Mamasoli jumaboyev



Download 9,04 Mb.
Pdf ko'rish
bet54/118
Sana25.02.2022
Hajmi9,04 Mb.
#464331
1   ...   50   51   52   53   54   55   56   57   ...   118
Bog'liq
Bolalar adabiyoti.2-nashr Jumaboev M. (1)

Quddus
Muhammadiy
( 1 9 0 7 - 1997)
0 ‘zb e k b o la la r s h e ’riy a tin in g ta n iq li s iy m o la rid a n biri 
Q u d d u s M u h a m m a d iy 1907- yilda T o sh k e n t sh a h rid a tu g 'ild i. 
B o ‘la ja k s h o ir n in g o ta s i 
M u h a m m a d A lib e k A b d u r a h -
m o n b e k o v savodli kishi edi. U dastlabki m a ’lu m o tn i o ‘z 
o tasid a n oladi.
1925- yilda o tasi vafot e tg a c h , Q u d d u s M u h a m m a d iy
avval am ak isi x o n a d o n id a , s o ‘ngra esa m a k ta b -in te rn a td a
tarbiyalanadi. Q u d d u s M u h am m ad iy n in g ,,C h u v alach i“ nom li 
birin ch i s h e ’ri in te rn a td a ch iqadigan ,,Q u y o sh “ nom li devoriy 
g azetad a bosilib ch iqadi. T o ‘gT i, ,,C h u v a la ch i“ ni c h in ak am
s h e ’riyat n a m u n a si d e b b o ‘lm aydi. C h u n k i u n d a badiiylik 
yetishm as edi. Lekin Q. M u h am m ad iy d a z a m o n n i tu sh u n ish , 
davrni s h e ’rga sola bilish qobiliyati paydo b o la y o tg a n lig id a n
dalolat b e ra r edi.
U yetti yillik m ak tab n i m uvaffaqiyatli tam o m la b , T oshkent 
qishloq x o ‘ja lik bilim yurtiga o ‘qishga kiradi. Shu davrdan 
boshlab u b o lala r u c h u n s h e ’rlar yoza boshlaydi. U n in g „T ong 
o ly in i“ sh e ’ri „ T u rk isto n “ , ,,P a ran ji“ s h e ’ri „ S h arq h a q iq a ti“ 
„A hm ad va a salari“ s h e ’ri „M ad a n iy in q ilo b “ gazetalarida, 
„Seleksiya stansiyasi“ nom li s h e ’ri esa „Y er y u zi“ ju rn a lid a
bosilib ch iqadi.
1931- yildan Q. M uham m adiy m aktabda botanika o ‘qituv- 
chisi b o ‘lib ishlaydi, shu bilan birga 0 ‘rta Osiyo davlat uni- 
versitetining biologiya fakultetida sirtdan o ‘qishni davom ettiradi.
B olalar uyi va universitetdagi hayot, m eh rib o n m urabbiy 
va m uallim larn in g g ‘am x o ‘rliklari Q. M u h a m m a d iy qalbida bir 
u m r o ‘c h m a s iz q oldirdi. Bu yerdagi o ‘zaro d o ‘stlik b o ‘lajak 
sh o ir qalbini to g ‘d e k k o ‘tarib yuborgan edi.
11— B o l a l a r a d a b i y o t i
161


Q u d d u s M u h am m ad iy O ybek, H. O lim jon, G ‘. G ‘ulo m - 
larni o lziga ustoz deb bilgan, u lard a n o lrgangan, d o im o ijodiy 
m uloqotda b o ‘lgan ijodkordir. Ilk sh e'rlarid an biri „T ong o ‘yini“ 
orqali ulkan adib O ybek b ilan tan ish ad i. O ybek b u iste 'd o d li 
b o lalar shoirini ham ish a q o lla b - q u w a tla b , ijodiga g ‘a m x o ‘rlik 
qilib turgan.
Bir kuni yozuvchilar uyushm asida m u sh o ira b o ‘ladi. M u- 
shoiraga raislik qilayotgan H a m id O lim jo n s h e ’r o ‘qish navba- 
tini Q. M uham m adiyga beradi. Q. M u h a m m a d iy zavq bilan 
„ S a ’va say rark an “ s h e ’rini o ‘qiydi. U n in g ijodiy qobiliyatini 
payqagan H. O lim jon s h e ’r tugashi bilan uni yoniga c h a q irti- 
rad i. Q a c h o n d a n b e ri s h e ’r y o z ish in i, q a y e rd a ish la sh in i 
su rish tirib , s h e ’ri m a ’qul tu sh g a n in i ay tad i. S o ‘ng b o lala r 
u ch u n s h e ’rlam in g kam ligi h aq id a t o ‘xtalib, m a n a shu n d ay
ajoyib s h e ’rlarni k o ‘proq yozishni t a ’kidlaydi.
Q uddus M uham m adiy ijodiga xos boMgan m uhim xususi- 
yatlardan biri hoziijavoblikdir. S hoir asarlarida o n a-V atan g a 
m uhabbat, a ’lo o 'q ish , xulq-odobda boshqalarga n am una b o ‘lish, 
fan va texnikani oT ganish m uam m olari asosiy m avzulardan 
hisoblanadi. Q uddus M uham m adiy bir necha yil Islom Shoirga 
ad ab iy k otiblik qiladi. U Islom S h o ird a n k o ‘p n arsalarn i 
oT ganadi, xalq og‘zaki ijodi nam unalari bilan yaqindan tanishadi.
S h o irn in g birinchi s h e ’rlar to ‘plam i 1946-yilda , , 0 ‘quvchi- 
ga esdalik“ nom i bilan bosilib ch iqadi. S h u n d a n keyin u n ing 
60 d an ziyodroq turli nom dagi kitoblari c h o p etiladi.
Q u d d u s M u h a m m a d iy h a r bir sh e ’rni bo lalarn in g k u n d a ­
lik h a y o tid a n olib yozadi. U n in g s h e 'rla ri k ic h k in to y la rn i 
o ‘q ish g a , h u n a r o ‘rg a n ish g a , o d o b li b o ‘lish g a , m e h n a tg a
c h a q ira d i, q iziq tirad i, y o rd am berad i. U o 'q u v c h i b o lala r 
hayotining eng m u h im , hal qiluvchi aham iyatga ega b o ‘lgan 
m asalalarini qalam ga olad i va ularni badiiy jih a td a n yorqin va 
ifodali qilib tasvirlashga harak at qiladi.
Q uddus M u h a m m a d iy sofdil, a ’lochi o ^ u v c h ila rn i sa m i­
miy sevadi, o ‘z she’rlarida bun d ay bolalarni m aqtaydi. „A ’lochi 
S o d iq “ , ,,S in o v “ , „ M e n in g o r z u y im “ , „ B iz n in g u y d a “ , 
„Y asha, O m o n !“ , „ B e sh “ , „S o lijonning darsx o n asi“ va boshqa 
s h e ’rlari a ’lochi o ‘qu v ch ilar haqida yaratilganligi bilan m u h im
tarbiyaviy ah a m iy at kasb etadi. A ’lo o ‘qish, m eh n atsevarlik va 
tirishqoqlik bilangina ilm -fa n n i egallash m u m k in ekanligini 
sh o ir bu sh e ’rlari orqali bo lalar ongiga singdiradi.
162


Q u d d u s M u h a m m a d iy ijodining yana b ir m u h im qirrasi 
hajv va yengil kulgi bilan bog‘liq. „ N o m siz erk ato y lar h a q id a “ , 
„ D u m “ , „A hm adjonga u y a t“ , „ L a p ash a n g “ , „R av sh an jo n n in g
q o ‘li tilga kirdi“ kabi ko bplab sh e ’rlarida bo lalar fe’lidagi yom on 
o d a tla r ayovsiz tan q id qilinadi. A yniqsa, sh o irn in g ,,D u m “ 
s h e ’ri ib ratlid ir. U lg u rm o v c h i, uyga berilg an vazifani tay- 
y orlam ay „ d u m “ bilan yuruvchi o ‘q u v ch ilar h aq id a yozilgan 
k o ‘p g in a a sa rla rn i b ila m iz . A m m o Q u d d u s M u h a m m a d iy
,,d u m “ c h ila r u stid an kulish u c h u n m u tlaq o yangi vosita va 
o b ra z la r to p g an .
S h e ’r q u v n o q m isralardan tashkil to p g an b o ‘lib, b o lala r­
n ing ruhiy xususiyatiga m os tushadi. S h o ir quvnoq kulgi orqali 
ikkichi, q o loq o bq u v c h ila m i q a ttiq tan q id qiladi.
S h o ir ijodida m eh n atg a m u h ab b at m avzusi alo h id a o ‘rin 
tutadi. „B obom ning m eh n a ti" , „ G E S qurilishi11, ,,M iro b “ , „B u 
binoni kirn q u rg an ? “ , „ E tik ‘\ „ M ad ra im p a y v a n d ch i“ , ,,M a- 
m ajon shofyor“ va boshqa sh e ’rlarida m eh n a t shukuhi jaran g lab
tu radi. Bu yerda yana shuni h am aytib o ‘tish zaru rk i, m eh n a t 
ah lin i sevish, u larn in g b u n y o d k o rlik fao liy atlarin i qad rlash
alo h id a t a ’kidlanadi.
S h o irn in g „ D u n y o d a eng kuchli n im a ? “ s h e ’rid a filni 
„ to g ‘ni o rtsa n g k o ‘ta r a d i“ , sh ern i „filni h am tik k a y e y d ig a n “ , 
suvni „ d a ry o , soy, irm o q la ri, b u lo q la ri k o ‘p “ , sovuqni ,,d ar- 
y o larn i to sh q o tirg a n “ , issiqni „ q ish sovuqni q o c h irg a n “ , 
to g ‘larni „ to g ‘-u to sh n i q u la ta r“ , q u y o sh n i „ q a rim a y d i, u c h - 
m a y d i“ d e b t a ’riflab, h a r xil m avjudot va h o d isalarg a xos 
x a ra k te rli x u su siy a tla rn i b o la la rn in g s u h b a ti o rq a li g ‘oy at 
jo n li, q iziq arli g a v d a la n tirad i. S h e ’rni o ‘qigan b o la b u h o d i- 
sa la rn in g sa b ab la rin i, u larn in g in so n larg a t a ’sirini tu sh u n ib
oladi.
M aktab o ‘q u v c h ila n h a r yili n e c h a m ing to n n a la b tem ir- 
tersa k la r yigfib topsh irad ilar. Bu hoi a n ’anaga aylanib ketgan. 
0 ‘q u v ch ilar b u ishga astoydil kirishib, m usobaqa o ‘ynaydilar. 
S h o ir o ‘q u v c h ila m in g a n a shu jaray o n d ag i q iz g in m e h n a tin i, 
sh u n in g d e k , bu te m ir-te rs a k la rd a n n im a la r ta y y o rla n ish in i 
„ T e m irla r o ‘y in i“ s h e ’rida sodda uslubda ifodalaydi.
„ T e m irla r o ‘y in i“ da „siniq p e ro “ , „b uzuq ru c h k a “ , „eski 
c h e la k “ , „ c h o ‘loq k e tm o n “ , „zang bosgan m ix“ , „keraksiz 
k a lit“ , „ u z u q z a n jir“ la rn in g o ‘z h o lig a a c h in is h i, b o la la r
163


m e h n a ti, tashabbusi tufayli u lar h a m xalq x o ‘jaligini rivoj- 
lan tirishda yaroqli b o lis h id a n xushnudligi a n iq , jo n li va lo ‘nda 
ifo d a lan a d i: e n d i u la r kerak siz b o ‘lib h a r y e rd a so c h ilib
yotm aydi. Z av o d lard a eritilib, qayta quyilg an d an so ‘ng m e h n a t 
qurollariga aylanib, yana o ‘z o ‘rn in i topadi:
Qurilishga boramiz,
0 ‘z o ‘rnimiz olamiz.
S h o ir sh e ’rn in g ikkinchi q ism ida m ak tab bolalari te m ir- 
tersak larn i zavodga to p sh irg a c h , u la rd a n n im a la r ta y y o rla ­
nishini tu sh u n tirish g a o ‘tadi:
... Elektr salqi simlar.
Trolleybus, dizellar,
Poyezd, vagon, po‘lat iz,
Daryoni shart to bsgan GES...
Hattoki qisqich, chelak,
Tegirmonda sim, elak,
Palovimiz kapgiri,
Chovli, kastrul — bari.
X alq 
x o ‘jaligi va m eh n a tk a sh la r ehtiyojini t a ’m in lash d a 
sh u n d a y k atta ah am iyatli n arsalar tay y o rlanganligidan te m ir- 
te rs a k la r b ax tiyor.
U larni jo n la n tirish orqali sh o ir s h e ’rga qu v n o q ru h b a - 
g ‘ishlaydi va bo lalarn in g m eh n a tg a b o ig a n m u n o sab atlarin i 
y a n ad a ruhlantiradi.
T a b ia t g o ‘zalliklariga u lk an m u h a b b a t sho irg a h a m ish a
h a m ro h d ir. U m a k ta b d a m u a llim lik qilib y u rg an p a y tid a
„B argjon“ , „ M o m a q a y m o q “ , „Q oqi o ‘t “ , „ B o g lm iz d a b ir nok 
b o r “ , „ T u t“ , „T o lim gu llad i-y u nega m eva tu g m a d i? “ , „ Т о к
daraxti b ir x il-u , uzum i nega h a r xil?“ , „Shaftoli d o k to r“ , 
„A salari va A h m a d jo n “ kabi sh e ’rlarini yozdi.
Shu jih a td a n sh o irn in g „T ab iat alifbosi“ tu rk u m ig a kirgan 
b e s h ta t o ‘p la m i ju d a a h a m iy a tlid ir. S h o ir u la rg a k irg a n
s h e ’rla rid a ta b ia t h o d is a la ri, n a rs a va b u y u m la r, k o in o t 
m o ‘jizalari h aq id a s h o iro n a xulosalar ch iq arad i. Bu xulosalar 
g ‘oyat b o lalarbopdir. C h u n o n c h i, zilzilani y e r gim nastikasi deb 
t a ’riflasa, ch u v alch an g n i „y er tra k to ri" deb atay d i, gilosning 
q iz illig in i m evasi k ic h k in a lig id a n u y a lish , d e b t a ’riflaydi.
164


X ullas, tab ia t m avzusidagi h a r b ir s h e ’rida shu tariqa bolalar 
fe ’l-atvori va tush u n ch asig a m os fikrlar ifoda etiladi.
Q u d d u s M u h am m ad iy yosh k ito b x o n lar qalbida tabiat va 
inson kuychisi sifatida b arh ay o t yashaydi.
HAS HAR
K eling, bolalar,
Y eling, b o lala r, 
A k a -o p a la r,
H a m m a bolalar.
K im b o ‘Isa b o ‘lsin, 
Safim iz t o ‘lsin.
E k am iz k o ‘c h a t, 
0 ‘tm a s in fursat.
M ayli m evali,
M ayli u z u m b o g ‘, 
Y o n g ‘o q — m a g ‘iz yog‘. 
T ol va tera k ,
B inoga kerak. 
Q a y ra g ‘o c h , sad a, 
Soyasi m azza.
O lch a, ipak tu t, 
T o ‘ysin ipak q u it. 
K o ‘c h a la r yoqasiga, 
A n h o rla r ch e k k asig a, 
A riq larn in g b o ‘yiga, 
M a k ta b im iz q o ‘yniga, 
H a r b o g ‘ga,
Q ir, to g ‘ga,
S ahro yoqqa 
E kam iz k o ‘c h a t, 
0 ‘tm a s in fursat. 
E k a m iz , q ara y m iz 
S hoxlarin taraym iz. 
Q o tsa , tagini 
Y u m sh a tib m ayin 
Suvlab k u n sayin, 
K u ta m iz , tayin. 
K o ‘c h a t b ebaho,
0 ‘ssin bexato. 
K o ‘karsin tekis, 
G ullasin egiz.
Y aproq shildirab, 
H av o n i elab,
O sm o n n i q u c h sin , 
G ‘u b o rn i y u tsin . 
Yashil so f havo, 
Jo n larg a davo.
Ekkanga rah m at, 
H am m aga rah m at.
DUM
Bir m ak tab d a gap m ish -m ish , 
T u rg ‘u n n in g d u m i b o rm ish. 
X o‘sh, bu ajab, q a n d a y d u m , 
H ech kim da y o ‘q bu udum ?
Bilsam voqea o ‘zga,
Ilinm as q o ‘lga, k o ‘zga.
,,Ik k i“ degan oti bor,
N a o ‘zi, na zoti bor.
165


T u rg lu n n in g bilim qarzi, 
Sudralishi d u m tarzi.
R o 'd a p o a c h ch iq ichak,
O ng uyida o ‘rgim chak.
D u m deya k o ‘rm ang zinhor. 
D u m s h a ’niga n o m u s-o r, 
H a y v o n , q u s h la r se z m a sin 
T urg ^u n jo n d an b ezm asin .
U la r d u m i foydali,
Ish b e ra r qo id ali.
H a r qaysi o ‘ziga xos,
Q addiga kelishgan m os.
Q ushga u c h m o q -q o ‘n m o q q a, 
M olga chivin q o ‘rm oqqa. 
H ash aro tg a tig ‘-y aro g ‘,
Y ilqiga c h o ‘tk a-taro q .
D u m borki qaysi jo n d a ,
Ishi b o r h a r m aq o m d a . 
A m m o T u rg ‘un d u m i-c h i,
N a boshi b or, na uchi.
Ey, T u rg ‘u n jo n , k o ‘zing o c h , 
D u m — ,,ikki“ ngga qil iloj.

Download 9,04 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   50   51   52   53   54   55   56   57   ...   118




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish