M. Y. Ayupova


-B O B .  M A X SU S  M U A SSASALARGA  BOLALARNI



Download 12,49 Mb.
Pdf ko'rish
bet96/98
Sana25.07.2021
Hajmi12,49 Mb.
#128615
1   ...   90   91   92   93   94   95   96   97   98
Bog'liq
Logopediya Ayupova

25-B O B .  M A X SU S  M U A SSASALARGA  BOLALARNI 

SARALASH

N u tq   k a m c h ilig ig a   eg a  b o ‘lg an   b o la la rg a   m o 'lja lla n g a n   m ax su s 

m u a ssa sa la r  ta rm o g ‘in in g   m uvaffaqiyatli  riv o jla n is h i  lo g o p ed iy a  fani 

so h asid a  yangi  ta d q iq o tla m in g   tuzilishiga  im k o n   y a ra ta d i.

B unga  qu y id ag ilar  kiradi:

-   n u tq   k a m c h ilik la r in i  ta s h x is i  va  d if f e r e n s ia l  ta s h x is n i  n u tq  

k am ch ilik larin i  b o sh q a   k am ch ilik lard an   fa rq la sh ,  a y rim   h ollarda  tashqi 

h o la td a n   o ‘xshash,  a m m o   paydo  b o lis h   ta b ia tig a   k o 'r a   tu rlich a  va  turli 

tu z a tish  m eto d larin i tala b  qiladigan k am c h ilik lam i  b a r ta r a f  etish  im konini 

yaratish;

-   turli  n u tq   buzilishlariga  ega  b o lg a n   b o la la rd a g a   kam ch ilik lam i 

a n iq la sh n in g   e n g   o p tim a l  yosh  m u d d a tla rin i  a n iq la s h   va  o ‘z  vaqtida 

differensial  o ‘q itish n i  tashkil  etish;

-   o g ‘zaki  (m a k ta b g a c h a   tarbiya  yoshda)  va  y o z m a   n u tq   (m ak tab d a) 

buzilishlari  o ‘rtasidagi  o ‘za ro   b o g ‘liqlikni  o ‘rg an ish ;

-   m ak tab g ach a tarb iy a  m uassasalarida  n u tq   k a m c h ilik la rin in g  oldini 

olish  ishiarini  n azariy jih a td a n   asoslash;

-   n u tq   kam chiligiga  ega  b o ‘Igan  m a k ta b g a c h a   y o sh d ag i  bolalarning 

rivojlanishidagi  o ‘ziga  xos  xususiyatlarni  o ‘rg an ish ;

-   turli  n u tq   kam chiligiga ega  b o lg a n   m a k ta b g a c h a   tarb iy a  yoshidagi 

b o la la m i  o ‘qitish  m a z m u n i  va  m eto d larin i  ish lab   c h iq ish ;

-   tegishli  h u jja tla r  va  tashkiliy  m asalalarni  ish la b   ch iq ish .

N u tq   k am c h ilig ig a   ega  b o ‘lgan  b o la la rg a   m o M jallan g an   m axsus 

m uassasalarda b olani  h a rto m o n la m a   rivojlantirishni  k o ‘z d a tu tg a n   holda, 

o 'q itis h  va tarbiyalash  ishlari  m axsus d a s tu ra s o s id a   izch illik  bilan  am alga 

oshiriladi.

O g ‘ir  n u tq   kam chiligiga  ega  b o lg a n   b o la la r  o m m a v iy   b o g ‘cha  yoki 

u m u m ta ’Iim  m aktablariga  borsalar,  ulardagi  n u tq   k am ch ilik lari  d astu r 

m a te r ia lla r in i  t o ‘liq   o ‘z la s h tir is h la r ig a   t o ‘s q i n l i k   q ila d i,  u m u m iy  

rivojlanishlariga  salbiy  t a ’sir  k o 'rsatad i,  b a ’zi  h o lla r d a   esa  xaraktem ing 

salbiy  xususiyatlari  p a y d o   b o ‘lishiga  sababchi  b o ‘la d i.  kelgusida  ijtim oiy 

va  m e h n a t  k o 'n ik m a la rid a   qiyinchiliklar  k e ltirib   c h iq a ra d i.

Bolalardagi  n u tq   kam chiliklarini  o ‘z v aq tid a  a n iq la s h   va  ulam i  tibbiy 

pedagogik ko‘rikka yuborish bolalar poliklinikasi  lo g o p e d i,  pediatr, psixiatr 

va  n ev ro p ato lo g ,  b o la la r b o g ‘chasi  va  o m m a v iy   m a k ta b   logopedlarining 

asosiy  vazifalaridir.

N utq  kam chiligiga  ega  b o ‘lgan  b o la la r  b o g 'c h a la r ig a   (g u ru h la rg a )

sa rala sh

E shitishida,  n u tq id a ,  k o ‘rishda,  aqliy  fao liy ati  v a  ta y a n c h   harakat 

a p p a r a t i d a   k a m c h ilig i  b o 'lg a n   b o l a l a r   u c h u n   i x tis o s la s h tir ilg a n




m ak tab g ach a  ta rb iy a   m uassasalarining  rivojlanishi,  m aktabgacha tarbiya 

yoshidagi  b o la la rn in g   y etakchi  nuq so n larin i  hisobga  oigan  h o ld a ,  ularni 

differensial o ‘q itish  va tarbiyalash  u ch u n  y e tarli sh aro it  yaratish  im konini 

beradi.


M a x su s  g u r u h la r d a   k a m c h ilik la rn i  b a r t a r a f   e tish   b o ‘y ic h a   o lib  

boriladigan  o ‘q itish   vazifalarini  m uvaffaqiyatli  hal  etish,  ko‘p   jih a td a n  

n u tq   k am c h ilik larin i  t o ‘g ‘ri va  o ‘z vaqtida  an iq lash g a,  uning og‘ir,  yengil 

darajalariga,  tu z a tis h   m ashg‘ulo tlarin in g   bo sh lan ish ig a  bog‘liqdir.  N u tq  

kam chiligiga  eg a  b o ‘lgan  m aktabgacha  tarb iy a   yoshidagi  b o lalam i  o ‘z 

vaqtida  a n iq la sh ,  u larn i  g uruhlarga  to ‘g ‘ri  k o m p lek tlash tirish   va  m axsus 

o ‘qitish,  b o la la m i  o ‘qitish   va  tarbiyalashda  ijobiy  natijalarga  erishishga 

im k o n   b e ra d i  h a m d a   b o lala rn in g   k elajakda  rivojlanishi  va  m a k tab d a  

m uvaffaqiyatli  o ‘q ish i  u c h u n   yetarli  sh aro it  yaratadi.

M axsus  m a k ta b g a c h a   tarbiya  m uassasalarida  tu rli  n u tq   kam chiligiga 

ega b o 'lg a n   m a k ta b g a c h a  tarbiya  yoshidagi  b o la la m i  differensial  o ‘qitish 

va  tarbiyalash  a m alg a  oshiriladi.

T urli  n u tq  k am chiligiga ega b o lg a n  b o la la m i tarbiyalash va o ‘qitishga 

differensial  y o n d o sh ish n i  am alga  oshirish  u c h u n ,  m aktabgacha  tarbiya 

m uassasalarida  quyidagi  g u ru h lar  tashkil  qilinadi:

—  n u tq i  u m u m iy   rivojlanm agan  b o la la r  guruhi  (3—6  yosh);

—  fo n e tik -fo n e m a tik   n u tq   kam chiligiga  ega  b o ‘lgan  b o la lar  guruhi 

(5—6  yosh);

—  ay rim   to v u s h la r  talaffuzida  kam chiligi  b o ‘Igan  bo lalar  g uruhi  (5 

yosh);


—  d u d u q la n u v c h i  bo la lar guruhi  (2—6  yosh).

M axsus y a sli-b o g ‘ch alar,  b olalar bog‘ch alari,  om m aviy tipdagi b olalar 

bog‘chasi  q o sh id ag i  a lo h id a   guruhlariga  n u tq   kam chiligiga  ega  b o lg a n  

bolalam i saralash va g u ru h lam i  kom plektlashtirish tibbiy-pedagogik k o ‘rik 

kengashida hal  qilinadi va quyidagi  tam oyillarga rioya qilgan  holda am alga 

oshiriladi.

1. 

N u tq   k a m c h ilik larin i  boshqa  k am c h ilik lard an   ajratish  tam oyili. 



M aktabgacha tarb iy a  m uassasalariga eshitishi  norm ad a,  intellekti birlam chi 

saqlangan,  faq at  n u tq iy   kam chilikka  ega  b o ‘lgan  bo lalar  qabul  qilinadi.

S h u n in g   u c h u n   asosiy  diqqat  n u tq   kam ch ilik larin i  t o ‘g ‘ri  tashxisiga 

va  n u tq iy   k a m c h ilik la rn i  boshqa  ka m ch ilik lard an   (aqliy  z a if b o lalard a, 

ruhiy  rivojlanish  v a q tin c h a   rivojlanm agan,  esh itish id a  kam chiligi  b o ‘lgan 

bolalardagi  n u tq iy   kam chiliklar)  ajratishga  qaratiladi.

T o ‘g ‘ri  ta sh x is  q ilish d a  b irlam chi  va  ikkilam chi  nuqson  haqidagi 

tu sh u n c h a  k a tta  ah am iy atg a  ega.  M asalan,  eshitishida kam chiliga b o lg a n  

bolalarda  e sh itish   funksiyasining  buzilishi  n atijasida  turli  k o ‘rinishdagi 

n u tq  kam chiliklari  paydo boMishi  m um kin.  B unday holatlarda eshitishdagi 

k am chilik  b irla m c h i  n u q so n ,  n u tq   kam chiligi  esa  ikkilam chi  n u q so n   deb



qaraladi.  Bu  b o la la r e sh itish id a  kam chiligi  boM gan  m ak tab g ach a  ta rb iy a  

m uassasalariga  q ab u l  qilinadi.

N u tq iy  k am ch ilik k a ega b o ‘lgan  aqli z a if  b o la la r  h a m  aqli z a if  b o la la r  

u c h u n   tashkil  e tilg a n   m axsus m a k tab g a ch a  ta rb iy a   m uassasalariga  q a b u l 

q ilin ad ilar,  c h u n k i  ulardagi  nutqiy  k a m c h ilik   ik k ilam ch i,  in te lle k td a g i 

buzilishlar  b irla m c h i  nuqsondir.

2. Y osh tam o y ili.  B og‘cha,  y asli-b o g ‘c h a  va  o m m av iy  b o g ‘c h a la rd a g i 

alo h id a  g u ru h la rg a  n u tq id a   kam chiligi  boM gan 



2—1

  yoshgacha  b o   Igan 

b o la la r  qabul  q ilin a d i,  h a r b ir g u ru h g a  b ir  xil  yoshli  b o lalar  o lin a d i.

3. OgMrlik darajasi h a r xil ko'rinishidagi  n u tq iy  kam chilikka e g a b o ‘lg an  

bolalarni  differensial  o ‘qitish   tam oyili.

T ibbiy-pedagogik  k o m issiy a  tark ib i

N u tq   k a m c h ilig ig a   ega  boM gan  b o l a l a r n i   s a r a la s h   v a  u l a r n i  

k o m p lek tlash tirish   b o ‘yicha  tib b iy -p e d ag o g ik   kom issiya  viloyat  (s h a h a r , 

tu rn an )  xalq  t a ’lim i  boM imlarida  tashkil  e tila d i.

U ning  tark ib ig a  quyidagilar  kiradi:

-   xalq  m aorifi  boM imining  m udiri  -   k o m issiy a  raisi;

-   k o m issiy a   a ’z o la ri:  b o la la r  p s ix o n e v ro lo g i,  ix tis o s la s h tirilg a n  

m aktabgacha  tarb iy a   m uassasasining  rah b ari  (b o la la r  uyining  d ire k to ri, 

b o la la r  bog‘ch asi  va  yasli-bog‘ch a n in g   m u d iri),  k a tta   logoped  (v ilo y a t, 

sh ah ar,  ra y o n n in g ),  m aktabgacha  tarb iy a  m u a ssasaiarin in g   lo g o p e d la ri;

-   k o 'rik   kotibi.

T ib b iy -p ed ag o g ik   kom issiya  tark ib in i  xalq   m aorifi  boMimi  sogM iqni 

saqlash  boM imlari  b ilan  kelishgan  h o ld a  ta sd iq la y d i.

T ib b iy -p ed ag o g ik   kom issiya  ish  k u n la rid a   u n in g   a ’zolari  aso siy   ish 

joylaridagi  v azifa larid an   ozod  q ilin a d ila r.  T ib b iy -p ed ag o g ik   k o m issiy a  

m a ’lu m b ir g r a f ik  asosida ishlaydi,  ish  fa o liy a tin i  fevral  oyidan  b o sh la y d i. 

U n in g   b irin ch i  k en g ash id a  kom issiya  ta rk ib i  va  kom issiya  a ’z o la r in in g  

vazifalari  ta sd iq lan a d i.  Yillik  reja  m u h o k a m a   q ilin ad i  va  ta s d iq la n a d i, 

u n d a  qu y id ag ilar  a n iq la b   olinadi:

-   b o la la rn i  m a k ta b g a c h a   tarb iy a   m u a ssa sa la rig a   saralash ;  u la r n i 

m a k ta b g a c h a   ta rb iy a   m u a ssa sa la rid a n   c h iq a r is h   (m u d d a t  tu g a g a c h )  

yuzasidan  m ajlislar  o y d a   (hartada)  n e c h a   m a rta   o ‘tkaziladi;

-   n u tq   k am ch ilik lari  tashxisi  a n iq la n g a c h ,  bolalarni  m a k ta b g a c h a  

tarbiya  m uassasalaridan  chiqarish;

-   m u a y y a n   b ir   k u n d a   b o la   q a y si  n u tq   k a m c h ilik la ri  b o ‘y ic h a  

tekshirilyapti  (yoshini  hisobga oigan  h o ld a)  va  b o sh q a  tashkiliy m a sa la la r.

T ib b iy -p ed ag o g ik   kom issiya  a ’zolari  o ld id a   quyidagi  vazifalar tu r a d i;

-   bo lan i  n u tq   kam chiligiga  ega  boMgan  b o la la r  m ak tab g a ch a ta r b iy a  

m uassasalariga  q ab u l  qilish  lozim   yoki  lo z im   em asligini  an iq lash ;

-   bolani  qaysi  g u ru h g a  qabul  qilish;

-   bo lan i  q a n d a y   o ‘qitish  m u d d atig a  q a b u l  qilish.




N utq  k am chiligiga  eg a   boMgan  bolalar  g u ru h la rig a   m ak tab g ach a 

ta rb iy a   y o sh id ag i  bolalarni  qabul  qilish  yoMlanmasi

S aralashning  b a rc h a   tam oyillariga  am al  qilish  n u tq   kam chiligiga  ega 

b o ‘Igan  bolalarni  g u ru h la rg a   t o ‘g ‘ri  k o m p lek tlash tirish g a  im kon  beradi. 

N u tq i  u m u m iy   riv o jla n m ag an   bolalar g u ru h larig a  n u tq i  turli  xil  d arajada 

rivojlanm agan,  n u tq   kam chiliklarini  turli  form alariga  (alaliya,  dizartriya, 

rinolaliya)  ega  boM gan  b o la la r  qabul  qilinadi.

I  darajali  n u tq i  u m u m iy   rivojlanm agan  b o la la r  m aktabgacha  tarbiya 

m uassasalariga  3  y o sh d a n   3 - 4   yil  o ‘qitishga,  II  darajali  nutqi  u m u m iy  

rivojlanm agan  b o la la r  4  y o sh d an   3  yillik  o ‘q itish g a,  III  darajali  nutqi 

u m u m iy   riv o jlan m ag a n   b o la la r  4 - 5   y o sh d an   2  yillik  o ‘qitishga  qabul 

qilinadilar.

F o n e tik -fo n e m a tik   n u tq   kam chiliklariga  ega  b o ‘lgan  b o lalar  m axsus 

m aktabgacha ta rb iy a   m uassasalariga  5  yoshdan  b ir yillik o ‘qitishga  qabul 

qilinadilar.  Bir xil  n u tq   kam chiliklariga  (rinolaliya,  dizartriya)  ega boMgan 

bolalar soni yetarli  boMsa,  u lar maxsus guruhlam i tashkil  etadilar.  Rinolalik 

va  d izartrik  b o la la r  2  yillik  o ‘qitishga  4  y o sh d an   qabul  qilinadilar.

A yrim   to v u s h la r  talaffu zid ag i  kam chiliklarga-  ega  boMgan  b o la la r 

g uruhlariga  fo n e tik   k am ch ilig i  boMgan  b o la la r  q ab u l  q ilin ad i.  B unda 

nutqdagi  kam ch ilik n in g  asosiy belgisi tovushlam i turli  k o ‘rinishda n o to ‘g ‘ri 

talafTuz  qilishdir.  B u n d a   m aktabgacha  tarbiya  m uassasalarining  m axsus 

g u ru h la rig a   q a b u l  q ilin a d ig a n   b o la la r  ta la ffu z id a   n o to ‘g ‘ri  ta la ffu z  

qilinadigan  to v u s h la r  ikki  g u ru h d an   kam   boMmasligi  lozim ,  m asalan, 

sirg‘aluvchi  va s o n o r  yoki  so n o r va shovqinli  to v u sh lar.  N o to ‘g ‘n  talaffuz 

qilinadigan  to v u sh la rn in g   u m u m iy  soni  5 - 6   to v u sh d a n   kam   boMmasligi 

lozim .  B unday  b o la la r  m axsus  guruhlarga  5  y o sh d a n   qabul  qilinadilar, 

ulard a  o ‘qitish  m u d d a ti  yarim   yildir.

D u d u q lan u v ch i  b o la la r  guruhlariga,  n u tq n in g   aloqa  guruhlariga  15 

ta   bola  qabul  q ilin ad i.

N u tq i  u m u m iy   rivo jlan m ag an   bolalar g u ru h i,  bolalarni  um um taM im  

m aktablari  yoki  n u tq   m ak tab larid a   bilim  olish  u c h u n   tayyorlaydi

F o n e tik -fo n e m a tik   va  alo h id a  tovushlar  talaffuzi  kam chiligiga  ega 

boMgan  bo lalar  g u ru h i  b o lalarn i  umumtaM im  m ak tab larid a  bilim   olish 

u c h u n   ta y y o r la y d i.  D u d u q la n u v c h i  b o la la r   g u r u h i  e sa   b o la la r n i 

um um taM im   yoki  n u tq   m ak tab larid a  bilim   olish  u c h u n   tayyorlaydi.

Q a b u l  qilishga  zid  boMgan  belgilar

M axsus b o g ‘c h a la rg a   (guruhlarga) quyidagi  b o la la r qabul  qilinm aydi:

a)  eshitishida  k am ch ilig i  boMgan  bolalar;

b)  aqliy zaiflik n a tijasid a kelib chiqqan n u tq iy  kam chilikka ega boMgan 

bolalar;


d ) 

o ‘z - o ‘ziga  x iz m a t  q ila   olm aydigan  va  a lo h id a   q a rash n i  ta la b  

qiladigan  (n o g iro n )  b o lalar;



e)  u m u m iy  tipdagi b o la lar b o g ‘ch asi va y asli-boglc h a la rd a  qabul  qilish 

u c h u n   zid  b o lg a n   kasalliklar b ila n   kasallangan  b o lalar;

f)  tu tq a n o g ‘i  b o r  bolalar.

T ibbiy-pedagogik  kom issiyaga  taqdim   etila d ig a n   h u jja tla r

T ib b iy -p e d a g o g ik   k o m issiy a g a   q u y id a g i  h u jja tla r   t a q d im   e tila d i: 

o to la r in g o lo g   x u lo sa si,  p s ix ia tr  x u lo sa si,  lo g o p e d   v a   ta r b iy a c h ila r  

ta s n ifi.

O to laringolog o ‘z xulosasida b o lan in g  fizik eshitishi va b u ru n ,  to m o q - 

h a lq u m   a ’zo larin in g   no rm ad alig in i  k o ‘rsatishi  lo zim .  P six iatr  xulosasida 

esa  b o la n in g   intellektual  rivojlanish  holati  haqidagi  m a ’lu m o tla r b o ‘lishi 

kerak.

Logopedik tasniflda ayni tekshirish vaqtidagi  bola n u tq in in g  rivojlanishi 



haqidagi  m a ’lu m o tla r  bo 'lish i  lo zim .  B unda  asosiy  d iq q a t  b o g ‘langan 

n u tq n in g   rivojlanish  darajasiga,  tiln in g   le k sik -g ra m m a tik   to m o n in in g  

s h a k lla n g a n lik   d arajasi,  sh u n in g d e k ,  fo n e tik - fo n e m a tik   riv o jlan ish g a 

q a ra tilg a n   boMishi  kerak  N u tq d a g i  h a r  q a n d a y   k a m c h ilik la r  lo g o p ed  

t a s n i f l d a   m is o lla r   k e ltir is h   b i l a n   t a s d iq ia n is h i  l o z i m .  L o g o p e d  

x arak teristik asid a  bo la  ilgari  h a m   lo gopedik  m a s h g 'u lo tla rd a   boMgan 

bo M m ag an lig i,  m a s h g ‘u lo tla r n in g   s a m a ra d o rlig i  q a n d a y   boM ganligi 

ko‘rsatilishi  kerak xarakteristika ox irid a logopedik xulosa va b o lan i  m a ’lum  

bir n u tq  kam chiliklari guruhiga qabu!  qilish haqidagi tav siy alar k o ‘rsatilgan 

boMishi  lozim .

A g a r   b o la   b o la la r   b o g 'c h a s i g a   b o r g a n   b o ‘ ls a g in a   t a r b iy a c h i 

xarakteristikasi  talab  etiladi.  X arak teristik ad a b o la n in g  qaysi v a q td a n  beri 

b o la la r  b o g ‘chasiga  q atn a y o tg an lig a,  q ay erd an   kelgani  (o ila d a n ,  bosh q a 

m a k ta b g a c h a   ta r b iy a   m u a s s a s a l a r i d a n ) ,  y a n g i  s h a r o i t n i   q a n d a y  

o ‘zlashtirgani, bolalar va kattalar b ilan  qanday aloqaga  kirishgani, bolaning 

xulqi  va  d a stu r  m ateriallarini  o ‘zlash tirish n in g   o ‘ziga  xos  xususiyatlari, 

d iq d atin in g  barqarorliga, o ‘y inlarda ishtirok e ta olm asligi,  ijodiy o ‘yinlarni 

tashkil  e ta   olishi,  o ‘rtoqiari  o rasid a  o ‘zini  q an d ay   tu tis h i,  o ‘z  defektiga 

q an d a y  qarashi  (sezadim i, b iladim i,  uyaladim i, t a ’s irla n a d im i),  o ‘z - o ‘ziga 

xizm at  k o ‘rsatish  m alakalari  b o r-y o ‘qligi  k o ‘rsatilishi  lo zim .

U m u m ta ’lim  m ak ta b lari  qoshidagi  logopediya  p u n k tla rg a   b o lalarn i

s a ra la s h

N u tq  kam chiligiga ega b o ‘lgan b o la la r haq id a  m a ’lu m o tla rn i  logoped 

q u y id ag ilar  natijasida  olishi  m u m k in :

—  b o lan in g   n u tq iy   holati  h a q id a   poliklinika  lo g o p e d i  xulosasi  qayd 

etilgan  tib b iy   hujjatni  k o ‘rish;

— ushbu  rayondagi b olalar bog‘chasining tayyorlov g u ru h in i teksbjrish;

—  u m u m ta ’lim  m aktablariga  b o lalarn i  qabul  qilish  kom issiyasi  ishida 

ishtirok  etish:



—  u m u m t a ’lim   m a k ta b la rin in g   b o s h la n g ‘ich  s in f   o ‘q u v c h ila rin i 

tek sh irish .

H a r   b ir   m a k ta b   d ire k to ri  b ilan   kelishgan  h o ld a   b o la la r  n u tq in i 

te k s h iris h   ja d v a li  (1 -s e n ta b rd a n   15 -se n ta b rg a c h a   va  1 5 -m ay d an   30- 

m a y g ach a )  tu zilad i.  Birinchi  s in f o ‘quvchilarining  o g ‘zaki  n u tq in i  fro n ­

ta l  t e k s h i r i s h   r a s m la r   va  s u h b a t  a s o s id a   o ‘tk a z ila d i;  2  —4 - s i n f  

o ‘q u v c h ila rin in g   o g ‘zaki  va  y o z m a  nutqlari  tekshiriladi.

Y u q o r i  s i n f   o ‘q u v c h ila ri  lo g o p e d ik   p u n k tg a   o ‘q itu v c h ila r n in g  

y o ‘lla n m a si  yoki  o ta -o n a la rn in g   iltim osiga  k o ‘ra  qabul  qilinadilar.

N u tq   kam chiligiga ega b o ‘lgan  b olalar an iqlangach,  m axsus ro ‘yxatga 

b e lg ilan ad ilar.  M axsus  ro ‘yxat  u ia r  haqidagi  u m u m iy   m a ’lu m o tla rd a n  

(fam iliy asi,  ism i,  sinfi,  m ak tab i, u y  m anzili va tekshirilgan vaqti)  tashqari 

o n a   tilin i  o ‘zlashtirishi,  n u tq   rivojlanishidagi  kam chiliklar,  sh u n in g d ek , 

qisqa  te g ish li  tavsiyalar  k o ‘rsatiladi.

M a sh g ‘u lo tla r  1 5-sentabrdan  b oshlanadi.  Bir  v aq tn in g   o ‘zid a  30-40 

bola lo g o -p u n k tg a  qabul qilinadilar.  N u tq  kam chiliklari aniqlangan boshqa 

bolalar navbatga q o ‘yiladi.  U lary ii  davom ida logopediya m ashg‘ulot!aridan 

c h iq a rilg a n   b o la la r  o 'm ig a   qabul  qilinadilar.

L o gopedik punktlarga birinchi  navbatda nutq kam chiligiga ega b o ‘lgan 

b o sh !an g ‘ich  s in f  o ‘quvchilari  q ab u l  qilinadi.

L ogopedik  p u n k tlarn i  kom plektlashga  oid  tav siy a lar

L o g o p e d ik   p u n k tlard a o ‘quv tuzatish  ishlarining asosiy shakii guruhli 

m ash g ‘u lo tla rd ir.  G u ru h la rn i  to ‘g ‘ri  kom plektlashtirish b o la la r b ilan olib 

b o r ila d ig a n   is h la m in g   s a m a ra d o rlig in i  tash k il  e tish   u c h u n   m u h im  

a h a m iy a tg a   ega,

0 ‘q u v c h ila r  guruhi  q uyidagicha  kom plektlashtiriladi:

—  n u tq   kam chiliklari sababli o ‘qish va yozuv kam chiligiga ega b o la lar 

g u ru h i;

—  n u tq i  u m u m iy   rivojlanm agan  b olalar guruhi;

—  d u d u q la n u v c h i  b o lalar  guruhi;

—  to v u sh   talaffuzi  kam chiligiga  ega  b o lg a n   bolalar.

N u tq id a g i  k am chiliklar  u m u m ta ’lim   m aktab  dasturini  o ‘zlashtirish 

u ch u n  t o ‘sqinlik qiladigan bolalarga  m ashg‘ulotlarga qabul qilishda afzallik 

beriladi.

O g ‘ir  n u tq   kam chiligiga  ega  boMgan  bolalar  m axsus  m aktabini 

kom plektlashtirish

M ax su s  m aktabga  bolalarni  qabul  qilish  tibbiy-pedagogik  kom issiya 

to m o n id a n   a m alg a  oshiriladi.  K om issiya  tarkibi  va  ishni  tashkil  etish 

"R esp u b lik a   va  viloyat  tibbiy-pedagogik  kom issiya  haqida"gi  nizo m d a 

b elg ilan g a n .

T ib b iy -p e d a g o g ik   kom issiya  vazifalari  quyidagilardan  iborat:



—  m a x su s  m a k ta b -in te r n a tla rg a   a q liy   va  jis m o n iy   riv o jla n is h id a  

kam chiligi  b o ‘lgan b o lalam i tafovutli  ravishda saralashni a m alg a o sh irish ;

—  u m u m iy   tipdagi  m ak tab lard a  o ‘q ish i  lozim   b o 'lm a g a n   b o la la m i 

tegishli  m axsus  m aktablarga  tavsiya  e tish ;

—  m axsus  m ak tab d an   chiqarish  yoki  tegishli  m uassasalarga  o ‘tk a z ish  

m asalalarin i  hal  etish;

—  riv o jlan ish id a  yengil  k a m c h ilik la r  boMgan  b o la la m i  o ‘q itis h   va 

ta rb iy a la sh ,  d a v o lash   m asalalari  b o ‘y ic h a   o ta -o n a la rg a ,  p ed a g o g la c g a  

k o n su ltatsiy a  berish.

T ib b iy -p ed ag o g ik   kom issiya  o ‘z  ish in i  o ‘quv  yilining  o x irid a n   (a p re l

-   iyun)  boshlaydi.

K om issiya  a ’zolari  h a r  bir  b o la n in g   h u jjatlari  b ilan  ta n is h g a n la rid a n  

s o ‘n g ,  b o la la m i  q ab u l  qilish  grafigi  jo riy   q ilin a d i  va  y a k k a   ta r tib d a  

psixolo g ik -p ed ag o g ik   tekshirish  o ‘tk a z ila d i.  T P K   a ’zo lari  b a y o n n o m a  

(p ro to k o l)  tu z a d ila r (2  nusxada),  u n d a  oxirgi  lo gopedik  x u lo sa  va  b o la n i 

qabul  qiiishga  tavsiya  qayd  etiladi.

B irinchi  b o 'lim g a   nutqi  u m u m iy   rivo jlan m ag an   b o la la r  va  a la liy a , 

afaziya,  d iz a itriy a ,  rinolaliya,  alek siy a,  agrafiya  tashxisi  b o la la r  q a b u l 

qilinadi.

Ikkinchi b o lim g a  u m u m ta ’lim  m ak tab larid a bilim  olishlariga va n u tq iy  

alo q ag a  t o ‘sq in lik   qila  oladigan  o g ‘ir  fo rm ad ag i  d u d u q la n u v c h i  b o la la r 

kiradi.


B olalam i  qabul  q iiish g a  oid  tav siy alar

O g ‘ir n u tq   kam chiligiga  ega  b o l g a n   b o la la r m a k ta b in in g   o ‘q u v c h ila r 

tarkibi  o ‘zgarib  tu rad i.  M aktabga  b o la la r  faqat  b o sh la n g ‘ic h   sin fla rg a  

cm as,  balki,  ag a r  b o lala r  a w a l  u m u m iy   t a ’lim   m ak tab id a  yoki  b o s h q a  

tip d ag i  m a k ta b la rd a   t a ’lim   oigan  b o ‘lsa,  y u q o ri  sin flarg a   h a m   q a b u l 

qilinishi  m u m k in .

I  b o ‘lim  sinflariga o ‘quvchilar n u tq iy   holatlariga q a rab  q a b u l  q ilin a d i. 

S in fla r  b o la la rd a g i  n u tq n in g   u m u m iy   riv o jla n m a g a n lik   d a r a ja la ri  va 

u l a r n i n g   u m u m t a ’lim   t a y y o r g a r l i g i n i   h i s o b g a   o i g a n   h o l d a  

ko m p lek tlash tirilad i.

I  b o lim d a   "O g‘ir  n u tq   k am ch ilig ag a  ega  b o lg a n   b o la la r  m a x su s 

m aktabi  haqidagi  nizo m ”ga m uvofiq tay y o rlo v  sinflari  h a m   tash k il  e tila d i.

T ayyorlov sinflariga  m ak tab g ach a  ta rb iy a   m u assasalarid a  b o ‘lm a g a n , 

b irin ch i  darajali  n u tq i  um um iy  riv o jlan m ag an   6 —7  yoshli  b o la la r  q a b u l 

qilinadi.

1-sinfga tayyorlov sinflaridan va b o sh q a  m uassasaiardan  ( u m u m ta ’lim  

m ak tab lari,  n u tq   kam chiligi  b o ‘lgan  b o lala rg a  m o lja lla n g a n   b o g ‘cha1ar) 

k elg an   II,  III  d arajali  n u tq i  u m u m iy   riv o jla n m a g a n   h a m d a   o ‘q u v  

p re d m e tla ri  b o ‘yicha  bilim   va  m a lak alarg a  ega  b o ‘lgan  b o la la r   q a b u l 

qilinadi.




I  boM im ning  boshqa  sin flarig a  u m u m ta ’lim  m a k tab larid an   kelgan  va 

tu rli  darajadagi  n u tq i  u m u m iy   rivojlanm agan  b o la la r  qabul  qilinadi.

A yrim   h o lla rd a,  b o la la rg a   logopedik  yordam   berish  im koniyatlari 

b o lm a g a n d a ,  to v u sh lar ta la ffu z id a   og‘ir buzilishlar b o ‘lgan  bo lalar  nuîq 

m ak ta b in in g   I-sinfiga  q ab u l  qilinadilar.

B o lala r  nutqidagi  k a m c h ilik la r  b a rta ra f  e tilg a c h ,  u la r  o ‘qishlarini 

o m m a v iy   m aktabda  d av o m   ettirad ilar.  S huning  u c h u n   1  b o 'lim n in g   IV- 

VI  sinflari  u  yoki  b u   sa b a b   b ila n   nutq  m aktabiga  kira  olm ag an   bolalar 

b ilan  toMdirib  boriladi.

N u tq   m aktabining u yoki b u  sinflariga qabul qilishda birinchi navbatda 

q u y id ag ilar,  ya’ni:

—  m atem atik a  va  u m u m ta ’lim   m aktabining  b o sh q a  fanlari  b o 'y ich a 

bolad ag i  bilim   va  m a la k a la r  qaysi  sin f talabiga jav o b   berishi;

—  o g ‘zaki  va  yo zm a  n u tq   kam chiliklarini  b a rta ra f  etish d a  qanday 

tu z a tish   ishlariga  m uhtojligi;

~   b u   ishlar  ay n an   shu  sin fd a   am alga  oshirilishi  m um kinligi  hisobga 

o lin ad i.

B o sh lan g ‘ich  sinflarga  tu rli  n u tq   buzilishlariga  (alaliya,  dizartriya, 

rin o laliy a,  d u d u q lan ish   va  b o sh q a la r) ega  b o ‘lgan  b o la la r qabul  qilinadi. 

S in f la r d a   o ‘q u v c h ila r  s o n i  y e ta rli  b o l g a c h ,  o ‘q itis h n in g   b irin c h i 

b o sh la n g ‘ich  davrida  n u tq   buzilishlarining  xarakteri  va  tabiatiga  k o lra 

b o la la m i  differensial  o ‘qitish ,  parallel  sinflarni  tashkil  etish   y o ‘li  bilan 

a m a lg a   oshirishni  n azard a  tu tis h   lozim dir.

A g ar  o ‘quv  ishlari  ja ra y o n id a   u  yoki  bu  bola  nutqidagi  kam chiliklar 

b a rta ra f  etilgan  b o ‘lsa,  b o la   o ‘z  o ‘qishini,  o m m av iy   m ak tab d a  davom  

e ttirish i  m um kin.  B unda  tu m a n   yoki  sh ah ar xalq  t a ’limi  b o ‘lim lari  nutq 

m a k tab i  d irek to rid an  z a r u r b o ‘Igan  m atcriallam i  o lgach,  bolani om m aviy 

m a k ta b n in g   tegishli  sin fig a   y u b o rish i  lo zim .  O m m a v iy   m a k ta b n in g  

d ire k to ri  va  p edagoglar  kengashi  m axsus  n u tq   m a k tab id an   o ‘tkazilgan 

b o la n in g   m uvaffaqiyatli  o ‘qishi  u c h u n   kerakli  sharo itlarn i  yaratm oqlari 

lozim .

A garda o ‘qish ja ra y o n id a   b o la  o ‘zining rivojlanish  im koniyatlari  bilan 

n u tq   m ak tab ig a  m uvofiq  kelm aslig i  an iq la n sa ,  u n d a   b u n d a y   b o lalar 

q a y ta d a n   tibbiy  pedagogik  kom issiyadan  o 'ta d ila r  h a m d a   o ‘qituvchi  va 

lo g o p ed   xulosalari  b ilan  u la r  y o rd am ch i  m aktabga  yoki  z a if eshituvchi 

b o la la r  m aktabiga  yuboriladi.

Q abul  q ilish g a  zid  k o 'rsa tm a la r

N u tq   kam chiligiga  eg a  boMgan  bolalar  m axsus  m aktabiga  quyidagi 

b o la la r  qabul  qilinm aydi:

—  esh itish id a  kam chiligi  b o l g a n   bolalar;

—  m axsus  psixo-fizik  ta rb iy ag a  m uhtoj  bolalar;

—  tu tq a n o g ‘i  b o r  boMgan  b o lalar;




—  o ‘z - o ‘ziga  x izm at  qila  olm aydigan  n o g iro n la r;

—  n u tq   kam ch ilik larin i  m aktab  lo g o p e d ik   p u n k tla rid a   b a rta ra f e tish  

m u m k in   b o lg a n   bolalar.

T ib b iy -p ed a g o g ik   kom issiyaga  ta q d im   e tila d ig a n   h u jja tlar  tib b iy - 

pedagogik  kom issiyaga  quyidagi  h u jja tla r  ta q d im   qilinadi:

1.  L o g o p e d ik   x a ra k te ris tik a .  U n d a   b o l a n i n g   n u tq iy   riv o jla n ish  

ho latlarin i  tipik  b ay o n   etish   lozim .

2.  Pedagogik  xarakteristika.  U n d a   o ‘q itish   va  tarb iy alash  ja ra y o n id a  

k o ‘rilgan  qiyinchiliklar,  bolaga  k an d ay   in d iv id u a l  y o rd a m   k o ‘rsatilgani; 

b o la bunga  nisbatan q a n d ay  javob b ergani, o ‘z  n u q so n ig a  nisbatan q a n d a y  

m u n o sa b a td a   b o l i s h i ,  ja m o a   b ilan   q a n d a y   m u n o s a b a td a   b o ‘lishi  v a 

h o k a z o la r  batafsil  yoritilishi  kerak  x a ra k te ristik a g a   q o ‘sh im ch a  rav ish d a 

b o lan in g   shaxsiy  delosi  nusxasi  va  yo zm a  ish i,  sh u n in g d e k ,  o ‘zlash tirish  

ta b eli  h am d a  m ak tab   tib b iy   kartasi  ilova  q ilin a d i.

3.  B olalar  poliklinikasining  bo sh   sh ifo k o ri  to m o n id a n   ta sd iq lan g an  

b o lan in g  kasallik tarix id an   to ‘liq k o ‘c h irm a ,  u n d a  p e d ia tr,  psixonevrolog, 

o to larin g o lo g ,  o ftalm o lo g ,  o rto p ed   xulosalari  h a m   b o la d i.

4.  T u g ‘ilganlik  haqidagi  g u v o h n o m a  (k o ‘rsa tila d i).

T ek sh irish   uchun  savol  va  to p s h iriq la r:

1.  Nutq  kamchiligiga  ega  bo'lgan  bolalar  bog'chalariga  bolalar  qanday 

saralanadi?

2.  Nutq  bog‘chalarida  qanday  guruhlar tashkil  qilinadi?

3.  Nutq  bog‘chalariga  bolalami  saralash  va  guruhlam i  tashkil  etish  qaysi 

tamoyillarga  asosan  amalga  oshiriiadi?

4.  Bolalami maxsus maktabgacha tarbiya va m aktab muassasalariga saralashda 

TPK   asosiy  vazifalarini  ta ’riflab bering.

5.  TPK  tarkibini  va  komissiya  ishining tashkil  etilishini  tavsiflang.

6.  Bolalami maxsus maktabgacha tarbiya va m aktab muassasalariga, logopedik 

punktlarga  qabul qilishga  zid  bo'lgan  belgilami  ayting.

7.  TPKga  taqdim  qilinadigan  zarur hujjatlarni  ayting.





Download 12,49 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   90   91   92   93   94   95   96   97   98




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish