Ииршишнивп ■l/fl w eb-dizflyn ■

U O ‘K:  004(075)
KBK 
32.973.26-018.2ya73
ISBN 978-9943-05-601-5
©   M .E .  M am arajabov  va  boshq.,  2013 
©   Cho'tpon  nomidagi  N M IU ,  2013

---

К   I  R  I  S   Н
Jamiyatni  axborotlashtirish  inson  hayotining barcha jabhalarida 
inteliektual  faoliyat  turlarining  ko‘payishi,  iqtisodning  o'sishi,  fan- 
texnika taraqqiyotining jadallashishi  uchun  xizmat  qiladi.  Biz  qaysi 
sohada faoliyat ko‘rsatmaylik,  kundalik ish  faoliyatimizga oid  tasvirlar 
yaratish  (rasm lar,  chizm alar,  grafiklar,  diagram m alar  va  boshqa 
illustratsiyalar),  ularni  qayta  ishlash,  z a ru r  b o lg a n d a   in tern et 
ta rm o g ig a   joylashtirish  kabi  m uam m olarga  duch  kelamiz.  M a '- 
lumki,  yuqori  sifatli  turli  tasvirlarni  yaratish  va  qayta  ishlash  am al- 
larini  kom pyuter grafikasida  o'rganiladi.  Bunday  tasvirlarni  sifatini 
yo'qotm asdan  rang-barang  ko‘rinishda  internetda  nam oyish  qilish 
u ch u n   esa  W eb-dizayn  im koniyatlaridan,  in te rn e td a   nam oyish 
qilish  uchun  web-saytlardan  foydalaniladi.
W eb-saytlarni  yaratish  va  undan  foydalanish  t a ’lim  tizimida 
ham   m uhim   aham iyat  kasb  etadi.  T a ’limda web-saytlardan  nafaqat 
tijorat yoki  namoyish vositasi sifatida, balki bilim berish  maqsadlarida 
ham  foydalaniladi.  Albatta  bunda  t a ’lim  masofadan  turib  amalga 
oshiriladi.  Bunday  t a ’lim  berish  jarayoni  o ‘qituvchi  va  o'quvchi 
to ‘gvrid a n -to 'g ‘ri  m uloqot  qilm asdan  olib  boriladi.  Bulling  u ch u n  
ta’lim beruvchi  (oliy o ‘quv yurti,  m aktab va boshqaiar)  o'qitiladigan 
predmetga  tegishli  m a ’lumotlarni  web-sahifalarga  har xil  k o ‘rinish- 
larda  (m atn,  rasm,  jadval,  animatsiya.  tovushli  m a ’lum ot  va  hatto 
video  tasm a  ko'rinishida)  joylashi  kerak.  Talaba  esa  dunyoning 
xohlagan  joyidan  turib  Internet  orqali  bu  m a ’lum otlardan  bilim 
olishi  m um kin.  T a ’limning bunday  kocrinishi  masofaviy  t a ’lim  deb 
yuritiladi.  Masofaviy t a ’lim  bugungi  kunga  kelib  dunyoning ko‘plab 
rivojlangan davlatlarida qo £llanilib kelinmoqda.  Masofaviy ta ’limdan 
foydalanish  n atijasid a  vaqt  va  p u ln i  tejash ,  o rtiq c h a   o v v o ra- 
garchiliklarsiz  bilim  olish  imkoniyatlariga  ega  bo'linadi.  Bunday 
imkoniyatlarni  bizga  web-sahifalar  yaratib  beradi.  M a ’lum  p red­
metga  tegishli  m a ’lumotlarni  (m atn,  rasm,  jadval,  anim atsiya  va
3

---

boshqalarni)  sahifalarga  joylab,  ularni  doimiy  ravishda  t o ‘ldirib, 
yangilab borish,  o ‘quvchilarning bilimlarini baholash uchun nazorat 
test  savollarini  kiritish  im koniyatlari  mavjud.  Bulling  natijasida 
o ‘quvchining  olgan  bilimini  nazorat  qilish,  baholash  imkoniyatlari 
paydo b o ‘ladi.  Bu esa  web-texnologiyadan ta ’limda foydalanishning 
eng  optimal  variantlaridan  biri  hisoblanadi.
U s h b u   d a rs lik d a   a n a   s h u n d a y   W e b - s a y tla r n i  y a r a tis h d a  
qoMlaniladigan  Dreamweaver,  Front  Page,  H om e Site,  Corel  Draw, 
Photo  Shop  va  Flash  dasturlari,  H T M L   gipermatnlarni  belgilash 
tillari,  Java  Script,  P H P   kabi  dasturlash  tillaridan  foydalanish 
im koniyatlari  haqida  m a 'lu m o t  berilgan.  Professional  dasturlar 
qatoriga  kiruvchi  D ream w eav er  dasturi  o ‘zining  barcha  im ko­
niyatlari  bilan  har  qanday  murakkablik  va  masshtabdagi  H T M L  
sahifalarni  yaratish  va  oV.gartirishga  qodir.  U  vizual  loyihalash 
(WYSIWYG)  rejimini  ta'm in lab ,  dastlabki  matnli  W E B -  hujjat- 
larning  juda  aniq  ishlashi  bilan  ajralib  turadi  va  katta  tarmoqli 
loyihalarni  q o 'llab-quvvatlovchi  ichki  qurilgan  vositalarga  ega. 
Dreamweaverda  m atnlar  ham da  obyektlarning obrazlari  ustida  olib 
b o rila d ig a n   ish lar  b ev o sita  k o d la s h tiris h d a n   u s tu n   tu ra d ig a n  
gipermatnli  hujjatlar yaratish  usulini  vizual deb atash  qabul  qilingan. 
Shu bilan birga dastur nafaqat vizual loyihalash vositalarining kuchli 
bazasiga  ega,  balki  web-sahifalarni  deyarli  maxsus  ko'rib  chiqish 
dasturlari  yordamida  aks  ettirishga  ham   qodir:  Microsoft  Internet 
Explorer  yoki  Netscape  Navigator.
D re a m w e a v e r  w e b -d iz a y n   sohasida  g ip erm atn li  hujjatlarni 
to ‘g‘rid an -to ‘gbri  kodlashtirish yordamida  yaratishni  afzal  ko'ruvchi 
m u taxassislarga  h a m   m a ’qul  k eladi.  D re a m w e a v e r  q o b ig ‘iga 
gipermatnlarni  belgilovchi  diskreptorlar  bilan  ishlash  uchun  zarur 
b a rc h a   uskunalarga  ega  t o ‘liq  funksional  H T M L   tahrirlagichi 
integratsiya  qilingan.  D a s tu r  «ochiq  arxitektura»  prinsiplariga 
asoslangan.  Bu  am aliy  dasturning  interfeysi  (Application  Prog­
ram m ing  Interface,  A P I)  t o i i q   ochiq  ekanligini  bildiradi.  Uning 
y o rd a m id a   tashqi  d a s tu rc h ila r  h a m d a   dasturiy  t a ’m in o t  bilan 
sh u g ‘ullanuvchi  firm alar,  d a stu r  va  unin g   interfeysiga  radikal 
funksional  o ‘zgartirishlar  kiritishi:  yangi  uskuna  q o ‘shish,  menyu 
palitrasi  yoki  bo ‘limini  yaratish,  yangi  obyekt  yoki  m ultim edia 
roligini  dasturlashtirish  va  hokazolar.
4

---

D ream w eaver  tizimi  tarkibiga  m ultim edia  roliklarini  qo'yishga 
m o ‘ljallangan  q o ‘sh im ch a  d astur  kiradi,  shuning  u c h u n   Flash- 
texnologiyaning  interfaol  imkoniyatlarini  tahrirlagichdan  chiqm ay 
turib  ko‘rib  chiqish  m um kin.
T a ’lim  tizim ida  esa  axborot  texnologiyalarini  q o ila b   t a ’lim - 
tarbiya  berish  va  unga  tegishli  barcha jarayonlarni  axborotlashtirish 
bilan t a ’lim samaradorligini oshirishga olib  kelinadi.  Bunda  axborot 
texnologiyalaridan  dars  jarayonidagi  ko'rgazmalilik  imkoniyatlari 
o sh ib ,  o ‘q u v c h ila rn in g   m a z m u n n i  tu sh u n is h   d a ra ja si  o rta d i. 
0 ‘quvchi  d ars  v aq tid a  b iro r  m u ra k k a b   ja ra y o n n i  k o ‘z  oldiga 
keltirishi  qiyin  b o ‘lib,  uni  tasavvur  qila  olmaydi.  A na  sh u n d ay  
paytda  kom pyuterning  maxsus  dasturlari  yordamida  shu  murakkab 
jaray o n n i  ay n an   o ‘zidek  qilib  tasvirlab  berish  m um kin.  Bunda 
o Lquvchilarda  ushbu  m urakkab  ja ra y o n   haqidagi  tasavvur  hosil 
bo'ladi.  Bu  kabi  dasturlar k o 'p in ch a  inson  kolzi  bilan  ko'ra  olm ay- 
digan  (m asalan,  m ashina  dvigateli  ichidagi  harakatlar,  odam   qon 
aylanish  tizimi  va boshqaiar)  m urakkab jarayonlarni  tasvirlab berish 
uchun  xizmat  qiladi.  Bunday  dasturlarga  misol  qilib  Flash  MX, 
3D   M AX  kabi  d a s tu rla rn i  k iritish   m u m k in .  U sh b u   d a s tu rla r 
yord am id a  nafaqat  m urakkab  ja ra y o n la rn in g   tasvirlarini,  balki 
barcha  turdagi  elektron  darsliklarni  yaratish  im koniyatlari  ham  
mavjud.  Ayniqsa  animatsiyali  m a'lum otlarni  keltirish  va  bezashda 
keng  q o ‘llash  mum kin.
S h u n in g d e k ,  d a r s lik d a   F la sh   M X  d a s tu r in i  o ‘r g a n is h g a  
bag‘ishlangan  m a ’lum otlar  ham  berilgan.  D astur  im konivatlari,
с/ 
c-' 
w  
»
Lining  interfeysi,  flash-film lar,  flash-saytlar  yaratish  va  ulardan 
turli  jarayonlarda  foydalanish  t o ‘g‘risidagi  m a ’lum otlar  berilgan. 
Вundan  tashqari,  web-dizaynning  eng  m uhim   ajralmas  qismlaridan 
biri  b o ig a n   kom pyuter  grafikasi  haqida  ham  m a ’lumot  beriladi. 
M a’lumki,  w eb-m uharrirlar  saytning  asosini  yaratishda  ishlatilsa, 
uni  rasmlar,  grafiklar  va  turli  illustratsiyalar  bilan  boyitish  uchun 
esa  g ra fik   m u h a r r i r la r i g a   m u r o ja a t  q ila m iz .  B u n d a   A d o b e  
PhotoShop,  Corel  Draw  kabi  grafik  muharrirlarning  o 'rn i  tengsiz. 
Darslikni  yozishda  aynan  bu  dasturlarni ng  tan lab  olinishiga  sabab, 
birinchidan  ularning  professional  dasturlar  qatoriga  kirishi  bo'lsa, 
ikkinchidan  Adobe  P hotoShop  rastrli  grafika  bilan,  Corel  Draw 
esa  vektorli  grafika  bilan  ishlashga  mo'ljallanganligi  uchundir.

---