J kamolov, II. Ismoilov

42-  §.  Kimyoviy  tok  manbalari
Kimyoviy  energiyani  to ‘g‘ridan-to‘gtri  elektr  energiyaga  aylantirib 
beruvchi  qurilm alar galvanik elementlardir.
Agar eritmaga rux elektrod tushirsak u eriydi.  Musbat zaryadli rux ionlari 
plastinkadan ajraiib eritmaga o ‘tadi, bunda elektrolit zaryadlangan boiadi. 
Rux elektrodda qolgan elektronlar musbat ionla-rini o‘zidan uzoqlashishiga 
to'sqinlik ko£rsatadi.  Shuning uchun bular rux plastinka atrofmi o ‘rab oladi. 
Natijada  elektrod  bilan  elektrolit  orasida  potensiallar  farqi  hosil  bo iad i. 
Elektrolit bilan elektrod orasidagi potensiallar ayimiasini oich ab bolmaydi. 
Shuning uchun shartli  ravishda elektrolit potensialiga nisbatan emas, balki 
standart  vodorod  elektrod  potensialiga  nisbatan  o lchash   qabul  qilingan. 
Vodorodning standart potensiali shartli ravishda nolga teng deb olingan.
Vodorod  elektrod,  g'ovak  platina  elektrodni  vodorodga  to ‘yintirish 
bilan  hosil  qilinadi.
Biror metall elektrodni elektrolitgatushirib, elektrod bilan elektrolit orasidagi 
potensiallar farqini olchamoqchi bolsak. elektrolitga vodorod elektrodni ham 
tushirib, element qutblaridagi potensiallar farqini olchaymiz.  Bunday bolishiga 
asosiy  sabab,  metall  suvga,  ya’ni  shu  metall  tuzining  suvdagi  eritmasiga 
tushirilganda, metall-eritma oraligida zaiyadning qo‘sh qavati hosil boiib, bu 
metall eritma chegarasida potensiallar farqini hosil qiladi.  Bu potensiallar farqi 
metallar tabiatiga bogiiq boiib, turli qiymatga ega boiadi.
5- jadvalda bir qancha metallarning o ‘z tuzi eritmasiga  (elektrolitga) 
lushirilganda hosil bo ladigan  elektrod potensiallarining  farqi keltirilgan.
№
M odda  norm
P o ten siallar farsi
P otensiallar  farsi  hosil  bo'lgari 
chegara
3
Sim ob
0,85  V
H g ++/H g
0
K um ush
0,80  V
Ag  +/A g
3
Mis
0,34  V
C u ++/C u
4
V odorod
0,00  V
H +/   0 ,5 N 2
5
Q o ‘rg ‘oshin
- 0 , 1 3   V
Pb  ++/P b
6
N ikcl
- 0 , 2 2   V
N i  ++/N i
7
Rux
- 0 , 7 6   V
Z n  ++/Z n
11  1

---

E lektrod  bilan  elektrolit  orasida  hosil 
b o ig a n   bu  potensiallar  farqidan  foydalanib,
J  tashqi elektr zanjirida tok hosil qilib boim aydi. 
Chunki bu kuzatilayotgan holatdagi eritm ada 
faqat bitta elektrod mavjud.
Haqiqatda esa elektr toki hosil qilish uchun 
j 
elektrolitga ikkinchi elektrod ham tushirib. berk 
zanjir tuzish kerak.  Bunda elektrolitga tushirilgan 
87-rasm. 
ikkita elektrodning tashqi uchlarini o ‘tkazgich
bilan  tutashtirilib,  tok hosil  qilish  mumkin.
Kimyoviy  manbaga  misol  tariqasida  D aniel  elem entini- qarasak, 
o ita sid a n   chegaralab  ikki  tom oniga  rux  va  mis  sulfat  (ZnS04,  CuS04) 
tuzlarining  suvdagi  eritmasi  quyilib,  ularga  moc  ravishda  rux  va  mis 
elektrodlarini tushirganimizda eritma bilan elektrod orasida kimyoviy reaksiya 
ketib,  elektrodlar  o ‘zaro  ulanganda  (87-rasm)  to'siqdan  ikkala  eritm a 
o ‘tib aralashib, ketguncha tok o‘ta boshlaydi.
5-  jadvaldan  foydalanib,  ixtiyoriy  ikki  m etalldan  iborat  galvanik 
elem entda  hosil  bo iuvchi  potensiallar  farqini,  ya’ni  galvanik  element 
elektr  yurituvchi  kuchini  hisoblash  m um kin.  M asalan,  mis  va  rux 
elektrodlarb qutblaridagi potensiallar farqi quyidagicha hisoblanadi:
U
  =  cpCw -  cpz„  =  0,34 -  
( - 0 ,7 6 V )
  =  0,34K + 
0,7 6 V
  =  1,1 К
Bunday  tok  manbaini  birinchi  m arta  Volta  yaratgani  uchun 
Volta
 
elementi
 deb yuritiladi.  Element uzoq  ishlamasa potensiallar farqi 0,7 V ga 
tushib qoladi.  Buni 
elektrodningqutblanishi
deyiladi.  Bu  hodisani yo'qotish 
uchun  kimyoviy  depolyarizatorlar-kislorodga boy moddalar qoilaniladi. 
Depolyarizatordagi  kislorod  vodorod  bilan  qo"shilib,  suv  hosil  qiladi. 
Natijada  elektrod  sirti  vodorod  gaz  qatlami  bilan  qoplanmaydi.  Mis 
elektrodda vodorod ionlari neytrallashayotgan birpaytda rux ionlari kislota 
q o ld ig i  iorri  bilan  birikib,  rux  sulfat  tuzini  hosil  qiladi:
Z n ++  + S O~~
  -> 
ZnSO A
Hosil b o ‘lgan  rux sulfat  idish  tubiga cho'kadi.
Tashqi zanjir ulanguncha bu hodisa yuz bermaydi,  chunki rux ionlari 
ortiqcha elektronlarga ega b o ig an  rux elektrodga bogianib turadi.
Rux sulfat hosil boiishida ketgan ionlar o‘miga rux elektroddan yangi rux 
ionlari kelib, ular yana rux sulfat hosil qila boradi. Agar tashqi zanjir ulangan 
boisa, bu jarayon rux elektrodning hammasi nix sulfatiga aylanib boigunga 
qadar davom etadi. Bu vaqtda mis elektrodda vodorod to‘xtovsiz ajralib turadi.
1  1  2

---

Xilma-xil  galvanik  elementlar  orasida 
1868  yilda  ixtiro  etilgan  m arganes-rux 
sistemasidagi elementlar eng ko‘p tarqalgan.
Odatda bu elementni