Mamasoli jumaboyev



Download 9,04 Mb.
Pdf ko'rish
bet60/118
Sana25.02.2022
Hajmi9,04 Mb.
#464331
1   ...   56   57   58   59   60   61   62   63   ...   118
Bog'liq
Bolalar adabiyoti.2-nashr Jumaboev M. (1)

Hakim Nazir
( 1 9 1 5 -2 0 0 8 )
H akim N a z ir o ‘zbek b o lalar nasrining o tax o n ijodkor- 
la rid a n b iri, k ich k in to y la rn in g sevim li a d ib id ir. U b o la la r 
u c h u n o ‘n d a n ziyod qissa, ro m a n , pyesa va q a to r h ikoyalar 
yaratdi. „ S o ‘n m as c h a q m o q la r“ , „Y o n a r d a ry o “ , ,,K e n ja to y “ 
qissalari, „ L o c h in q a n o tla ri“ ro m a n i va o ‘n lab h ikoyalari 
k o ‘pgina xorijiy tillarga ta ijim a qilinib, c h e t ellarda h a m o ‘z 
o ‘quvchisini topdi.
Z a h m atk a sh ad ib 1915- yilda T o sh k e n t sh a h rid a m ax sid o ‘z- 
kosib o ila sid a d u n y o g a keldi. O n a si M alik a o tin q o ‘lida 
b o s h la n g ic h m a ’lu m o tn i olg an d an keyin poyabzal fabrikasiga 
ish g a k irib , kasb e g a lla sh b ila n b irg a , k e c h k i is h c h ila r
d o rilfu n u n i (in d u strial te x n ik u m )d a o ‘q ish n i davom ettirdi.
H akim N a z ir bolaligidan kitobga m e h r q o ‘yib, g azeta va 
ju r n a lla r d a b o silg a n m a te ria lla rn i c h a n q o q lik b ila n o ‘qib 
ch iq ard i. Bu qiziqish u ni sobiq „ L e n in u c h q u n i“ („T o n g
y u ld u z i“ ) gazetasi tah ririy atig a b o sh lab keldi. 
1 9 3 4 - 1 9 3 5 -
y illa r d a h a v a s k o r a d ib n in g d a s tla b k i h ik o y a , o c h e r k la r i 
g a z eta d a, „Y osh k u c h “ ju rn a lid a bosilib chiqdi. U jid d iy ro q
a sar yozish u c h u n h ayot taa ssu ro tla rid a n ta sh q a ri, c h u q u r 
nazariy m a ’lu m o t h a m z a ru r ek a n lig in i an gladi. K u n d u z i 
ta h r iriy a tla r d a ish la b tu rib , T o s h k e n t 
D a v la t p e d a g o g ik a
in stitutining til-a d a b iy o t fakultetini m uvaffaqiyatli bitirib chiqdi. 
B iroz vaqt o ‘qituvchilik h am qildi. A m m o adabiy ishga astoydil 
berilgan yozuvchi 1942-yildan b o sh lab , o ‘n b ir yil dav o m id a 
0 ‘zbekiston radiosida b o ‘lim bo sh lig ‘i, bosh m u h a rrir boMib 
ishladi. S o ‘ng badiiy adabiyot nash riy o tid a bosh m u h arrir, 
0 ‘z b e k i s t o n
Y o z u v c h i l a r u y u s h m a s i d a k o t i b ,
a d a b i y
m aslahatchi vazifalarida faoliyat k o ‘rsatdi. M azk u r vazifalarni 
yozuvchi ijodiy ish bilan birga q o ‘shib olib bordi.
184


Q u n t, c h id a m bilan o ‘z ustida ishlashi, tinim siz izlanishi 
tufayli H akim N a z ir bo lalar yozuvchisi sifatida kitobxonlarga 
tan ild i. 
1940-yilda „ K e n ja “ (yangi nom i „Q uyosh q a c h o n
tu tila d i? “ ), 1946-yilda „Salim o ta “ n o m li hikoyalari respublika 
tanlovlarida sovrindor b o ‘ldi. 1951- yilda esa M oskvada rus tilida 
ch iq q a n „ М а л ь ч и к и из к и ш л а к а 66 hikoyalar to ‘plam i sobiq 
Ittifoq tan lo v id a m ukofot oldi.
Sevim li y o zuvchim izning dastlabki ijodiy izlanishlari hi- 
k o y a c h ilik d a n b o sh la n g a n . U n in g „Q ish lo q d ag i jiy a n la rim 66 
nom li birinchi kitobi ham hikoyalardan jam langan. H ikoya jan ri 
yozuvchi bilan yosh k ito b x o n lar olam in i b o g 6lashda m u h im
vosita b o ‘ldi. Shu vosita orqali H a k im N a z ir bo lalarn in g boy, 
g o ‘zal, quvnoq, ajoyibotlarga to ‘la dunyosiga kirib bordi. Buning 
n atijasi o ‘la ro q , b ir-b irid a n o 6q im ish li, b o la la rc h a q u v n o q
h ik o y ala ri d u n y o y uzini k o 6rdi. B u lard a k ich k in to y la rn in g
q u v o n ch g a to 6la h is-tu y g 6ulari, o 6qishi, x u lq -o d o b i, kattalarga 
h u rm a ti, m eh n atg a m u n o sa b a ti, m illiy q ad riy atlar o ‘z badiiy 
ifodasini to p d i. Y o zu v ch in in g k ich k in to y lar yoshi, saviyasi, 
ru h iy atin i k o ‘rsatishga alo h id a e ’tib o ri d iq q atg a sazovordir. 
„ Q is h lo q d a g i j iy a n la r im 66 ( 1 9 48), „ B e s h b a h o 66 (1 9 5 5 ),
,,C h o 6l 
h a v o s i66 
( 1 9 5 8 ) , „ Y a x s h i is m 66 ( 1 9 6 2 ), 
„ M e n i
tan iy sizm i?66 (1963), „ B o la jo n larim 66 (1964) n o m li hikoyalar 
t o 6plam lari b irin -k e tin n ash r etilib, b o lalar va o 6sm irlarning 
m a ’naviy m ulkiga aylandi.
H akim N a z irn in g b ir q a to r hikoyalari b o g ‘ch a yoshidagi 
yoki en d ig in a m aktabga qad am q o ‘ygan bo lalar hayotini aks 
e ttirish g a b a g 6ish la n g a n . B uni a d ib n in g „ B ir o g 6iz s o 6z “ , 
„ R a sm li k ito b c h a 66, „ D a v ro n n in g q u s h c h a s i66, „ Q a y sa rg in a
u k a m 66, „Y axshi ism 66, „Ikki o 6r to q “ , „ B u lb u l66, „ Q a n d d o n 66, 
„ Ig n a 66, 
„ B ir tu p g 6o ‘z a 66 kabi hikoyalari m isolida 
ko 6rish
m u m k in . 
B u n d a y h ik o y a la rd a b o la la r o 6rta s id a g i o ‘z a ro
d o ‘stlik, 
a x lo q -o d o b , a ’lo o 6q ish , ja m o a t ish la rid a
faollik
k o 6rsatish, k atta la rn in g yum ushlariga k o 6m aklashish, q u sh la r 
va jo n iv o rla rg a g 6a m x o 6rlik q ilish , o r z u - u m id la r q a n o tid a
y ashash 
y e ta k c h i g 6o y a la r h iso b lan ad i.
B o la la rd a o r z u - u m id , yaxshilik sari in tilish k a tta la rg a
nisbatan k u chliroq boMadi. „Y axshi ism 66 nom li hikoyasida adib 
xuddi shu h a q d a so 6z yuritadi. S hoira en d ig in a birin ch i sinfga 
q a d a m q o ‘ygan. U hali m a k ta b q o n u n -q o id a la rin i yaxshi 
bilm aydi. S h u n in g u c h u n o 6qituvchisi Z u h ra yulduziga raketa
185


uchirilganligi t o ‘g brisidagi a x b o ro tn i g az eta d an o ‘qib berganida 
qizcha:
— T opdim ! T opdim ! Topdim!!! — deya ovozining bo rich a 
baqirib yuboradi.
A yon b o ‘lishicha, kuni kecha S h o ira singilchalik b o ‘lib, 
c h aq alo q q a nim a deb ism q o ‘yish m u a m m o b o ‘lib tu rgan ekan. 
S h o irada o rzu -h av as, niyat kuchli. U nga raketa va ayniqsa, 
Z u h ra yulduzi yoqib qoladi. Shu o n d a singilchasiga Z u h ra deb 
ism berish fikri tu g ‘iladi va bu h a q d a u b u tu n sinfga so ‘zlab 
beradi.
B olalarga h a r to m o n la m a t o ‘g ‘ri t a ’lim -ta rb iy a b erish , 
tu sh u n tirish , o ‘rgatish, ularda turli k o ‘n ik m a la r hosil qilish 
k o ‘p jih a td a n kattalarga b o g ‘liq. K ich k in to y larn in g o tax o n adibi 
„B u lb u l" hikoyasida bu m asalaga k atta e ’tib o r beradi. O na 
ta b ia tg a , q u sh larg a g ‘a m x o ‘rlik qilish g ‘oyasi b u a sarn in g
asosini tashkil etadi.
A dibning m aktab yoshidagi bolalarga bag1 ishlab yozgan ju d a
k o ‘p hikoyalari kitobxonni o ta -o n a n i e ’zozlashga, o n a yurtni 
sevishga, m eh n a tk ash boMishga, m a ’lum b ir k a sb -h u n a r egasi 
b o ‘lishga chorlaydi.
„B ir tu p g ‘o ‘za “ nom li hikoyasida yosh q a h ra m o n la m in g
xalq boyligiga b o ‘lgan m u n o sab atlari g ‘oyat hayotiy detallar, 
jo n li, q iziq arli v o q e a la r aso sid a ifoda etilad i. 
B o lalarn in g
o ‘y in q aro q lig i tu fayli K a rim n in g sigiri b o ‘sh a lib , b ir tu p
g‘o ‘zani p a y h o n qilishi h a m m a n i tashvishga soladi. Y ozuvchi 
shu voqea vositasida y o shlarning xalq m ulkiga b o ‘lgan m u n o - 
sabatlarini tasvirlaydi.
H akim N a z irn in g u m u m in so n iy va m illiy qadriyatlariga 
b a g ‘is h la n g a n 50 d a n o r ti q a s a r la r in i a y tis h m u m k in . 
S hulardan 7 tasi bolalar va o ‘sm irlar u c h u n yozilgan qissalar 
b o ‘lib, m u a llifn ip g b irin c h i qissasi „ K o ‘k o ro l c h ir o q la r i"
(1954) qishloq h ayotida yuz bergan qiyinchiliklarni yengishda 
o ta-o n a la rg a k o 'm a k k o ‘rsatgan b o lalar haqida. A sarda ularning 
m e h n a t d a p i s h i b - c h i n i q i s h l a r i , o r a l a r i d a g i d o ‘s tl i k n in g
toblanishi aks e ttirilad i. Bu qissani m u allif k ito b x o n lar talabi 
asosida qayta ishlab, 1957-yilda „ S o ‘n m as c h a q m o q la r" nom i 
bilan n a sh r e ttird i.
H akim N a z irn in g „Y o n a r d a ry o " (1966) qissasi o ‘zbek 
bolalar adab iy o tin in g o ‘sha yillardagi katta y u tu g ld ir. G a z c h ila r 
hayoti m an z a ra la rin i yorqin b o ‘y o q lard a gav d alan tirg an bu
186


asarda Q izilqum sahrosida m e h n a t qilgan kishilarning jaso rati, 
ro m a n tik hayoti, q ah ram o n lig i h a m d a b ir-biriga m ehribonligi 
badiiy ifodasini to p g an . A sarda voqea o ‘n ikki yoshli o ‘quvchi 
D a m ir tilidan hikoya qilinadi. O ilada boia tarbiyasi, b u n d a o ta- 
o n a n in g tu tg an roli k o ‘rsatiladi.
Y ozuvchining ,,K e n ja to y “ (1976) qissasida h u n a r m aktabi 
o ‘quvchilari hay o tin in g qiziqarli va jo z ib a d o r aks ettirilishi 
o ‘sm irlarda ishchi kasbidan faxrlanish tu y g ‘usini tarbiyalashga 
xizm at qiladi.
„ T o h ir-Z u h ra “ (1985) qissasidagi bosh g‘oya hayotga endigina 
qadam q o ‘yayotgan balogbat yoshidagi o ‘spirin bilan qizaloqning 
yosh qalblarida tug‘ilmish ilk sevgi kechinm alariga qaratilgan, 
ularning yoniq iztiroblari tasviriga keng o ‘rin berilgan.
„ D a d a m n i to p ib b e rin g lar“ (1991) qissasida esa b ir d e h q o n
oilasi boshiga tu sh g an n o haqlik fojiasi k ich k in to y n azari orqali 
tasvirlanib, u larn in g ongi va ruhiyatiga yetkazilgan salbiy t a ’sir 
b adiiy tah lil etilganini k o ‘ram iz va yosh q a h ra m o n la r bilan 
birga iztirobga tusham iz.
H ak im N az irn in g ,,O q fo tih a “ xotira-qissasi esa bolalik 
sarguzashtlariga bagM shlangan. M u a llif u sh b u kito b d a bezov- 
talik, g ‘ulg‘ula, hayajonlarga to ‘la bolalik c h o g ‘larida k o ‘rgan- 
kech irg an larin i jo n li lav h alarda hikoya q iladi, kichikligida o ta - 
o n a sid a n olgan ilk insoniy saboqlari u c h u n ularga m in n a t- 
d o rch ilik izh o r etadi.
Y o zu v ch in in g d ra m a tik a sarlarid a n „ C h ira n m a g ‘oz — 
h u n a rin g o z “ nom li pyesasi u zoq yillar yosh to m o sh a b in la r 
tea tri sah nasida q o ‘yilib, b o lala r k o ‘nglini xu sh n u d etdi.

Download 9,04 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   56   57   58   59   60   61   62   63   ...   118




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish