Ииршишнивп ■l/fl w eb-dizflyn ■

(r,  g,  b
) 
vektorining barcha tashkil etuvchilarini bir xil koeffitsient  (w= 0....1) 
ga  ko‘paytirsak,  unda 
(кг,  Kg,  кЬ)
  rang  saqlanib  qoladi,  faqat 
rangning  yorqinligi  o ‘zgaradi.  Shuning  uchun  rang  tahlili  u ch u n  
tashkil  etuvchilarning  nisbati  m uhim dir.  Agar 
U=r
  R + g   G +/;  В 
rang  tenglam asida 
r,  g
 va 
b
  koeffitsientlarni  shu  koeffitsientlarning 
yig‘indisiga  bo'lsak:
r 
g
 
i 
b
r  =
----------
g
  = ---------------------------
b
  = ---------------------------
r + g + b 
r + g + b 
r + g + b
bunda  quyidagi  rang  tenglamasini  yozish  mumkin:
P=  r'R  + g ‘G
  +  
b'B.
Bu  tenglam a 
r'+g‘  + b '=
 1  b o lg a n   birlik  tekstlikda  joylashgan 
(г', 
g \  b')
  rang  vektorlarini  ifodalaydi.  Boshqacha  aytganda.  biz 
kubdan  Maksvell  uchburchagiga  o ‘tdik.
Kolorimetrik  tajribalar  davom ida  so f  m onoxrom atik  ranglarga 
m os  keluvchi  (/•', 
g \  b )
  k o effitsientlar  aniqlanadi.  Eng  sodda 
kolorimetrik  yonlari  y o m g iik   m anbalari  tom onida  yoritilayotgan 
oq  g ip sd a n   ta y y o rlan g an   p riz m ali  ta rz id a   tasavvur  q ilish im iz 
mumkin.  U ning  chap  yoniga  (gran)  m onoxrom atik  nur  manbayi 
yo‘n altirilg an ,  o ‘ng  yoni  esa  u c h   xil 
RGB
  n u r   m a n b a la rid a n  
q o ‘s h ilg a n   n u r   y u b o rila d i.  K u z a tu v c h i  b ir  v a q tn in g   o ‘zid a  
prizmaning  ikki  yonini  ko‘radi,  bu  esa  ranglar tengligini  qayd  etish 
imkonini  beradi  (1.7-rasm).
Prizma
м
 
\  
/  
*
----------------   ^
Nur
  ---------- ►
 
^ 
^
1.7-rasm.
  Rangni  tenglashtirish  sxemasi.
25

---

Tajriba  natijasini  grafik  ravishda  ifodalash  m um kin  (1.8-rasm).
1.8-rasm.
  RGB  ning  uch  rangli  qo‘shilish  kocflltsicntlari.
K olramizki,  r'  g'  va  b'  koeffitsientlar  musbat  ham,  manfiy  ham 
bo‘lishlari  mum kin.  Bu  nimani  anglatadi?  Bu  shuni  anglatadiki, 
ba’zi  bir m onoxrom atik  ranglar  R,  G  va  В  larning yig‘indisi tarzida 
berilishi  m um kin  emas.  A m m o  y o ‘q  narsani  qanday  qilib  olib 
boMadi?  Buning  uchun  rang  tenglamasidagi  m onoxrom atik  nurga 
R,  G
  va 
В
  tashkil  etuvchilardan  birini  q o ‘shish  kerak  b o ‘ladi. 
Masalan.  agar 
X
 ning  b a ’zi  qiymatlarida  m onoxrom atik  nurni  qizil 
bilan  aralashtirilsa,  uni  quyidagicha.  ifodalash  mumkin:
P(X)
  +  
r'(X)R  —g'(X)G
  +  
b'(X)B.
Shu  narsa  m a'lu m   bo'ldiki,  m onoxrom atik  nurlarning  hech 
birini 
(R,  G
  va 
В
  nurlarining  o'zlaridan  boshqa)  qo'shilish  koef- 
fitsientlarining  faqat  musbat  qiymatlari  bilan  berish  m um kin  emas 
ekan.  Buni  Maksvell  uchburchagi  asosida  tuzilgan  ranglar  grafigi 
yordamida  yaqqol  ko'rsatish  mum kin.  Egri  chiziqning yuqori  qismi 
sof  m onoxrom atik  ranglarga  to ‘g vri  keladi,  pastdagi  380  dan  780 
n m   gacha  b o ‘lgan  chiziq  esa  qirmizi  deb  ataluvchi  ranglarni  (ko‘k 
va qizil ranglar aralashmasi)  ifoda etadi.  U lar m onoxrom atik ranglar 
em as.  Egri  ch iziq   ch eg arasin in g   ichida  b o 'lg a n   n u q ta la r  real 
(mavjud)  ranglarga,  chegaradan  tashqaridagi  nuqtalar esa  —  noreal 
(mavjud  b o ‘lm agan)  ranglarga  m os  keladi.  U chburchak  ichida 
joylashgan  nuqtalar 
r\ g
  va 
b'
  koeffitsientlarning  manfiy bo‘lmagan 
qiymatlariga  mos  keladi  va 
RGB
  tashkil  etuvchilarning  q o ‘shilishi

---

bilan  hosil  b o ‘ladigan  ranglarni  t o ‘liq  qam rab  ololm aydi.  B a’zi 
to'y in g an  ranglar ushbu  uch tashkil etuvchining aralashm asi sifatida 
qaralishi  m u m k in   emas.  Birinchi  navbatda  bu lar  havo  rangning 
barcha  nozik  turlarini  ham   o ‘z  ichiga  oluvchi  yashildan  ko ‘kgacha 
bo'lg an   ranglar  —  bu  ranglar  rang  grafigi  egri  chizig‘ining  chap 
qanotiga  t o ‘g‘ri  keladi.  S h u n i  yana  bir  b o r  ta'kidlam oqchim izki, 
bu  y e r d a   g a p   t o ‘y in g a n   r a n g l a r   h a q id a   b o r a y a p t i ,   c h u n k i , 
t o ‘y in m ag an   havo  ranglarni  R G B  tashkil  etuvchilarining q o ‘shilishi 
tufayli  olish  m u m k in .  Ranglarni  t o ‘liq  qam rab  ololmasligiga  qara- 
m ay,  R G B  tizim i  hozirgi  p ay td a  —  b irin ch i  n av b atd a  rangli  televi- 
z o rla rd a  va  k o m p y u te rla rn in g   d isp ley larid a  keng q o ‘lla n ilm o q d a . 
R a n g n i  b a ’zi  n o zik   tu r la r in in g   yetish m aslig i  u n g a   h a m   sezil- 
m aydi.
R G B  tizim ining om m abopligini  ta ’minlovchi yana bir om il  uning 
y aq q o l  k o ‘rin ish id ir:  asosiy  ra n g la r  k o 'ris h   s p e k trin in g   y aq q o l 
farqlanadigan  qism larida  joylashgandir.
B u n d a n   ta sh q a ri,  in so n n in g   rangli  k o ‘rishini  tu s h u n tiru v c h i 
farazlardan  biri  u c h   tashkil  etuvchili  nazariya  b o ‘lib,  u  o d a m n in g  
k o‘rish tizim id a  uch  tipdagi yorug'likni  sezuvchi  e le m e n tla r borligini 
t a ’kidlaydi.  Bir  tip  e le m e n tla r  yashil  rangga,  bo sh q a  tipi  —  qizil  * 
rangga,  u c h in c h i  tipi  esa  —  k o ‘k   rangga  ja v o b   b e ra d i.  B u n d a y  
g ip o te z a n i  L o m o n o so v   h a m   a y tg a n   edi.  Bu  g ip o te z a n i  asoslash 
bilan T .Y u n g d a n  boshlab k o ‘plab o lim la r m a sh g 'u l b o ‘ldilar.  Shunisi 
h a m   b o rk i,  u c h   tashkil  etuvchili  n azariy a  o d a m n in g   rangli  k o ‘rishi- 
ning  y a g o n a   nazariyasi  em as.