M. M. Mamasiddiqov, Z. N. Esanova, D. Y. Habibullayev


  Fuqarolik  ishlarining  sudlovliligi  tushunchasi



Download 9,76 Mb.
Pdf ko'rish
bet41/140
Sana30.12.2021
Hajmi9,76 Mb.
#87112
1   ...   37   38   39   40   41   42   43   44   ...   140
Bog'liq
M.M.MAMASIDDIQOV FUQAROLIK PROTSESSUAL HUQUQI

12.1.  Fuqarolik  ishlarining  sudlovliligi  tushunchasi 
va  uning  turlari
F u q aro lik   ishlarining  sudlovliligi  d eg a n d a,  sudlarga  taalluqli 
boNgan  ishlarning  tu rlari  h a m d a   joylashgan  hu d u d ig a  q arab  bir 
tizim dagi sud b o ‘g ‘inlari o ‘rtasida taqsim lanishini belgilab bem vchi 
fuqarolik  protsessal  h u q u q i  n o rm alari  m ajm uasiga  aytiladi.
F u q a ro lik   pro tsessu al  q o n u n c h ilik   sudlovga  taa llu q lilik n in g  
quyidagi  ikki  tu rin i  belgilaydi:
•  tu rdosh;
• hududiy.
T urdosh sudlovlilik deganda, sudlarga taalluqli b o ‘lgan  fuqarolik 
ishlarining  ijtim oiy  ah am iy ati,  m u rakkablik  darajasi  va  subyektlar 
tarkibiga  q arab  fuqarolik  ishlari  b o ‘yicha  su d la r  o ‘rtasida  ta q sim ­
lanishini  tu sh u n ish   lozim .
D arh a q iq a t,  m uayyan  b ir fuqarolik  ishi  u c h u n   tu rd o sh   su d lo v ­
lilik  qoid alarin i  belgilash ja ra y o n id a   ushbu  h u q u q iy   m u n o sab atn i 
tartibga soluvchi  m oddiy h u q u q  n o rm asid a belgilangan  xususiyatlar 
m u h im   ijtim oiy-iqtisodiy  va  siyosiy  ah am iy at  kasb  etish i,  u n d a  
ishtirok etuvchi  shax slam in g  tarkibi  e 'tib o rg a  olinishi  tala b  etiladi.
T u rd o sh  sudlovlilik qoid alarin i belgilashda  k o ‘riladigan  ishning 
tu ri,  n izo n in g   p red m eti  n im a d a n   iborat  boNishi  va  taraflarn in g  
kim lar boMishiga qaraladi. T urd o sh  sudlovlilik qoidalarini belgilash­
dagi  m az k u r m ezonlarga q o ‘sh im c h a  sifatida huq u q iy  m un o sab atn i 
tartibga soluvchi m oddiy huquq n o rm asida belgilangan xususiyatlar, 
ularn in g   ijtim oiy-iqtisodiy  va  siyosiy  ah a m iy at  kasb  etishini  ham  
ta ’kidlash  o ‘rinli  b o lladi.
F P K n in g   «Sudlovga  taallu q lilik n in g   u m u m iy   qoidalari»  deb 
n o m la n g a n   1 4 5 -m o d d a s id a   k o ‘rs a tilg a n   n o r m a la r n i  h u d u d iy  
sudlovlik qoidalari sifatida e ’tiro f etish lozim.  C hunki ushbu  norm ada 
fuqarolik  ishlarining h u d u d  b o ‘yicha sudlovga taalluqliligi  haqidagi 
u m u m iy   q o id ala r  m u sta h k a m lab   q o ‘yilgan.  X ususan,  arizalarn in g


ja v o b g a r  d o im iy   y ash ab   tu rg a n   yoki  d o im iy   m a sh g ‘ul  b o ‘lgan 
joydagi sudga berilishi,  tash kilotlarga n isb atan  arizalar esa ularning 
org an lari  joy lash g an   h u d uddagi  sudga  berilishi  h aqidagi  q o id ala r 
sh u n d a n   d a lo la t  beradi.
H ududiy sudlovlik h am  o ‘z navbatida quyidagi turlarga ajratiladi:
/.  Da ’vogaming tanlashi bo ‘yicha sudlovlilik.  U nga ko ‘ra, yashash 
jo y i  n o m a ’lum   b o ‘lgan  javobgarga  n isb atan   d a ’volar  u n ing  m ol- 
m ulki turgan joyda yoki  uning so‘nggi yashagan jo y id a q o ‘zg‘atilishi 
m um kin.  0 ‘zbekiston  R espublikasida yashash joyiga ega b o ‘lm agan 
javobgarga nisbatan d a ’volar 0 ‘zbekiston  R espublikasida uning m ol- 
m ulki  tu rg a n   jo y d a   yoki  m a ’lum   b o ig a n   so ‘nggi  yashash  joyida 
q o ‘zg‘atilishi  m u m k in .
D a ’vogar a lim e n t  un d irish  to ‘g ‘risidagi,  otalikni belgilash h a q i­
dagi  va  m ayib  b o ‘lganlik  yoki  s o g liq q a   b o sh q a ch a   tarz d a   shikast 
yetganlik yoxud boquvchining o ‘limi  natijasida k o ‘rilgan zarar o ‘m ini 
qoplash to ‘g‘risidagi d a ’volam i o ‘zi yashab turgan joyda h am  taqdim  
etishi  m u m k in .
K e m a la r  t o ‘q n a sh u v i  n a tija sid a   k o ‘rilg an   z a ra m in g   o ‘rn in i 
q o p lash   to ‘g ‘risidagi,  sh u n in g d e k ,  suvda  y o rd am  berganlik va  q u t- 
q arganlik  u c h u n   h aq   un d irish   to ‘g ‘risidagi  d a 'v o la r h a m  javobgar- 
ning  kem asi  tu rg a n   yoki  kem a  ro ‘yxatga  olingan  p o rt  joylashgan 
m an z ild a   q o ‘zg‘atilishi  m u m k in .
Ijro  qilish  joyi  k o ‘rsatilgan  sh a rtn o m a la rd a n   kelib  ch iqadigan 
d a ’v o lar sh a rtn o m a n i  ijro qilish jo y id a  h am  q o ‘zg ‘atilishi  m um kin.
F u q a ro n in g   yoki  yuridik  shaxsning  m o l-m u lk ig a  yetkazilgan 
z a ra m in g   o ‘rnini  q o p lash   to ‘g ‘risidagi  d a ’volar  z a ra r  yetkazilgan 
jo y d a   h a m   q o ‘zg‘atilishi  m um kin.
Y uridik  shaxsning  filiali  fao liyatidan  kelib  ch iq ad ig an   d a ’volar 
filial joy lash g an   m an zild a  h am   q o ‘zg‘atilishi  m um kin.
T urli  jo y la rd a   yashovchi  yoki  tu ru v c h i  b ir  n e c h a   javobgarga 
n isb atan  yoki yuridik shaxs b o ‘lib,  turli  m an zild a joylashgan javob- 
garlarg a  n isb a ta n   d a ’vo  d a ’v o g a rn in g   ta n la s h i  b o ‘y ich a   ja v o b - 
g arlard an   biri  yashaydigan  yoki  tu rgan  jo y d a   q o ‘zg‘atiladi.
G ‘ayriqonuniy hukm  qilish, g ‘ayriqonuniy ravishda jin o iy ja v o b - 
garlikka tortish, ehtiyot chorasi sifatida g ‘ayriqonuniy qam oqqa olish, 
hibsga olish yoki axloq tuzatish ishlari tarzida g‘ayriqonuniy m a ’m u ­
riy jazo  qoMlash natijasida fuqaroga yetkazilgan zarar o ‘m ini qoplash 
b ilan   b o g ‘liq  b o ig a n   m e h n a t,  pensiya va  uy-joyga d o ir h u q u q larn i
8 9


tiklash,  m o l-m u lk n i  yoki  u n in g   q iy m atini  qay tarib   berish  t o ‘g ‘ri- 
sidagi  d a ’v o lar  d a ’vo g arn in g   y a sh ash   jo y id a   h a m   q o ‘z g ‘atilishi 
m u m k in .
Agar d a ’vogam ing voyaga yetm agan bolalari borligi, shuningdek, 
nogironligi  yoki  o g ‘ir  kasalligi  tufayli  u  jav o b g ar  yashab  tu rgan 
joydagi  fuqarolik  ishlari  b o ‘yicha  tu m a n la ra ro ,  tu m a n   (sh ah ar) 
sudiga borishga qiynalsa,  n ik o h n i b e k o r qilish to ‘g ‘risidagi d a ’volar 
d a ’vogarning yashaydigan jo y id a   q o ‘zg‘atilishi  m um kin.
B ed arak   y o ‘qo lg an   d e b   yoxud  ru h iy   h o la tin in g   buzilganligi 
(ru h iy   kasalligi  yoki  aqli  zaifligi)  sababli  m u o m alag a  layoqatsiz 
deb  top ilg an   shaxslar,  sh u n in g d e k ,  u c h   y ildan  kam   b o ‘lm ag an  
m uddatga ozodlikdan  m ah ru m  etishga h ukm  qilingan shaxslar bilan 
n ik o h n i  b e k o r  qilish  h aqidagi  d a ’volar,  d a ’vogarning  xohishiga 
qarab,  u n ing  yashash jo y id a   k o ‘rilishi  m u m k in .
2.  Sudlovga  ta a llu qlilikning  alohida  hollari.  S u d lo v lilik n in g  
m azkur turiga k o ‘ra,  m asalan,  im oratga b o ig a n  h u q u q  t o ‘g ‘risidagi, 
m o l- m u lk n i  x a tla s h d a n   c h iq a r is h   h a q id a g i,  y e r  m a y d o n id a n  
foydalanish  tartib in i  belgilash  t o ‘g ‘risidagi  d a ’v o lar  im o ra t,  m o l- 
m ulk  yoki  yer  m aydoni  joy lash g an   h u d u d d ag i  su d n in g   sudloviga 
taalluqli b o ia d i.  M eros q o ld iru v ch in in g  k reditorlari  m eros vorislar 
to m o n id a n   q abul  qilinguniga  q a d a r  q o ‘zg‘atg an   d a ’v o lar  m eros 
m o l-m u lk   yoki  u n in g   asosiy  qism i joy lash g an   h u d u d d ag i  su dning 
sudloviga tegishlidir.  Y o lo v c h i,  bagaj yoki yuk tashish s h a rtn o m a - 
la rid a n   yuk  ta sh u v c h ila rg a   n isb a ta n   kelib  c h iq a d ig a n   d a ’v o lar 
belgilangan tartib d a   talab  q o ‘yilgan tra n s p o rt  tash k ilo tin in g  organi 
joylashgan  h u d u d d a   q o ‘zg‘atiladi.
3.  Kelishilgan  sudlovga  taalluqlilik  sudlovlilikning  navbatdagi 
tu ri  h isoblanib,  un g a  k o ‘ra,  taraflar  o ‘z aro   kelishib,  m u ay y an   ish 
u c h u n  hud u d iy  sudlovga taalluqlilikni o ‘zgartirishlari  m u m k in .  Shu 
o ‘rin d a  t a ’kidlash  kerakki,  sudlovga taalluqlilikning a lo h id a  hollari 
taraflarn in g   kelishuvi  b ilan   o ‘zgartirilishi  m u m k in   em as.
4.  Bir-biri  bilan  bog‘liq  b o ‘lgan  talablarning sudlovga  taalluqliligi. 
Sudlovlilikning m az k u r turiga k o ‘ra,  qarshi d a ’vo o ‘zining sudlovga 
taalluqliligidan  q a t’i  n azar,  dastlabki  d a ’vo  k o ‘riladigan  joydagi 
su d d a  q o ‘zg‘atiladi.  S h u n in g d ek , jin o y a t  ishidan  kelib  ch iq ad ig an  
fuqarolik  d a ’vosi,  ag ar jin o y a t  ishi  k o ‘rilay o tg an d a  arz  q ilin m ag an  
yoki  hal  etilm ag an   b o is a ,  fuqarolik  sud  ishlarini  yuritish  tartib id a  
k o ‘rish  u c h u n   fuqarolik  ish larin in g   sudlovga  taalluqliligiga  d o ir 
um u m iy   qoidalarga  b in o a n   q o ‘zg‘atiladi.

Download 9,76 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   37   38   39   40   41   42   43   44   ...   140




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish