Mamasoli jumaboyev



Download 9,04 Mb.
Pdf ko'rish
bet62/118
Sana25.02.2022
Hajmi9,04 Mb.
#464331
1   ...   58   59   60   61   62   63   64   65   ...   118
Bog'liq
Bolalar adabiyoti.2-nashr Jumaboev M. (1)

Po‘lat M o‘min
(1922
 -
2004
)
T a n iq li b o la la r s h o iri 
P o ‘la t M o ‘m in y o s h lig id a n o q
adabiyotga havas q o ‘ydi. U T o sh k e n t pedagogika bilim yurtida 
o ‘q ib y u rg an v a q tid a y o q a d a b iy o t t o ‘g a ra g in in g faol ish - 
tirokchisi b o ‘ldi. A dabiyotni q u n t bilan o ‘qidi, o ‘rgandi. 0 ‘rta 
m a ’lu m o t o lg ach , hozirgi N izo m iy
nom li T o sh k e n t davlat
pedagogika u n iversitetining o ‘zbek tili va adabiyoti fakultetiga 
o ‘qishga kirdi. U ni m uvaffaqiyatli tam o m la b , a sp ira n tu rad a
o ‘qidi, m ak tab lard a o ‘qituvchilik qildi. S o ‘ngra 0 ‘zbekiston 
davlat nash riy o tid a m u h a rrir b o ‘lib ishladi. P. M o ‘m in qayerda 
ishlam asin, d o im o adabiyotga m e h r-m u h a b b a t bilan qaradi. 
T in m a y m u to laa qildi, o ‘rgandi. Shu davrda kich ik -k ich ik
s h e ’rlar yoza boshladi. 1944-yilda shoirning „B ahorga sa y o h at“ 
n o m li birin ch i sh e ’ri bosilib chiqdi. Ilk s h e ’rlar t o ‘plam i esa 
1949-yilda „S ayrang, qushlar!“ no m i bilan n ash r etildi. K itob 
adabiy jam o a tc h ilik to m o n id a n iliq kutib olindi. T o ‘p lam d an
m u n o s ib o ‘rin o lg a n „ D a r s la r m a jlis i“ , „ Y a s h n a , 
u lu g ‘
o ‘lk am iz“ , „ 0 ‘q itu v c h im “ , ,,H a y k a l“ , 
„A lla va J a lla “ (ertak)
singari asarlar m azm u n d o rlig i, qiziqarliligi bilan kito b x o n lar 
e ’tiboriga sazovor b o ‘ldi.
B o la la r u c h u n ijo d e tis h , b u s o h a d a m u v a ffa q iy a t 
q o z o n ish u c h u n qobiliyat va istakning o ‘zigina kifoya qilm aydi. 
B uning u c h u n „ b o la lar yozuvchisi 
b o ‘lib tu g ‘ilish k e ra k “ .
B olalar yozuvchisi bola qalbi, nozik t a ’b egasi, g o ‘dak tabiati 
va o ‘y - k o ‘n ik m a la rin in g b ilim d o n i, m e h rib o n va b o la jo n , 
k am tarin va sam im iy h a m d a d o n o b o ‘lishi lozim . Biz P o ‘lat 
M o ‘m in ijodida an a sh u n d a y oliyjanob fazilatlar m ujassam ligini 
his etam iz. S h o ir b u tu n u m rin i bo lalar orasida va bolalarga 
asarlar yozish bilan o ‘tkazdi. U nga bo lalar va m aktab hayoti, 
u larn in g ajoyib, j o ‘shqin va keng dunyosi ju d a tan ish va
199


q a d rlid ir. Y osh k ito b x o n la rn in g o ‘y -fik rla ri, o rz u -u m id la ri, 
h is-hayajonlari sh o ir asarlarida badiiy ifodasini topdi.
S h o irn in g „ H u n a rd a n u n a r“ , „ T o bg ‘ri o ‘sgan gul b o ‘lar“ , 
„A ql q a y erd a b o ‘la r“ , „ 0 ‘rin b o sa rla r“ , „ O ltin n a y “ , „B ir 
yarim K a rim “ va boshqa o ‘nlab s h e ’riy to ‘plam la ri, „ C h a n o q - 
voy b ila n Q o v o q v o y “ , „ B a h o d irn in g b o tir lig i“ , ,,O q fil 
y o ‘q o ld i“ , ,,S u q a to y -K o n fe tv o y “ , „ O n a b o lam d ey d i, bo la 
o n a m deydi“ kabi ertaklari, pyesalari yuzaga keldi. Bu kitoblarga 
kirgan e n g yaxshi s h e ’r va q o ‘sh iqlari, d o sto n va ertaklari 
o ‘zb e k b o la la r a d a b iy o ti x a zin asig a m u n o sib hissa b o ‘lib 
q o ‘sh ild i, uni b o y itd i. 
Bu a s a rla rd a n b ir q a n c h a si ja h o n
xalqlari tillariga tarjim a qilinganki, bu faqat sh o irn in g em as, 
balki o ‘zbek ad ab iyotining h am y u tu g ‘i, o b ro ‘si hisoblanadi.
S h o irn in g „T ug an m as k o n “ , , , 0 ‘q itu v ch im b a h o q o ‘ygan- 
d a “ , ,,K o ‘chalam i to ‘ldirib“ , „Sizga nim a b o ‘ldi, o ‘g ‘il bolalar?“ , 
„Y uqum li „ 2 “ la r“ , „Bilsa b o i a r ek a n -k u !“ , „ S e n ta b rd a n kim 
sevinar?“ kabi s h e ’rlari a ’lo va yaxshi bah o larg a o ‘qish u c h u n
in tilay o tg an , h arak at qilay o tg an b o lala r t o ‘g ‘risida yozilgan 
yaxshi asarlar sirasiga kiradi.
Ba’zan b o lala r o rasida m u g ‘am b ir, pism iq, ishyoqm aslar 
ham topilib qoladi. S hoirning ,,Q o ‘l k o ‘tarib qoMga tu sh d i“ asari 
a n a sh u n d a y bolalarga b a g is h la n g a n . A sar q a h ra m o n i aslida 
dangasa, ishyoqm as, q o lo q o ‘quvchi. U b u n i o ‘qituvchisiga 
sezdirm aslik u c h u n h a r kuni dars p ay tid a „ M e n a y ta m a n deb 
ko ‘taradi q o ‘l“ . 0 ‘qituvchi esa b o laning b u n d a y m u g ‘am birligini 
sezm aydi, u d arsn i yaxshi o ‘zlashtiribdi, d e b u n d a n so ‘ra- 
m aydi. Oxiri b ir kuni „M ayli, ay ta q o l“ , deydi. S h u n d a haligi 
bola savolga jav o b bera o lm ay , o ‘qituvchi va o ‘quvchi d o ‘stlari 
o ldida izza boMadi:
D arv o zasig a 
U rilg a n d a y g o l,
Q o ‘lg a tu s h g a n d i 
U k o 'ta r ib q o ‘l.
S h o irn in g „O ftob chiqdi o la m g a 11, „Y er ch o p ild i — javob 
to p ild i“ s h e 'rla rid a k ic h k in to y la rn in g m e h n a tse v a rlig i h am
yaxshi o c h ib beriladi. Bu asarda sh o ir b o lalarn in g h arak ati, 
u rin ish i, k a tta la r ishiga k o ‘m aklashishini n ih o y atd a t a ’sirli va 
shirali ifodalashda xalq o g ‘zaki ijodidan unum li foydalangan.
P o ‘lat M o ‘m in h a q iq a ta n h a m o fto b — bu o la m -o la m
q u v o n c h , s h o d l i k , 
m e h n a t , y a s h a s h , 
y a s h a r is h
r a m z i
200


ekanligini ta 'k id la r e k a n , buni bola obrazi orqali y a n ad a 
y o rq in ro q , t a ’sirliroq aks ettirishga h arak at qiladi:
O fto b c h iq d i o la m g a ,
C h o p ib b o r d im d a d a m g a .
D a d a m k o ‘c h a t e k a rd i,
S a lo m b e r d im d a d a m g a .
S h o irn in g „Y er ch o p ild i — javob to p ild i“ asarida m eh - 
n a td a n zavqlanish tu y g ‘usi yo rq in ifodalangan. 0 ‘qishni jism o - 
niy ish bilan q o ‘shib olib borish yaxshi natija berishi asarning 
asosiy g ‘oyasi h iso b la n a d i. S h e ’г q a h ra m o n i d astlab uyga 
berilgan to p sh iriq -m iso lla m i yecha olm aydi. S h u n d a u jism o n iy
m e h n a t qilishga kirishadi — yer c h o p a d i, terlab -p ish ib ishlaydi. 
N a tija d a k o ‘ngli yorishadi, fikri oydinlashadi. U yga berilgan 
m isollarni h a m yechadi, yerni h am yum shatadi.
P o ‘lat M o ‘m in n in g „ 5 “ b a h o q o ‘shig‘i“ , „X ursandm isiz? 
X u rs a n d m iz " , „ S e n ta b r im “ , „ U c h b a h o — p u c h b a h o “ 
singari q o ‘shiqlari bilim ga m u h ab b at m avzusiga baghshlangan. 
0 ‘z ustida k o ‘p ishlash, kitob o ‘qish, dars qoldirm aslik ,,a ’lo “ 
o lq ishning m u stah k am garovi ekanligini sh o ir „ U c h b a h o — 
p u c h b a h o “ q o ‘shig‘ida t a ’kidlab o ‘tad i. O n a la rn i, keksalam i 
h u rm a t qilish, e ’zozlash („ A c h o m -a c h o m buvijon“ , „ M e h ri- 
b o n im , oyijon!“ ), o ‘zaro h u rm a t, d o ‘stlikni qadrlash („B ir 
j a h o n b o l a l a r m i z “ ), h u n a r e g a lla s h , c h e v a r lik k a s b in i 
bo lalik d an bilib b orish (,,K o ‘ylagim “ ) m avzulariga bagMshlab 
sh o ir o ‘nlab q o ‘shiqlar yaratganki, b u n d a y q o ‘sh iq lar bog‘ch a 
yoshidagi bo lalarn in g jo n -d ili hisoblanadi.
S h o ir P o ‘lat M o ‘m in o ‘zining b ir q a to r asarlari bilan 
axloq va od o b kuychisi hisoblanadi. Bu g ‘oya k o ‘proq „B irov- 
la r“ , „ B ir o d a m n in g afsusi“ , „ S o ‘zi sh u n a q a — 
o ‘z\
sh u - 
n a q a “ , 
„ B e h z o d n i b ila s iz m i? “ , ,,U lg ‘a y d im i a q lin g iz ? " , 
„QoMing o ltin — y o lin g o ltin “ , „B irinchi b o ‘l, b irin c h i“ kabi 
s h e ’r va q o ‘shiqlarida o c h ib beriladi.
P o ‘lat M o ‘m in n in g „A lla bilan J a lla “ , „Z iyrak fil va ziq n a 
b o q q o l“ , „ H a r kim niki o ‘ziga, oy ko ‘rin a r k o ‘ziga“ , „ U n u t- 
gan o ‘g ‘il“ , „O ltin n ay “ , „ D o n o b o la “ , „B ilganni qari — 
bilm aydi p a ri“ singari e rta k -d o sto n la rid a xalq o g ‘zaki ijodi 
n am u n a larid an u n u m li foydalangani ko ‘rinib turadi.
PoMat M o ‘m in d o sto n c h i-s h o ir sifatida h am ju d a qadrlidir. 
U ning „O ltin nokli b o g ‘“ , „ K o ‘c h a — k o ‘pchilik u c h u n “ ,
201


„ E h , rosa shirin e k a n “ , „X olning jiy ro n velosipedi“ , „ K o ‘ngil 
istar yaxshilik“ nom li d o sto n la ri alla q ac h o n k ich k in toylarning 
sevim li asarlariga aylanib ketgan. S hoirning d o sto n la rid a bolalar 
0
‘rtasidagi d o ‘stlik, birodarlik, o ‘qituvchi va jo n a jo n m aktabga 
m u h ab b a t, birlik, ham jih atlik kabi m asalalar ilgari surilgan. 
B o lalar h a y o tid a so d ir b o ‘lad ig an y u tu q va k a m c h ilik la r, 
m ak tab o ‘quv ch ilarin in g jozibali hayoti badiiy b o ‘yo q lard a, 
qiziqarli lavhalarda zavq-shavq bilan tasvirlangan.
T aniqli adib P o ‘lat M o ‘m in o ‘zining ertak -p y esalari bilan 
h a m y osh k ito b x o n la r o ‘rta sid a s h u h ra t q o z o n d i. U n in g
„Q ovoqvoy bilan C h a n o q v o y ", „S u q ato y — K onfetvoy", „ O n a 
bolam deydi, bola o n a m d e y d i“ n o m li fantastik ertak-pyesalari 
te a tr sah n asid an tu sh m ay , bo lalarn in g quvonchiga q uvonch 
q o ‘shib kelayotir.

Download 9,04 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   58   59   60   61   62   63   64   65   ...   118




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish