ‘ladi v ay ro n ...
Bu s ira b o ‘lm a s,
X a lq la r y o ‘l q o 'y m a s .
T in c h lik — o b o d lik ,
H e c h q a c h o n s o ‘n m a s .
Q u d ra t H ik m atn in g „ C h o v k a r “ , „ T o sh b a q a la r h u ju m i“ , 
„ Q u m ostida qovunlar“ , „Ilonshoh va uning amaldori ari haqida 
ertak“ , „ K o ‘milgan oltin, vaysaqi xotin va tadbirkor ovchi 
qissasi“ , „C hirchiq farzandi“ kabi doston va ertak-dostonlarini 
bolalar huzur qilib o ‘qiydilar va katta estetik zavq oladilar.
Q u d r a t H i k m a tn in g „ B o b o d e h q o n h a n g o m a s i “ , „ Q u m
ostida q o v u n lar66, „ T oshba qala r h u ju m i66 dostonlarida b o la ­
larning kattalar m e h n a tig a qiziqishlari, ulardan o 6rnak olishga 
intilishlari yoritiladi.
O z va m a z m u n li u m r k o ‘rgan Q u d r a t H i k m a t b o la la rg a
b a g 6ishlab y i g ir m a d a n z iy o d k itob yo z d i. U t a m o m i l a yosh
210

---

k i to b x o n i s h o n c h i n i o q l a b , k is h ila r h u r m a t i n i q o z o n d i .
B u n in g eva zig a u m u n o s i b t a q d i r la n ib , el n a z a r ig a tu s h d i.