Kompozitsiya


Proporsiya,  kontrast,  nyuans,  ritm,  masshtab  -



Download 5,86 Mb.
Pdf ko'rish
bet16/52
Sana31.12.2021
Hajmi5,86 Mb.
#276414
1   ...   12   13   14   15   16   17   18   19   ...   52
Bog'liq
Kompozitsiya asoslari

Proporsiya,  kontrast,  nyuans,  ritm,  masshtab  -  
b u la r  u y g ‘u n la s h tiris h   q o n u n la ri  b o ‘yicha  sh a k l 
y a ratish d a ra sso m  fo y dalanadigan v o sitalardir. 0 ‘z  
n a v b a tid a   a y n a n   sh a k l  o ‘y la b   to p ilg a n   a sa rn in g  
badiiy  o b razin i  beradi.
Masshtablilik  o ‘z   m ohiyatiga  k o ‘ra,  m ahsulotni 
insonga nisbatan proporsionallashtirishning alohida turi.
U y g ‘u n lash tirish n in g   b i r y o ia   u ch   vo sitasin i  -  
k o n tra st,  n y uans v a  o ‘xshashlikni  k o ‘rib chiqam iz. 
U l a r n in g   h a m m a s i  s a n ’a t   a s a r l a r i d a   ta s v ir iy  
v o sitalarn in g   sifa t  o ‘zgarishi  v a   sifat  m u n o sa b ati 
h a q id a   x a b a r   b e ra d i.  A g a r   k o n t r a s t   -   ta s v iriy  
v o sitalar  sifatlarin in g   m ak sim al  o ‘zgarishi  b o is a , 
n yuans -  m inim al, o ‘xshashlik esa -  b u  sifatlarning 
ta k ro rla n ish in i  bild irad i.
K ontrast, nyuans, o ‘xsbashiik,  bu -  tenglashgan, 
b ir lik d a g i 
v a  
b i r  
m a q s a d g a  
b o ‘y s u n g a n
12


k o m p o z its iy a n i,  y a ’ni  h a m m a   m u n o s a b a tla r d a  
garm onik b o 'lg a n  kom pozitsiyani tuzishda yordam  
beruvchi  kom pozitsion  vositalardir.
K ontrast va  nyuans -   bir-biridan  alo h id a  tarzd a 
m a v ju d   b o ‘la  o lm a y d ig a n   o ‘z a r o   to M d iru v ch i 
v o sitalardir.
U y g ‘u n lik , 
b u  
-  
q a r a m a - q a r s h i l ik l a r  
m uvofiqligi,  u lam in g   m uvozanatidir.
K o n t r a s t l a r  
o ‘r n i 
u n iv e r s a l: 
u la r  
k o m p o z its iy a n in g   h a m m a   e le m e n tla rig a   -   u n i 
t a s h k il   q ilis h   g ‘o y a s id a n   b o s h la b   v a   s y u je t 
qurishdagi kon trastn in g  aham iyatigacha daxldordir.
K o n tr a s t 
-  
m a h s u lo t 
k o m p o z its io n  
elem entlarining  shakl.  tek stu ra,  rang,  y o ru g ‘-soya 
v a   b o sh q a  k o 'rin ish la rd a   bir-biriga  qaram a-qarshi 
q o 'y is h ,  n y u a n s   e s a   k o m p o z its io n   e le m e n tla r  
x u s u s iy a tla r in in g   s e k in - a s ta ,  n o z ik   v a   o ‘z a ro  
b o g iiq lik d a g i  o'zg arish id ir.
K o n tra st  sh ak lg a  faollik  beradi,  uning  t a ’sirini 
fao llash tirad i.  B u n d a  y o ru g ‘-so y a  k o n tra s ti  ra n g  
k o n tras tig a   n isb a ta n   kuchli  t a ’sirga  ega.  K o lo rit 
kuchidagi  xatolik  yaxlitlikning  q ism an  buzilishiga 
o lib   k e la d i.  T u z ilis h la r   k o n t r a s ti d a g i   x a to lik  
m ahsulot  shakli  yaxlitligini  to ‘liq  buzishi  m um kin, 
b u   o rtiq ch a  k o n tra s t  deyiladi.
M e t r ik  
t a k r o r  
va 
r i tm   -  
e le m e n tla r  
ta k r o r la n is h in in g   m a ’lu m   q o n u n iy a tla r i.  A g a r 
t a k r o r l a n i s h l a r   o r a s i   b i r   x il  b o ‘lsa   (y o k i 
k o 'r in is h d a n   b ir  xil  b o ‘lib   tu y u ls a ),  b u   m e trik  
ta k r o r d ir .  A g a r  ta k r o r la n is h la r   o ra s i  s e k in -a s ta  
o ‘zgarsa,  b u   ritm ikadir.  R itm  -  elem entlar tuzilishi 
t a r t i b in i n g  
q o n u n iy  
o ‘z g a r is h i 
b o 'I i b , 
alm ashinuvchi, elem ent xususiyatlarining sekin-asta 
m iq d o riy   o ‘z g a r is h la r id a   b iz   u l a r   m a jm u in in g  
m a ’lu m   b i r   r itm  
k o 'r i n is h id a g i  
d in a m ik  
x u s u s iy a tla rig a   e g a  b o ‘la m iz .  R itm   e le m e n tla r 
xususiyatlari  d in am ikasini  y a ra tad i  va  kuzatuvchi 
k o ‘zlarini m ah su lo t  kom pozitsion m arkaziga  «olib 
b o ra d i» .  b u   esa  o ‘z   n a v b a tid a   u n d a n ,  m a h s u lo t 
m n e m o n ik   (e s d a   s a q la n a d ig a n )   tu z ilis h in i 
y a r a t is h d a   i n f o r m a ts iy a   b e r u v c h i  s if a tid a  
foydalanish  im konini  beradi.
Ritm  -   a y n a n   « ta k t,  m a ro m »   (g re k c h a d a   -  
« ra fm o s » )  d e g a n   m a ’n o n i  a n g la ta d i.  R itm n in g  
m u h im   b e lg ila r i  -   k o ‘r in is h ,  e le m e n tla r   y o k i 
sh a k lla rn in g   ta k ro rla n is h i,  u la rn in g   alm ash in ish  
q o n u n iy ati  k ab ilard ir.
M etriklik,  bu  -   m exanik  tarzli  h a rak a td a g i  bir 
m a r o m lilik .  A g a r   k o m p o z its iy a d a   r itm   riv o ji 
chegaralangan b o ‘Isa,  m etrik kom pozitsiya cheksiz
q a y ta rila d i.  O rn a m e n t  m e trik   q a to rn in g   y o rq in  
nam u n asi b o ‘la  oladi. T u rli t o ‘lqinsim on va to ‘g ‘ri 
chiziqlar,  k ichkina  k restlar,  ro m b lar,  ay lan ach alar
-  b ularning ham m asi q a to rd a ,  tekislikda yoki  biror 
h a jm d a   q a to r la s h ib ,  s h u   b ila n   o r n a m e n t  h o sil 
qiluvchi  m a ’lum   inform atsiyadir.
Lekin  shunday  b o ‘lsa-da,  asosida m e tr yotuvchi 
kom pozitsiya  y aratib ,  biz  m etrning  keyingisi  bilan 
plastik  aloqalarini  o ‘ylab  chiqishimiz  zarur.  M etrik 
kompozitsiyalaming bunday turi rapport yoki rapportli 

Download 5,86 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   12   13   14   15   16   17   18   19   ...   52




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish