M. M. Mamasiddiqov, Z. N. Esanova, D. Y. Habibullayev

3 .3 .  Fuqarolik  protsessual  huquqiy  munosabat 
subyektlari  va  ulam ing  tasnifi
F u q aro lik  protsessual h u q u q i  nazariyasida fuqarolik protsessual 
h u q u q iy   m u n o sa b a tla r  subyektlari  ikki  g u ru h g a   b o iin a d i:  ishda 
ish tiro k  etuvchi  shaxslar;  odil  sudlovni  am alga  oshirishga  k o ‘m ak - 
lashuvchi shaxslar.
F u q a ro lik   p ro tse ssu a l  h u q u q iy   m u n o s a b a tla rn in g   m ajb u riy  
subyektlari b o 1 lib sud, d a ’vo tartibidagi organlar va m ansabdor shaxs- 
larn in g   x a tti-h a ra k a tla ri  (q aro rla ri)  u stid a n   berilgan  sh ik o y a tla r
2 8

---

b o ‘yicha ishlarda taraflar, shuningdek,  alohida tartibda yuritiladigan 
ishlarda  arizachi  va  m a n fa a td o r shaxslar hisoblanadi.
Sud  fuq aro lik   protsessual  h u q u q iy   m u n o sa b a tn in g   m ajburiy 
subyekti  hisoblanadi.  D avlat  h o k im iyatining m u h im  organi sifatida 
sud odil sudlovni am alga oshiradi,  sud protsessiga boshchilik qiladi, 
sud  ishlarini  yuritish d a  eng  m u h im   (u stu n )  vaziyatni  egallaydi. 
C h u n k i  fa q a t  su d y a   to m o n id a n   d a ’vo  a riz a si  q a b u l  q ilin g a n  
ta q d ird ag in a   fuqarolik  ishi  q o ‘zg‘atiladi,  ish  yuzasidan  m uayyan 
protsessual  h ara k a tla r am alga oshiriladi,  ish m az m u n an   hal qilinadi 
va h.k.  B unday vakolatga ega boM m asdan tu rib  sudlar odil sudlovni 
h a m d a  fuqarolik ishlari b o ‘yicha sud  ishlarini  yuritish oldida turgan 
v azifalam i  bajara  olm aydi.
F u q a ro lik   p ro tse ssu a l  h u q u q iy   m u n o s a b a t  su b y e k tla rin in g  
keyingi asosiy g u ru h in i  ishda ishtirok etuvchi shaxslar tashkil  qiladi. 
T araflar,  u c h in c h i shaxslar,  taraflar va u c h in c h i  shaxslarning vakil- 
lari,  p ro k u ro r,  p ro tsessda b o sh q a shaxslarning  h u q uqlari  va  q o n u n  
bilan q o ‘riqlanadigan m anfaatlarini  him oya qilishda ishtirok etadigan 
davlat  boshqaruvi  o rg anlari,  tash k ilo tla r  va  ayrim   fu q aro lar  ishda 
ishtirok  etu v ch i  shaxslar  h iso b lan ad i  (F P K n in g   33-m o d d asi).
Fuqarolik protsessual huquqiy m unosabat subyektlarining keyingi 
guruhini  odil  sudlovni  am alga  oshirishga  k o ‘m aklashuvchi  shaxslar 
tashkil etadi.  G uvohlar, ekspertlar,  m utaxassislar, taijim onlar, yozm a 
va  ashyoviy  dalillam i  saqlovchilar,  xolislar,  ijro  ishlarini  yuritishda 
m o l-m u lk n i  saqlovchilar  odil  sudlovni  am alga  oshirishga  ko ‘m ak- 
lashuvchi  shaxslar  hisoblanadi  (F P K n in g   35-m oddasi).
3.4.  Ishda  ishtirok  etuvchi  shaxslar  tushunchasi,  tarkibi 
hamda  ularning  huquq  va  majburiyatlari
F u q a r o lik   su d   is h la rin i  y u ritis h   is h tiro k c h ila rin in g   asosiy 
g u ru h in i ishda  ishtirok etuvchi  shaxslar tashkil  qiladi.  Ishda ishtirok 
etu v ch i  shaxslar  quyidagi  ikki  guru h larg a  ajratiladi:
1)  o ‘zin in g   subyektiv  h u q u q   va  m an faatlarin i  him oya  qiluvchi 
shaxslar.  U sh b u   shaxslarga  tara fla r va  u c h in c h i  shaxslar  kiritiladi.
2)  protsessda b oshqa shaxslarning subyektiv h u q u q  va m an fa at­
larini  h im o y a   qiluvchi  shaxslar.  M azk u r  shaxslar  qato rig a  boshqa 
shaxslarning huquq va m anfaatlarini  him oya qilish  m aqsadida sudga 
m u ro jaat qilish vakolatiga ega b o ‘lgan p ro k u ro r va davlat organlari, 
m ahalliy  o ‘zini  o ‘zi  bosh q arish   o rg an lari,  tash k ilo tla r  va  ayrim  
fu q a ro la r  kiritiladi.
2 9

---

F u q aro lik   protsessual  kodeksining  34-m o d d asig a  k o ‘ra,  ishda 
ishtirok  etuvchi  shaxslar  ish  m ateriallari  bilan   tan ish ish ,  ulard an  
k o ‘c h irm a la r  olish,  nusxalar  k o ‘c h irish ,  rad  etish  t o ‘g ‘risida  arz 
qilish,  d alillar  taq d im   etish ,  dalillarni  tek sh irish d a  ish tiro k   etish, 
ishda  ishtirok  etuvchi  b o sh q a  shaxslarga  va  odil  sudlovni  am alga 
oshirishga  k o ‘m aklashayotgan shaxslarga savollar berish,  arz qilish, 
iltim osnom alar taqdim  etish, sudga og ‘zaki va yozm a tu sh untirishlar 
berish,  ishni su d d a k o ‘rish davom ida tu g ila d ig a n   h a m m a  m asalalar 
b o ‘y icha  o ‘zlarining  vajlarini  bayon  qilish,  b o sh q a  shaxslarning 
arzlari,  iltim o sn o m a lari,  vajlariga  qarshi  e ’tiro z la r  b ild irish ,  su d - 
ning  hal  qiluv  q a ro ri,  ajrim i,  qarori  va  b u y ru g ‘i  u stid an   shikoyat 
qilish,  sud  ch iq a rg an   hal qiluv q a ro ri,  ajrim i,  qaro ri  va buy ru q n in g  
m ajburiy  ijrosini  talab   qilish,  sud  ijrochisining  h arak atlari  vaqtida 
h o zir b o ‘lish va o ‘z h u q u q larin i am alga oshirish huquqiga egadirlar.
Ishda  ishtirok etuvchi  shaxslar ushbu  kodeksda  n azard a tutilgan 
boshqa protsessual h u q u q lard a n  h a m  foydalanadilar.  Ishda  ishtirok 
etu v ch i  shaxslar o ‘zlariga berilgan  b a rc h a   protsessual  h u q u q lard a n  
insofli  ravishda  fo y d ala n ish lari  va  o ‘z  z im m a la rig a   y u k latilgan 
m ajburiyatlarni  bajarishlari  shart.
3.5.  Odil  sudlovni  amalga  oshirishga  ko‘maklashuvchi  shaxslar, 
ularning  protsessual  huquqiy  holati
O dil  sudlovni  am alga oshirishga  k o ‘m aklashuvchi  shaxslarning 
h u q u q  va m ajburiyatlari  haqida shuni aytish kerakki,  ushbu shaxslar 
ishda ishtirok etuvchi shaxslardan farqli  ravishda  F P K d a  k o ‘rsatilgan 
ish d a   is h tiro k   e tu v c h i  s h a x sla rn in g   p ro ts e s su a l  h u q u q la r id a n  
foydalana  olm aydilar.  A ynan  u la r  ishning  hal  etilishidan  m oddiy 
m a n fa a td o r  b o ‘lm aganliklari  tufayli  h a m ,  m asalan ,  ta ra fla rn in g  
protsessual  h u q u q larid an   (d a ’vogarning  o ‘z  arzid a  bayon  qilingan 
talab larn in g   asosini  yoki  p re d m e tin i  o ‘zgartirishi,  d a ’vo  talab la- 
rin in g   m iq d o rin i  osh irish i  yoki  k a m a y tirish i,  u la rd a n   b u tu n la y  
yoki  q ism an  voz  kechishi,  javo b g arn in g   d a ’vogar  talab in i  t o ‘liq 
yoki  q ism an  ta n   olishi,  h a r  ikki  tara fn in g   p rotsessning  istalgan 
b osq ich id a  kelishuv  bitim i  tuzish  orqali  ishni  yakunlash  huquqi 
sh u la r ju m lasid a n d ir)  foydalana  olm aydilar.  O dil  sudlovni  am alga 
oshirishga  k o ‘m aklashuvchi  shaxslar o ‘z  tu sh u n tirish la rin i  o g ‘zaki 
yoki  y o zm a  ravishda  bayon  qilishga,  yozuvlardan  foydalanishga 
haqlidirlar.  Q olaversa,  ushbu shaxslarning protsessual  h u q u q lard an
3 0

---

foydalanishi  protsessda  kim   sifatida  ishtirok  etishiga  h a m   bogMiq 
boMadi.  M asalan ,  ekspert  ish  m ateriallari  bilan  tan ish ish ,  ishda 
ishtirok etayotgan shaxslar va guvohlarga savollar berish, joyga borib 
k o ‘zdan kechirishda ishtirok etish va ekspert sifatida o ‘zini qiziqtira- 
y o tg an   h o la tla m i  an iq lash   u c h u n   o ‘ziga  q o ‘sh im c h a   m ateriallar 
b erishni su d d an  iltim os qilishga haqli boMadi.  S huningdek,  ekspert, 
b a s h a rti  o ‘ziga  b e rilg an   m a te ria lla r  y e ta rli  boM m asa  yoki  o ‘z 
zim m asiga  yuklatilgan  m ajburiyatni  bajarish  u c h u n   yetarli bilim ga 
ega  boMmasa,  xulosa  b e rish d a n   b osh  to rtish i  h a m   m um kin.
E kspert  qilib  ta y in la n g a n   shaxs  su d n in g   ch aq iru v i  b o ‘yicha 
kelishi va o ‘z oldiga q o ‘yilgan m asalalar yuzasidan xolis xulosa berishi 
shart.  A gar e k spert sud  uzrsiz deb to p g an   sabablarga k o ‘ra su dning 
c h a q iru v i  b o ‘y ich a   k elm asa,  u n g a   eng  k am   ish  h a q in in g   besh 
b arav arig ach a  m iq d o rd a  ja rim a   solinadi.  Bila  tu rib   yolg‘o n   xulosa 
b erganlik,  sud  uzrsiz  d eb   to p g an   sababga  k o ‘ra  xulosa  b erishdan 
b osh  to rtg a n lik   u c h u n   ek spert  0 ‘zb ekiston  R espublikasi  Jinoyat 
kodeksining  teg ish in ch a  238  va  2 4 0 -m o d d a lari  b o ‘y ich a javobgar 
boMadi  (F P K n in g   8 6 -m o d d asi).
Ishda ishtirok etayotgan  m utaxassis esa o ‘zining nim a m aqsadda 
s u d g a   c h a q ir ila y o tg a n in i  b ilis h ,  a g a r  z im m a s ig a   y u k la tilg a n  
v azifani  b ajarish   u c h u n   z a ru r  bilim   va  m alakaga  ega  boM masa, 
ish n i y u ritish d a   q a tn a s h ish d a n   bosh  to rtis h   h u q u q ig a  ega boMadi. 
F u q a ro lik   p rotsessual  q o n u n c h ilik   m utaxassis z im m asig a  h a m   bir 
q a to r   m a jb u riy a tla rn i  y u k lay d i.  M a sa la n ,  m u ta x a ssis  su d n in g  
c h a q iru v i  b o ‘y ich a  kelishi,  ishni  k o ‘rish d a  q a tn a sh ish i,  fan,  tex- 
n ik a,  s a n ’at  yoki  h u n a r  so h asidagi  bilim   va  m alakasiga  aso slan ib , 
o ‘z  fikrini  b ild irish i  sh a rt.  A gar  m utaxassis  sud  uzrsiz  d eb   to p g an  
sab ab larg a  k o ‘ra  sud  c h a q iru v i  b o ‘y ic h a   k elm asa,  u n g a   en g   kam  
ish  h aqining besh baravarigacha m iq d o rd a  ja rim a  solinishi  m u m k in  
(F P K n in g   9 1 -m o d d a si).
F u q a ro lik   ish la rin in g   k o ‘rilish id a   g u v o h la rn in g   pro tsessu al 
h u q u q iy   h o lati  o ‘ziga  xos  jih a tla ri  b ilan   ajralib  tu ra d i.  M asalan, 
F P K n in g   6 9 -m o d d asig a  k o ‘ra,  ishga  d o ir b iro r  h o la td a n   x ab ard o r 
boMgan h a r q a n d a y  shaxs guvoh boMa oladi.  G u v o h   sifatida  c h aq i- 
rilgan shaxs sudga kelishi va t o ‘g ‘ri  ko ‘rsatuv berishi shart.  Bila turib 
yolg‘o n   k o ‘rsatuvlar  berganlik,  sud  uzrsiz  deb  to p g an   sabablarga 
k o ‘ra,  k o ‘rsatuv berishni  rad etganlik yoki  u n d a n  b o ‘yin tovlaganlik 
u c h u n  guvoh Jin o y at kodeksining 238 va 240-m oddalariga m uvofiq 
ja v o b g a r  boMadi.