Mamasoli jumaboyev

YONAR DARYO
( Qissadan parcha)
„K engashli to ‘y ta rq a m a s “
N o n u s h ta g a h a m m a o ‘tir d i- y u , o y im o ‘tir m a d i. 
H a r 
kungidek uzo q soch tara sh , k o ‘ylak d azm o llash b u g u n esiga 
h am kelm adi. Bir piyola c h o y h a m ich m asd an ishga j o ‘nadi. 
N ega u n d o q qildi, a? S ho sh g an id an m i yo b ir narsaga zarda 
q ilganidanm i?
Buvim uning ketidan:
— H o y , b o lam , o c h -n a h o r qayoqqa ketyapsan? — d e - 
g a n ic h a a c h in ib qoldi.
187

---

K uniga biz bilan c h a q ch a q lash ib c h o y ich ad ig an S ulton 
am aki b o ‘lsa in d am a y o ‘tiribdi. C hakkasi tirishib, k o ‘zi qizarib 
ketibdi. N im a b o ‘ldi? Bosh og lrig‘i tu tib , uxlam ay ch iq d i- 
m ikan? S o ‘ray d esam , tilim b o rm ad i. N e g a d ir b ird a n ish tah am
b o ‘g ‘ildi. Buvim pishirib kelgan q u y m o q n in g y arim likopchasini 
z o ‘rg‘a y e d im -d a , tu rib ketdim .
S u lto n am aki soatiga qaradi.
— Y ur, P o p u k , vaqting b o ‘lib qo lib d i, — deb, singlim ni 
b o g ‘chasiga yetaklab ketdi.
B oshqa kunlari P o p u k n i b o g ‘chasiga q o ‘yg an id an s o ‘ng 
t o ‘g ‘ri uyga qaytardi. Bugun shu k etgancha allaqayoqlarda yurib, 
k e c h q u n m P o p u k n i k o ‘tarib kirib keldi.
M e n m ak ta b d an alla q ac h o n kelib, n im a qilishim ni bilm ay 
o ‘tiruvdim . S u lto n am aki kelsa, b ir ten n is o ‘ynaylik degan 
edim . U c h a rc h a b kelgan e k an m i, t o ‘g ‘ri m en in g karavotim ga 
borib c h o ‘zildi. M en h e c h narsa d ey o lm ad im . K eyin fo to a p - 
p a ra tim n i olib, k o ‘chaga c h iq ib ketdim .
B ugun uyim izda suv q uyganday jim -jitlik b o ‘ldi. E rtasiga 
oyim bilan S u lto n am aki o ‘rtasida ta g ‘in ,,g‘id i-b id i“ q o ‘zg‘aldi. 
Bu gal oyim buvim ni b a h o n a qildi.
— O y im la rg a g a p in g iz n i a y tg a n e d im , d illa ri o g ‘ridi: 
„ S u lto n b o y d a n u m id im sh u m id i? 0 ‘g ‘lim o ‘rn id a o ‘g ‘lim
degandim ! N a h o tk i, yuzim ga oyoq q o ‘yib ketsa!“ dedilar...
S u lto n a m ak in in g dam i ichiga tu sh d i. U in d am a y allaq a- 
yoqqa chiqib k e tg an d a, oyim m en i oldiga chaqirib:
— 0 ‘tir, m a sla h a t b o r, — dedi.
Q o ‘rq a-p isa o ‘tird im , yuziga baqraydim : oyim h e c h q a c h o n
m en bilan h e c h narsani m aslahat q ilm asd i-k u ? Q aytaga h a m m a
n a rsa n i m e n d a n b e rk ita rd i, b iro n ishi b o ‘lsa, o ‘zi o ‘ylab 
o lg an d an keyingina m en g a ay tard i, t o ‘g brisi, faqat buyurardi. 
H o z ir m e n d a b ir d a n fa x r la n is h t u y g ‘usi p a y d o b o ‘ld i. 
T om og‘im qichim asa ham qirib q o ‘ydim . Z o lrakilik bilan aftim ni 
jid d iy tutishga tirishdim . O yim m enga e 'tib o r qilm ad i va ovozi 
q altirab ketdi:
— Bizni tashlab k e tm o q c h i, adang...
X uddi e le k tr toki urganday, m iyam da b ir nim a sh a n g ‘illab 
ketdi. ,,A dang!“ T u g U g a n im d a n boshlab q u lo g ‘im ga o lrnashgan 
s o ‘z. Bu so‘zni o ‘zim h a m , oyim h am ish latm ay q o ‘yganim izga 
ikki yilcha b o ig a n edi. H o z ir q u log‘im ga g ‘alati kirdi. „T ashlab 
k e tm o q ch i!“ Bunisi y a n a g ‘alatiro q . T u n o v kuni o ‘z q u lo g ‘im
188

---

b ilan eshitib olgan g ap lar orasida bun aq asi yo ‘q edi, shekilli. 
A n a, b o rd i-y u , sh u n d o q degan b o ‘lsin. U n d a n im a b o ‘pti? 
O y im n in g o ‘zi o ‘sha k u n i „ B ilg a n in g iz n i q ilin g “ , d e m a - 
g a n m id i? N eg a b u g u n v a h im a qilyapti? B u n d an c h iq d i, S u lto n
a m a k in in g b u tu n la y ketib qolishiga oyim ro zim as, h a , ro - 
zim as!
M en tavakkal qilib aytib yubordim :
— C h o lg a olib ketam an, desalar, o ‘zingiz ko ‘nm adingiz-ku?
— H a, m u g ‘am bir! — dedi oyim b a rm o g ‘ini o ‘qtalib, — 
buni h am eshitib oluvdingm i? K attalarn in g gapiga q u lo q sol- 
m agin, deb ay tm abm idim ?
Baloga qoldim . Sekin q o ‘zg‘alm o q c h i b o ig a n e d im , oyim :
— 0 ‘tir, hali m aslahat bitgani y o ‘q! — deb q o lim d a n
to rtd i. E ndi yarasi bitib kelayotgan q o l i m san ch ib ketdi. 
A ftim ni b u rish tirib olu v d im , oyim a c h c h ig ld a n tu sh d i, — 
A qlingni yig‘, o ‘g ‘lim. G a p im g a d iq q at bilan q u loq sol. A gar 
b o rd i-y u , a d a n g c h o l d a n g ap o c h ib , „ H a m m a n g n i olib 
k e ta m a n 66 desa, sen n im a deysan?
N im a d e y m a n -а?! ,,Y o6q, borm aym iz!66 d esam , u xafa 
b o la d i. A lbatta, xafa b o la d i. A slida-ku, o 6sha yoqqa k o 6nglim
ch o p ib tu rib d i-y a. 0 6sha S ulton a m ak ilar ishlaydigan sah ro n i, 
S ulton am aki bajaradigan h u n a rn i b ir к о 6rib q o ‘ysam y o m o n
b o ‘lm a sd i-y a . L ekin „ M ay li, b o ra m iz 66, deyishga o y im d a n
h a y iq a m an -d a . A qlim ishlam ay qoldi. Y elkam ni qisib, baqrayib 
tu ra v e rg a n im d a n so 6ng o y im ning o 6zi o 6rgatdi:
— B o6lm asa u q u log6ing-u bu q u lo g ‘ing bilan eshitib ol: 
„ChoM ingizga b o rm a y m iz 66, deb turib olasan. , , 0 6zingizni ham
yu b o rm a y m iz 66 deb etagiga yopishasan. P opukka h a m sh u n d o q
deb o ‘rgatasan. Ikkoving oyoq tirab tu rib olsanglar, shaxtidan 
qaytar. T u sh u n d in g m i, o ‘g 6lim?
T u sh u n g a n im bilan bu o son ishm i? M en artistm a n m ik i, 
birov o 6rgatganni xuddi o ‘sh a n d o q qilib bajarsam ? O yim ga m iq 
e tm a y , q a ra b tu rib m a n . J a v o b k u ty a p ti- k u . T o ,,x o 6p 66, 
d e m a g u n im c h a q u tu lm a y d ig a n g a o 6x s h a y m a n . Q u l o g l m n i
c h o 6zib b o 6lsa h am ,,xo6p 66 dediradi. Bu tashvishdan quloqni 
c h o ‘zd irm ay q u tu la qolay d e d im -d a , ,,xo6p 66 d evordim . O yim
azbaroyi x u rsand b o lg a n id a n :
— B arakalla, o 6g 6lim! — deb yelkam ga qoqib q o 6ydi.
N e c h a k u n gacha oyim ning o 6rgatganlarini ichim da takrorlab
yurdim . „ C h o lin g iz g a b o rm a y m an !66 0 6zi ikki og ‘iz s o ‘z -u , uni
189

---

ovoz ch iq a rib a y tm o q c h i b o ‘lsam , h e c h tilim aylanm aydi. 
S u lto n am ak in in g o ‘zi h am b u t o ‘g ‘rida m enga gap o ch m asd i. 
Balki u ketish fikridan qaytgandir? D oktorlar: „S enga c h o ‘l 
havosi t o ‘g‘ri kelm aydi“ , deb qo ld irg an m ik an ? D o k torlarga 
m aslahat solib o ‘tirarm id i u? A ytganidan qaytm aydigan kishiga 
o ‘xshaydi.
0 ‘ylaganim cha b o ‘ldi. B ugun u ju d a e rta turdi. H a r kuni 
k iy a d ig a n o p p o q k iy im la r in i q a lin r o q o d m i k iy im la rg a
alm ashtirdi. U y d an b rez e n t jildlik c h a m a d o n in i olib chiqdi. 
O yim bilan ozgina, buvim bilan uzo q ro q gaplashdi. Popukni 
osm o n g a k o ‘tarib , p esh an asid an ikki m arta, m en ik id a n bir 
m arta o ‘pdi. K eyin xayrlashdi. Popuk:
— M e n a m b o y a m a n , m e n a m , — d e b e rg a s h g a n e d i, 
S ulton am aki:
— B orasan, borasan. K eyin olib k e ta m an , — dedi.
— M a y a jn iy -c h i, m ayajniy o beyasizm i?
— M orojniy h am o b e ra m a n , — deb k u ld i-d a , q o ‘l silkit- 
g an ich a chiqib ketdi...
... Bir hafta deg an d a xat keldi. S u lto n am aki c h o ‘lga e so n - 
o m o n borib, ishga tu sh g an in i yozibdi. Lekin q ay erd a, q a n a q a
ish lig in i a n iq k o ‘rs a tm a b d i. Q isq a q ilib , 
„ Y o n a r d a ry o
q u ry ap m iz “ , d e b d i-q o ‘yibdi. „Y o n a r d a ry o “ si n im a e k a n , deb 
b iz h a y ro n b o ‘lam iz . 
M u n c h a q isq a y o z m a s a -y a ! V aqti 
b o ‘lm ag an d ir-d a. Y anagi xatida a n iq ro q yozar, deb kutgan 
e d im , yozm adi. A n c h a kun o ‘tdi. U ketgan vaqtda e rta p ish a r 
o ‘rigim iz dovuchchasi q in d an c h iq q an edi. H ozir d a n a k qotirdi. 
T o k im iz kurtak yozayotgan edi, bugun to k oshi yedik. Buvim 
osh yeb tu rib , esladi:
„E sizgina, S u lto n b o y o ‘g ‘lim p a lo v x o n to ‘rani yaxshi k o ‘- 
rardi. B o‘lganda, to k oshini m a q ta b -m a q ta b y e rd i-d a “ . K uniga 
ovqat m ah a lid a sh u n a q a eslaydi: „T irik ch ilig i q a n d a y k e- 
chayotgan e k a n -a , bolam ning. Q arovsiz qiynalib q o lay o tg an d ir“ . 
Buvim u h to rta d i-d a , o y im d an so ‘raydi:
— H oy, A n o rx o n , xat keldim i? N ega uzoqlab ketdi-ya? 
0 ‘zing javob yozdingm i?.. H ali h a m -a ? H afsalangga balli-ye. 
N a q sh o ‘rlikning k o ‘zi t o ‘rt b o ‘lib javobingni kutayotgandir!
S h u n d a n so ‘ng tu sh u n a m a n : S u lto n am aki o ‘sha xatida, 
,,uy ichi, b o lalar to ‘g ‘risida xat k u ta m a n “ , d eg an edi. O yim
javob yozm abdi. S h u n i kutib S u lto n am aki b oshqa y o zo lm a- 
gandir. Yo ishi k o ‘payib, q o ‘li teg m ay qo ld im ik an ? T o ‘rt o g ‘iz
190

---

xat yozishga h am q o ‘li tegm as ek an m i? Yo bizni eslam ay 
q o ‘yd im ik an , a? Y okg ‘-e. N im a la r degandi xayrlashayotganida? 
„B orasizlar, keyin olib k e ta m a n " , dem ag an m id i?
Shu v a ’da esim ga tu sh ib tu radi. H a r esim ga tu sh g an d a, 
yuragim o rq am g a to rtib ketadi. O c h ig i, k o ‘rgim keladi. U n in g
qiziq -q iziq o ‘yinlari ko ‘z o ld im d a n ketm aydi. M e n -k u s o g ln -
g a n im n i h e c h k im g a b ild irm a y m a n - a , a m m o P o p u k n in g
xarxashasi o ‘tib tu sh ad i. E rtalab o ‘rn id a n tu ra solib:
— A dam ga q a c h o n boyam iz? — deb g ‘ingshiydi.
U nga sari buvim uh tortadi:
— S h u n a q a qilib k e c h a-y u k u n d u z tashvishda yashagandan 
k o ‘ra, b o ra qolsang b o ‘lm a sm ik a n -a , qizim ? X ohla bolalarni 
olib ket, xohla m enga qo ld ir, — deydi oyim ga.
— B o‘lm ay d i-d a, — deb oyim , n im a u c h u n b o lm a slig in i 
o c h iq aytdi. — B olalarni tash lab ketsam , sizga jav r b o la d i. 
O lib ketsam , e n k a -tin k a m n i q u ritad i.
A n a, kelib-kelib ayb yana bizga tushyapti. N im a qilish 
kerak? O y im n in g borgisi k elay o tg an b o ‘lsa -y u , biz u n in g
y o ‘lini t o ‘sam izm i? 0 ‘zim n in g h o zir borishga k o ‘zim yetm asa 
ham :
— O yijon, bizd an xavfsiram ay q o ‘ya qoling, — dedim . — 
A ytganingizni qilam iz, sizni qiynam aym iz.
O yim k o ‘nm adi. M ening aytganim ga k o ‘nib b o ‘pti! S h u n ­
da n keyin buvim gap boshladi:
— B olalarn i m e n g a ish o n ib k e ta v e r b o ‘lm a s a , q izim . 
B inoyiday olib o ‘tira m a n . V aqtida x a t-x a b ar yuborib tursang 
b o ld i. Y oz chiqsa, b ir gap b o ‘lar. S u lto n n i yolg‘iz q o ‘ym a, 
jo n g in a m . X o ‘p, de so ‘zim ga. K engashli t o ‘y tarq a m a s, dey- 
dilar.
M enga bu m aslahat yoqdi. O yim boraversin. Biz h o z ir 
em as, yozda borsak, o ‘ynab kelam iz. X ursand b o ‘lg an im d an
Popukka:
— Rosa a q lli-d a ak angning buvisi, a? — deb y u boribm an. 
K oshki P o puk tu sh u n sa b u gaplarga. 0 ‘z o ‘yini bilan ovora 
u: Laykaga b o ‘yinbog‘im n i ,,jilov“ so lib d i-d a, c h u v -c h u v deb 
m in ib yuribdi.
— T e n ta k - e y , S u lto n a m a k in in g ,,o t - o t a k a m “ o ‘y in i 
x u m o r q ilib d i-d a .
D arro v Laykani sirtm o q d a n ozo d qildim . Sal b o ‘lm asa 
P o puk u b e c h o ra n in g b e l-m elin i sindirib q o ‘yardi-ya!
191

---

Buvim hali h am o y im dan javob kutardi. O yim o ‘y la b -o ‘ylab 
olg an d a n so ‘ng, m enga esh ittirib gapirdi:
— D am irin g iz b e sh in c h in i e s o n -o m o n b itirib o lsin -c h i, 
keyin k o ‘ram iz...
Buni esh itd im -u birov tarsaki urganday, c h o ‘ch ib tushdim :
— H a, o y ijo n , b e sh in c h in i b itirm a y d i, deb q o ‘rq y ap - 
sizm i hali?
— Q o ‘rq a y o tg a n im y o ‘q , o ‘g ‘lim . 
L e k in b itiris h n iy a m
bitirishi b o r-d a .
H a, tu zu k bitirib olishim ga k o ‘zi yetm ayapti. S u lto n a m a ­
kining oldiga k etolm ayotganiga sababning b ir chekkasi sh u m i- 
kin? H a m m a gap m enga, m en in g o ‘qishim ga b o g ‘liqm ikin? 
N a h o tk i, S u lto n am aki bilan o y im n in g xafalashib qolishlariga 
m e n sabab b o ‘lsam ?.. Y o ‘q, y o ‘q, b u n d a y b o ‘lishi m u m k in - 
m as, h e c h m u m k in m as!
Tashvish ustiga tashvish
H a r n im a b o ‘lsay am h a ra k a tin g n i q ila v e r, 
D a m irjo n . 
B eshinchini b itirgandayam ,,a’lo “ bilan bitirishga intil!
T o ‘g brisi, bu aytishga o so n . A xir, b e s h in c h id a q a n a q a
d a rs la r b o r o ‘zi? E -h e , b itta a rifm e tik a n i o lin g . Q a n c h a
m asala, q a n c h a q o id a . Q o ‘sh ish , ay irish , b o ‘lish, k o ‘pay- 
tirish la rn i-k u bilib o ldim . A gar m en d a n : „ B u g u n n e c h a q a d a m
y o ‘l b o sd in g ? “ d e b so 'ra s a n g iz , o ‘y lam a sd an o q ay tib b e ro - 
lam an : m ak tab g a to r k o ‘c h a m iz n in g o ‘ng ta ra fid a n ch iq ib
b o rd im — m asofa 350 q a d a m (b ir m a rta sa n ab ko^rganm an). 
Q a y tis h d a b o ‘lsa o ‘r to q la rim b ila n c h illa k o ‘y n a g a n c h a , 
g u z a rd a n m o ro jn iy olib, c h a p ta ra fd a n keldim . Bu y o g ‘i o ‘ng 
tarafdagi m asofaga ikki b a ra v a r keladi. H a m m a si b o ‘lib b ugun 
n e c h a q a d a m b o s g a n im n i b ilis h u c h u n 350 ni ik k ig a
k o ‘p a y tirish , c h iq q a n son g a 350 ni q o ‘sh ish k erak, xolos. 
H a , a y tm o q c h i, n e c h ta m o ro jn iy o ld in g - u , n e c h a pul 
to 'la d in g , d eb h am s o ‘rarsiz. 30 tiy in t o ‘lab, ik kita m o ro jn iy
o ld im . 30 tiy in n i ikkiga b o ‘lsak 15 tiyin. E ndi bu pu ln i 
q a y e rd a n o ld in g , desan g iz, bu yog‘ini h a m ay ta qolay. K uniga 
su t-q a tiq m i, m evam i olib kelish u c h u n b uvim m en i b o z o rg a
c h iq a rad i. U y im iz d a n b o z o rg a c h a b o rish u c h u n av to b u sd a ikki 
b ek at yuriladi. X arajat puliga oyim o ln tiy in q o ‘sh ib berad i. 
P iyoda borib k e la m a n -d a , b u p u ln i yig‘a m a n . U c h k u n d a
192

---

q a ra b siz k i, o ‘ttiz tiy in — o ‘zim b ila n P o p u k k a m o ro jn iy
tayyor. A na, pul hisobi-yu, yo ‘l hisobi desangiz, h am m asin i 
bilib o ldim , b o ‘ldi-da. Y o‘q, b o ‘lm as em ish. Y ana erin m ag an lar 
,,k asr“ d eg an n arsan i o ‘ylab to p ish ib d i. B u tu n so n la rn in g
b o ‘la k la ri y o k i u lu sh la ri e m is h bu: y a rim , u c h d a n b ir, 
ch o ra k , besh d an bir, o ‘n d a n bir... K u n im shularga qoldim i? 
N im a qilam an -a bunaqa m ayda-chuyda hisoblam i: m aktabim izda 
d o im k o ‘zo ynak taqib, c h o ‘t solib o ‘tiradigan kishiga o ‘xshab 
b u x g a lte r b o ia r m id im .
Ishqilib, x o h lasang-xohlam asang, b ir-b irid an b a tta r qiyin 
to p sh iriq larn i yuklayverishadi.
Bu ch alkash m asalalarni q a n aq a o d a m o ‘ylab chiq arg an
ek an , m iyasi aynib q o lm aganiga h ay ro n m a n . Birov o ‘ylab 
ch iq arad ig an , sen bosh q o tiradigan. Bosh q o tira -q o tira „ 4 “ 
bah o olsang, tag ‘in bu kam m ish. Keyingi vaqtda kuniga ikki 
m a h a l d a rs ta y y o r la s h h a m o z lik q ilib , k e c h a la r iy a m
o ‘tir a d ig a n boM dim . 
K o ‘c h a g a c h iq ib fu tb o l o ‘y n a s h - u
o ‘rto g ‘ing bilan ten n isd a m usobaqalashish, suratchilik qilishga 
vaqt qani. B uning ustiga m asalani y echolm ay qolganingda y o ‘l 
ko ‘rsatib yuboradigan o d a m y o ‘q. S ulton am aki esim ga tushib 
k e ta d i. U n in g jilm a y ib q a ra s h la ri, „A h v o l q a la y , o 'r to q
o ‘q u v ch i?“ deb darslarim ni surishtirishi, b o ‘sh v aq tid a b o la- 
larday qiziqib, ten n isd a m en bilan olishishlar... H a, ,,Jo ‘ja la r “ , 
d eb h a z illa sh ish la ri-c h i? O ld in ig a b u h azili m en g a u n c h a
y o q m aganidi, b o ra -b o ra Popuk qatori m enga h am o ‘rganish 
b o lib ketgandi. H a m m a d a n h a m , b ir kuni m en hovuzcha 
b o ‘yidagi karavotda o ‘zim ni uyquga solib yotg an im d a, oyoq 
u c h id a oldim ga kelib o ‘tirg an i, p ashsha talam asin deb ustim ga 
sekingina oq choyshabni yopib q o ‘ygani-chi! S hularni eslasam , 
S u lto n a m ak in i h o z iro q k o lrgim kelib ketadi. Ju d a qadri 
o ‘tayapti. Bir kelib keta qolsa b o im a s m id i, d eym an. M ening 
darsim ga yo rd am berm asa h a m , P opukni o 'y n a tm a sa h a m , o ‘zi 
b ir ko ‘rinib ketsa b o ‘lgani edi. B ordi-yu h o zir kelib-ketishi 
qiyin b o ‘lsa, qisqagina xat yozib buvim bilan oyim ni tin c h itib
tu rsa b o ‘lgani edi. E sid an c h iq a rd im i, b izd a n yo kech ib
y u b o rd im i-a ? 0 ‘z x a y o lim d a n c h o ‘ch ib tu s h a m a n . X uddi 
y aq in d ag in a to p ib olgan q im m atli narsam n i yana y o ‘qotib 
q o ‘y g a n d a y Ь о Ч а т а п . X a t k e lib q o l a r d e b , o ‘z im n i 
tin c h ita m a n . Buvim b o ‘lsa, uzzukun xat k u tad i-d a, kechga 
borib uh to rtib qoladi:
1 3 — B o l a l a r a d a b i y o t i
193

---

— U yozm aganga yarasha sen lar yo zsan g -ch i, b o la jo n ­
larim! — deb zorlanadi.
O yim c h u rq etm aydi. A ftidan yozm aydiganga o ‘xshaydi. 
0 ‘zim yozsam -ch i? 0 ‘ng q o ‘lim ishning beliga tep ib tu rib d i- 
da. T o ‘g ‘ri, endi uni o z -o z ish la ty a p m an -u , a m m o tu zu k ro q
xat yozishga yaram aydi. C h a p q o ‘l u n d a n b a tta r. S h u n c h a
ishlatib k o ‘rganim bilan o ‘rg an m ad i, hafsalam p ir b o ‘ldi. Bir 
am allab xat yo zish g a-k u yarar. E g ri-bugri, c h a to q chiqsa, 
S u lto n am aki sababini tu sh u n a d i. Lekin yon-veridagi b iro r 
odam : „ Q a n i, o ‘g ‘lingiz q a n aq a xat yo zib d i“ , deb k o ‘z tashlab 
q o lsa-ch i. ,,Iya, o ‘g ‘lim a ’lochi derdingiz, xati shum i hali!“ 
deb uyaltirib q o ‘ym asm ikin?..
E rtasidan xat h a m , b oshqa narsa ham esga kelm ay q o ‘ydi. 
C h u n k i buvim kasal b o ‘lib qoldi. (U h to rtav erg an id an xavo- 
tirim b o r edi.) H adeb c h a p biqinini ushlaydi. O yim b o rida 
u n c h a b ild irm a y d i-y u , oyim ishga k etg a n d a divanga y o n - 
boshlaydi.
— N im a qildi, buvi? — deb so ‘rasam , u:
— H ech narsa, bolam . Sal c h a rc h a b m a n , — deb q o ‘yadi.
Bir vaqt kelib qarasam , buvim d ivanda c h o ‘zilib yotibdi.
Rangi ketgan, peshanasi terlab, q o ila r i qaltiraydi. O g‘ir-o g ‘ir 
nafas oladi. Q u lo g ‘iga sekin:
— N im a qildi, buvi? — deym an.
G apirishga holi kelm ay, bo sh in i sa rak -sarak qiladi. „ H e c h
n arsa“ , deb m eni tin c h itm o q c h i b o la d i. M en q attiq q o ‘rqib, 
n im a qilishim ni bilm ay qo lam an ... Esim ga d o k to r q o bshnim iz 
tushadi. U ni ch a q irib c h iq d im . U darro v ukol qildi-da:
— E n d i u rin m a s d a n tin c h y o tin g . Sizga p a rv a ris h k e ­
rak, — deb tayinlab q o ‘ydi.
O yim kelishi bilan buvim ta g ‘in turib ketdi. K asalidan h ech 
gapirm adi. „ G a p irsa m , qizim tashvish to rta d i, q iy n ala d i“ , deb 
o ‘ylasa kerak. O dati q iziq -a, buvim ning: o ‘zi qiynalsayam , 
birov qiynalm asa b o ‘lgani. Shu yotgan jo y id a h am S ulton 
am ak in in g g ‘a m in i yeydi:
— Kasal qursin. Ishqilib, u y o q d a S u ltonboy sog‘ yurgan 
b o ‘lsin. Bugun h am xat k elm adi-ya, D am irjon?
E ndi o ‘zim xat yozishim kerakka o ‘xshaydi. B uvim ning 
kasalini bildiray. S h u n d a n so ‘ng zora javob yozsa, yo b ir kelib 
ketsa. Q oyil fikr!
194

---

B u n i o ‘y la s h g a o ‘y la d im - u , a m m o y o z is h g a q o ‘lim
tegaverm adi. A w a lla ri ishim k o ‘p deb yurgan e k a n m a n . M ana 
e n d i k o ‘ring: o ‘q ish g a b o ris h , d a rs ta y y o rla s h . 
P o p u k n i 
o ‘y natish, uy ishi... H a , buvim ga q a ra sh m asa m b o ‘lm ay qoldi. 
U n in g y otganini к о ‘rib rah m im keldi-da.
— Buvi, ch o y quyib be ray m i? Yo qatiq ichgingiz kel- 
y ap tim i? — d e b s o ‘ray m an .
— Y o‘q, q o ‘zim . B araka top. D arsingga q aray qol, — deb 
q o ‘yadi buvim .
B uvim ning inqillab-sinqillab kartoshka archayotganini k o ‘r- 
sam , chap aq ay lab b o ‘lsa h am archishib yu b o ram an . Lekin 
y o m o n k o ‘rgan n a rsa m — yig‘lash.
S h u n a q a qilib, vaqt degan narsa yetishm ay qoldi. M aktabga 
yugurib b o ra m a n -u , yugurib kelam an. 0 ‘yinlar, t o ‘garaklarga 
hafsalam h am qolm adi. Bu ishim Solihga yoqm adi.
— X o ‘sh, sen n im a u c h u n bizd an chetlash ib yuribsan? 
— d e b so ‘raydi.
— U y d a ishim k o ‘payib ketdi, — d esam , u ishonqiram ay:
— Q a n a q a ishlar e k an , o c h ig ‘ini ay t-ch i? — deydi.
— Buvim kasal.
— B u v in g n in g k a sa lin i sen b o q a rm id in g ? B o sh q a sir 
b o rd ir-a , ayt o c h ig ‘ini!
M en buni eng yaqin kishim iz — uyga kelib tu ra d ig an sin f 
rahbari H alim a opam ga ham aytolm aym an. N e c h a m arta H alim a 
o p am : „ D a m irjo n , a h v o lla r q a la y ? “ d eb s o ‘rag an d a h am , 
„A h v o l y a x s h i“ , d e b q o ‘ya q o la rd im . 
H o z ir esa S o lih , 
„ O c h ig ln i ay ta sa n “ , deb tiq ilin c h qilib tu rib olgan edi.
— Bor, b or, m en b ilan ishing boM masin, — deb jerkib 
tashladim .
— N im a d e d in g ? T o ‘x ta b tu r h a li, — d eb e n g a g in i 
qism lab q o ‘yadi.
Ertasi sinfda m enga to p sh iriq beradigan boMishdi. N im a
em ish , b ir b o lan in g ,,ikki“ sini ,,u c h “ ga chiqarishga yordam
b e ra rm ish m a n . „V aqtim y o ‘q “ , d eg an d im , yigMlish ch aqirib, 
m eni rosa gap bilan d o ‘pposlashdi. F a q a t o ‘zim ni o ‘ylab, 
ko ‘pch ilikni m ensim ay q o ‘y g an m ish m an , a ’lo ch im a n deb ger- 
dayib k etg an m ish m an . V oy, n o d o n la r-e y , nim aga g erdayam an? 
T o ‘g ‘ri, qishki t a ’tilga c h iq q a n im d a , h a m m a b a h o la rim ,,besh“ 
edi. H o z ir-c h i, ham m asim as. 0 ‘zim h am m asin i ,,besh“ qilam an
deb tirishib y o tib m a n -k u . In n ay k ey in , gerdayish n im aligini 
bola boMib bilgan em a sm an . S u rish tirm ay -n e tm a y ayblayverar
195

---

e k a n -d a . J a h lim q is ta b , tis h la rim g ‘ijirla b k e td i. A m m o
in d o lm ad im . Solihga b ir o ‘q ra y d im -u , sh a rtta sin fd an chiqib 
j o ‘nadim . Solih k e tim d a n yugurib, yoN im ni t o ‘sdi.
— N im ag a beruxsat j o ‘n a y ap san ? N im a u c h u n m en g a 
o ‘qrayasan? A yt o c h ig ‘ini!
Q a ra sa m , x u d d i m u s h tla s h a d ig a n d a y k o ‘k ra g in i k e rib , 
qaddini gijing qilib turibdi. U ning odati shun aq a — bokschim an 
d e b c h ira n ish n i yaxshi k o ‘radi. X uddi boks tu sh a d ig a n d ay
m ushtini tugib, tirsagini chiqarib, sem iz gavdasini polvonlarcha 
lapanglatib yuradi. G erdaygan, deb uni aytsa b o ‘ladi. H ozir 
b o ‘sh kelsam , m eni ko'kragi bilan itarib yuboradigan. Agar 
tegsa m en h am tu sh iram a n deb lunjini k o ‘zlab tu rib m a n . 
0 ‘z id a n -o ‘zi ch a p q o lim m usht b o ‘lib ketdi.
Solih b u n i k o ‘rdi-yu:
— lya, hali shu m itti gavdangga m en bilan m u sh tlash - 
m oqchim isan! — deb yelkam ga tu rtd i. M en h am tu rtd im . 
B irdan boksga olib, ikkala m ushtini ishga soldi. M en ham
m u sh tlarim n i ishga so lm o q ch i b o ‘ldim . Y o‘q, o ‘ng q o ‘lim
yaram adi. O y o g ld a n chalishga h a ra k a t qildim . U g ‘irrom lik 
qildi, m en i o ld in ro q yu m alatib q o ‘ydi. M ak tab d an c h iq q an
b o lala r tepam ga kelib:
— O b -b o m itti-yey! O b -b o m ittivoy-ey? Y uragingni 
qara! 
Shu ayiqpolvon bilan olishib o ‘tiribsan-a! B eshinchi sinfda 
d o n g l c h iq q an c h e m p io n bilan-a! — d e b xaxolashdi.
Q o ‘lim , yelkalarim o g 'rig a n i m ayli-ya, b o lalarn in g „ m itti- 
m itti!“ deb kalaka qilishgani alam qilib ketdi. D oim yugurishda 
keyin q o lsam , sim dorga osilolm asam h am sh u n a q a deyishadi. 
Q o ‘lim bilan oy o g ‘im kaltaroq b o ‘lsa, nim a qilay!
S h u - s h u S o lih b ila n y u rm a y d ig a n b o ‘ld im . 
Ilg ari u 
biznikiga kirib tu rard i. M en unga te n n is o ‘rg atm o q ch i b o ‘lib 
yurgandim . E ndi u uyim izga kirm ay q o ‘ydi. M en in g h a r xil 
yum ushlarga o ‘ralashib zerik ay o tg an im n i k o ‘rgan buvim :
— B o la m , o br to g ‘in g n i c h a q ir ib o ‘y n a y q o lg in , — d e ­
d i. — A navi d o ‘m boq o ‘rto g ling b o r-k u , nega kirm aydi?
Solihni ay tm o q ch i. D o ‘m boq boNm ay qursin.
— Solih bilan p o m ch iq d ik , buvi. Y aram as, g ‘irro m ...
— A? N e g a ? U l-b u l ta la s h d ila rin g m i? — ded i b uvim
xavotir olib. — Q o ‘y, bolam , o ‘rto g bingni yom onlashga o lrganm a. 
Y axshim as, birovni kam sitish. 0 ‘zingni e r bilsang, o ‘zgani 
s h e r b il, d eg an lar.
196

---

T u sh u n o lm a d im . N im a , S olihni sh e r d em o q ch im i? Solihni 
k o ‘rgim yo ‘q. U yim ga kirm ay q o ‘ya qolsin. B oshqa o ‘rtoqlarim
yetarli. Lekin ular ham kam kirishyapti. N ega unaqa? U lar 
m e n d a n xafa e m a s -k u . 
H a, u la rn in g h a m ishi k o ‘payib 
k etganm ikin m enga o ‘xshab? U yim izga kam kirishgani m ayli- 
kuya, b ir xil o ‘yinlarga m eni c h aq irm ay q o ‘yishgani ch ato q
b o ld i. D am olish kuni bolalar to g ‘ga sayohat q ilm o q ch i, deb 
e s h it d im . 
S o lih r o ‘y x a t q i li b d i- y u , 
m e n i q o ‘s h m a b d i. 
Q o ‘sh g a n d a h a m , b arib ir, uydan c h iq o la rm id im ? S h u n d o q
b o ‘Isa h am S o lihdan so ‘ragim keldi:
— N im a u c h u n m en i yozm ading?
— Biz kuchli b o lalarn i yo zam iz. S en to g ‘ga c h iq o lm a y - 
s a n , — ded i u.
H avasim kelganini, alam qilganini bildirm asdan:
— S hu to g ‘ h am gap b o ‘ptim i! — dedim . T o g ‘ m aktabim iz 
m ay d o n id ag i d a ra x tla r o ra sid a n o fto b d a sim obday yaltirab 
k o ‘rinadi. — 0 ‘sham i? M ashinaga tushsang, b iф a s d a yetasan. 
Q arab tu rin g lar, m en sh u n d o q joylarga borayki, h ech qaysi- 
laring tu sh larin g d a h am k o ‘rm agansizlar.
— Q ayerga ek an , aytaver o c h ig ‘ini, — dedi Solih m ensi- 
m aganday boMib. Bilib tu rib m a n k i, qiziqyapti.
— A ytib b o ‘pm an!
— H a , b o ‘ldi, a y tm a san g h a m b ila m a n . M irz a c h o ‘lga 
b o rm o q c h isa n , xolam b o r degan eding. U y er n im a b o ‘pti, 
qip-qizil c h o ‘l.
— Q ip-qizil c h o ‘lm ish. K o‘rm ag an m isan , gapirm a.
— K o‘rgan boMsang, gapir-chi!
B ultur M irz a c h o ‘lda k o ‘rganim ob o d qishloqlar, m evazor- 
lar esim ga tushib tilim q ich id i-y u , y ana aytgim kelm adi.
— A na, bilm ay san , c h u n k i k o ‘rm agansan. Biz b o ‘lsak, 
to g ‘ ostida qurilayotgan dengizni, dary o n in g to g 1 tepasidagi 
boshlanish jo y larin i to m o sh a qilam iz. K o ‘rm ag an a rm o n d a
qoladi.
— M en u n d a n h am a n tiq a jo y larn i k o ‘rib kelayki, o g ‘izla- 
ring o chilib qolsin.
— K o ‘ram iz!
U bilan ad i-b a d i aytib o ‘tirishga vaqtim yo ‘q edi. Buvim 
esim ga tushib, uyga c h o p d im . K elsam , buvim inqillab-sinqillab 
hovli supuryapti. Q o ‘rqib ketdim . T a g ‘in kasali tu tib qolm asin 
d edim -da:
197

---

— M en supura qolay. Siz yoting, — deb supurgiga q o ‘l 
uzatdim .
Buvim biqinini ushlab, m enga jilm aydi.
— Baraka to p , q o ‘zim . Bugun, shukr, xiyla tu zu k m an . 
Hovli supurish o ‘g ‘il bolaga yarashm aydi. U n d a n k o ‘ra o ‘tirib 
adangga xat bitgin. H a, shundoq. „Juda sogMnib ketdik, adajon. 
N im a boMdi sizga? O m o n -e so n yuribsizm i? X atingizga in tizo r- 
m iz, a d a jo n “ , deb bitgin.
0 ‘zim h am shu bugun ah d qilib q o ‘yuvdim . Stulga o ‘tirib , 
xat yoza boshladim . C hiroyli ch iqsin deb u rin a m an : goh c h a p
qoMirn bilan y o z a m a n , goh o ‘ng q o ‘lim bilan. Buvim aytgan 
so‘z la m i yozib b o ‘ld im -d a , o ‘ylanib qoldim . T a g ‘in n im a la r 
desam ekan? H a, „B uvim kasal b o ‘lib qo ld ilar, sizni ko ‘p 
o ‘ylab, tashvish qilyaptilar!“ dey m an . Buni h am yozdim . E n d i- 
chi? H a, „ O n a tilidan bahoyim ni ,,besh“ ga ch iq a ry ap m a n . 
Y ozuvim tu zalyapti, m an a k o ‘rin g “ , d eym an. X ursand boMadi. 
Y ozdim . H am m asi boMib yarim b e tc h a b o ‘ldi. U yog‘ini nim a 
bilan to ‘ld iram an ? V araq-varaq xat yozganlar g apni qay o q d an
to p a rk in -a ?
Y onim ga buvim keldi. X at y ozganim ni bilib, sevindi.
— Q a n i, o ‘q i-c h i, chirogMm. N im a deb boshlading? „ A d a­
jo n " deb boshladingm i?
— H a , h a , siz a y tg a n c h a , — d e d im . H a q iq a td a e sa, 
„A m aki" deb boshlagan edim . H am m asin i o ‘qib b e rg an im d an
keyin, buvim :
— Yo‘q, yo‘q, — dedi. — M eni kasal degan joyingni o ‘chir. 
U zoqdagi odam ni tashvishga solish yaxshimas. 0 ‘c h ir hozir.
0 ‘chirishga m ajb u r b o ld im . E ndi xatn i b o sh q a td a n , to za , 
chiroyli qilib ko ‘chirish kerak. S hunday qilayotgan e d im , oyim
ishdan qaytdi. O ldim ga k eld i-d a, xatni olib o ‘qidi. 0 ‘qiyotib 
negadir afti tirishib ketdi.
— D ars tayyorlayapsan d esam , vaqtingni shunga sa rf qilib 
o ‘tiribsanm i! — deb m enga q a ttiq o ‘q ra y d i-d a , xatni yirtib 
tashladi. Buvim bilan m en ag‘raygancha qoldik. Esizgina, qancha 
urinib, birov k o ‘rsa kulm aydigan qilib yozuvdim -a!
— N ega u n d o q q ild in g -a, qizginam ? — dedi buvim .
O yim d im o g ‘ida b ir n im a la r dedi. Q u lo g ‘im ga „ U n u tg a n
odam ga ham x atm i?" deganday boMib kirdi. „N e g a u n d o q
deysiz, oyijon?" deb so ‘ram o q ch i b o ‘ld im -k u , avzoyi buzuq 
boN ganidan yuragim b etlam ad i... Sal tu rib qarasam , oyim o ‘zi 
qilgan ishiga push ay m o n b o ‘ldim i, p iq -p iq yigMayapti...
198

---