Mamasoli jumaboyev



Download 9,04 Mb.
Pdf ko'rish
bet107/118
Sana25.02.2022
Hajmi9,04 Mb.
#464331
1   ...   103   104   105   106   107   108   109   110   ...   118
Bog'liq
Bolalar adabiyoti.2-nashr Jumaboev M. (1)

BOLALAR GURUNGI
Bir badavlat savdogar bolalarga ziyofat berdi. Ziyofat 
kechasiga boy va d o n g d o r x o n a d o n la rn in g bolalarini taklif qildi. 
Savdogar ishlari g u m b u rla b yurishib tu rg a n , o ‘zi h a m o 'q i-
mishli o d a m edi, o ‘z vaqtida gim naziyani bitirgandi. G i m n a -
ziyada o ‘qishga uning hurm atli otasi m ajb u r qilgan edi. Otasi
340


y o s h li g i d a c h a y q o v c h i l i k q i lg a n b o ‘l s a - d a , l e k in h a lo l , 
m e h n a tk a s h o d a m edi. Serharakat o ta q a n c h a m o l-d u n y o
o r ttir g a n b o ‘lsa, o ‘g ‘li uni y a n a d a k o ‘pa ytirdi. S a v d o g a r 
hushyor, rahm dil kishi b o ‘lsa-da, lekin o d a m la r uning bu 
fazilatlaridan k o ‘ra, boyliklari haqida k o ‘pro q gapirishardi.
U n in g ,,aslzodalar“ va ,,ulug‘vor b o y o n la r “ d a n tan is h - 
bilishlari k o ‘p edi. S huningdek, na u va na bu m o ‘tab a r toifaga 
aloqasi b o ‘lm a ga n kishilar bilan h a m m u o m a la qilar, tanish- 
bilish o r ttir a r edi.
Xullas, 
uning uyida kattagina yig‘ilish b o ‘ldi, y ig llg a n la r 
faqat bolalar edi. U la r tinim siz javrashar, tillariga kelganini 
qa y ta rm a y gapirishar edi. Bolalar orasida g ‘oyat chiroyli, lekin 
o ‘taketgan d im o g ‘d o r bir qizcha h a m b o r ekan. Q izchaning 
jism iga kibr-havo ataylab kiritilmagan, balki m a q to v - e ’zozlar 
bilan singdirilgan ekan. Y ana kim lar deng, q izchaning o ta- 
o n a s i e m a s , u n g a q a ra y d ig a n x i z m a tk o r la r uni s h u n d a y
,,kasalga“ chalintirib q o ‘yishgan ekan. Q izc h an in g otasi kam er- 
y u n k e r b o ‘lgan ekan. Q iz c h an in g tasavvurida bu „favqulodda 
m u h i m 16 unvon b o ‘lib tuyulgan.
— M e n k a m e r - y u n k e r qizim an! — derdi u.
Bu qizc h a baqqol yoki b iro r boshqa kasb-korli kishining 
f a r z a n d i b o ‘lib t u g ‘ilishi h a m m u m k i n e m a s m i d i ? H a , 
darvoqe, u yoki bu oilada tu g ‘ilish bizning istak-ixtiyorim izdan 
m u s t a s n o hoi. X ullas, q i z c h a b o s h q a b o la la rg a o ‘z in in g
,,aslzoda“ lardan ekanini, oqsuyaklar nasabidanligini uqtirib:
— Kimki oddiy toifadan b o ‘lsa, u n d a n biror e ’tiborli odam
chiqmaydi. H a r q a n c h a o ‘qim a, intilma, o ‘rganm a — baribir 
q o n in g to z a b o ‘lm asa, a s lz o d a b o ‘lm a sa n g h e c h narsaga 
e ris h o lm a y s a n , — derdi. — Fam iliyasi „ s e n “ bilan t a m o m l a -
nadigan kishilami tilga olm asa h am boMaveradi — ulardan odam
chiqmaydi! Biz aslzodalar har qanday ,,senulardan nariroqda, 
q o ‘lni belga q o ‘yib, ularga qiyo b oqm ay turishimiz lozim.
S h u n d a n s o ‘ng f u q a r o o ld id a o ‘zini q a n d a y tu tis h ke- 
rakligini k o ‘r s a tis h u c h u n n o z ik qoN larini ikki b iqiniga
q o ‘yib, tirsaklarini o ld in g a c h iq a r g a n c h a g ‘u r u r bilan tu ra rd i. 
U n i n g no z ik q o ‘llari c h iro y li, o ‘zi b a g ‘oyat istarasi issiq, 
go^zal edi.
Biroq savdogarning qizi u n d a n ranjib qoldi, nega desangiz, 
uning otasining familiyasi Massen edi. M a n a shu zahoti u 
boshini baland k o ‘tard i-d a , s hunday dedi:
341


— M e n in g o ta m n i b ila s a n m i, o t a m yuz re g sd a lern in g
ham m asiga n o w o t sotib olishi va uni sochib tashlab yuborishi 
m u m k in . Sening otang sh u n a q a qila oladim i?
— M a n a , m e n in g o t a m esa, — d e d i b ir y o z u v c h in i n g
qizchasi, — sening otan g , hozirgi dunyodagi h a m m a o ta la r 
haqida h am gazetaga yozishi m um kin. Oyim „ H a m m a otangdan 
q o ‘rqadi“ , 
deydi, axir gazeta uning aytganini qilar ekan-da.
Shu s o ‘zlardan s o ‘ng qizcha tak a b b u ro n a kekkaygancha 
turib oldi, uning kibr-havosiga g o ‘yo o lam torlik qilardi.
D e v o r o r q a s i d a k a m b a g ‘al b i r b o l a t u r g a n e d i, u q iy a
o c h i q t u r g a n e s h i k d a n a s ta g i n a m o ‘r a la b b o l a l a r g a q a r a d i . 
E s h ik n i o c h ib , t e n g q u r l a r i o ld ig a k e lish g a j u r ’at e t a o l m a s -
di. B u n d a y k a m b a g ‘al, b e c h o r a b o l a g a b a d a v la t, a s lz o d a
b o l a l a r d a v ra s ig a kirish y o ‘l b o ‘lsin? B o la b u g u n o s h p a z
x o t i n n i n g b u y r u g ‘iga k o ‘ra o s h x o n a d a q a r a s h i b y u r g a n e d i, 
y u m u s h n i t u g a t g a c h , b o l a g a q iy a o c h i q e s h i k d a n y a s a n i b -
t u s a n i b o lib , o ‘y i n - k u l g i q i la y o tg a n b o l a l a r n i t o m o s h a q i ­
l ish g a ru x sa t b e rild i. S h u n i n g o ‘zi h a m k a m b a g ‘al b o la
u c h u n k a t t a b a x t edi.
„ Q a n i e ndi m e n h a m s h u la rn in g o ‘rnida b o 4 s a m ! “ dedi 
o ‘z ic h a havasi kelib, biroq shu p a y td a u m a h m a d o n a l i k
qilayotgan q iz c h a la rn in g g a p - s o ‘zlarini eshitib qoldi. 
Bola 
u la r n in g g a p id a n o ‘sal b o ‘lib, u m id s iz lik k a tu s h is h i m u m ­
kin edi. N e g a d e s a n g iz , b u b o l a n i n g o t a - o n a s i d a o r t i q c h a
q o r a c h a q a h a m y o ‘q e d i - d a , g a z e ta g a o b u n a b o ‘lishiga 
k e lg a n d a , h e c h im k o n i y o ‘q edi. B u n d a y o d a m l a r g a z e ta
n a s h r e tis h n i loaqal xa yoliga k e ltira o la r m id i ? L e k in e n g
y o m o n i s h u n d a k i, o ta s in in g fam iliy asi, d e m a k , u n i n g o ‘z 
fam iliyasi h a m ,,s e n “ b ila n t a m o m b o ‘lardi! „ X u lla s , m e n -
d a n h e c h q a c h o n b i r o r d u r u s t o d a m chiqm aydi! — deb 
o ‘yladi k a m b a g ‘al bola. — M a n a baxtsizlik. 
Lekin m en in g
to m irim d a c h in a k a m toza q o n aylanyapti! Bu haq d a tortishib 
o ‘tirishga o ‘rin h a m y o ‘q!“
0 ‘sha kuni kec h q u ru n bolalar gurungida m a n a s hunday 
g a p -s o ‘zlar b o ‘lib o ‘tgan edi.
O ra d a n k o ‘p yillar o ‘tib ketdi, o ‘sha bolalar a llaqachon 
ulg'ayib, katta b o ‘lishdi.
Bu vaqtda o ‘sha s h a h ard a xazinalar liq t o ‘la bir uy paydo 
b o ‘ldi. H a m m a shu uyga kirishni, undagi m o ‘jizalarni to m o s h a
342


qilishni istardi, hatto bu yerga o ‘zga shaharlardan h a m o d a m la r 
kelishardi.
X o ‘s h , s a v d o g a r uyiga y ig ‘ilis h g a n o ks h a b o l a l a r d a n
q a y s in is i e n d i b u m e n i n g u y i m , d e r e k a n - a ?
B u n d a y
q a r a g a n d a „ F a l o n c h i a s lz o d a n ik i b o ‘lishi m u m k i n “ , d e b
aytish tu rg a n gap, lekin b u n d a y em as. H a , bu uy o 's h a
kuni k e c h q u r u n o s h x o n a d a x iz m a t qilib, e s h ik d a n m a h ­
m a d o n a lik qilayotgan bolalarga qarayotgan k a m b a g ‘al bolaniki! 
A n a o ‘s h a b o la n in g familiyasi ,,sen“ bilan t a m o m b o ‘lsa-da, 
lekin u n d a n o d a m chiqdi. M a s h h u r rassom T orv a ld se n n i kim 
ta n im a y d i, deysiz?
Boshqa bolalar-chi? N asl-nasabi, boylik va otasining o ‘tkir 
farosatini pesh qilib, gerdaygan bolalar e n d i kim b o l g a n
ekan? Albatta, b iro r kimsa b o l g a n i turgan gap. Axir ular 
h a m m a si bola ed i-d a , bolalarda sodda, s o f tu s h u n c h a , m ur- 
g ‘ak, o ‘tkir z e h n b o ‘ladi. 0 ‘sha kechki gurungdagi ularning 
fikr-xayoli, g a p -s o ‘zlari shu n c h ak i bir bolalik edi, xolos.
343



Download 9,04 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   103   104   105   106   107   108   109   110   ...   118




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish