Hozirgi zamon xalqaro huquqi nazariyasi asoslari

5 -§ .  Xalqaro  nizolarni  tinch  yo‘l  bilan  hal  etish 
huquqining  rivojlanish  tendensiyalari
H ozirgi  zam on  xalqaro  huquqida  xalqaro  nizolarni  tin ch   y o 'l  bilan 
hal etish huquqini  rivojlantirish borasida bir qancha tend ensiyalar n a m o ­
yon  b o 'lm o q d a.
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

Birinchi  tendensiya  —
  tin c h   yo‘1  bilan  hal  etish  vositalarini  ixtisos- 
Iashtirish.  Yirik  xalqaro  sh artnom alarda  tin c h   yo‘1  bilan  hal  etish  vosi- 
talariga  m urojaat  etish  m ajburiyatini  k o 'zd a  tutish  bilangina  ch ek lan ib 
qolm ay,  balki  h a r  bir  vositadan  foydalanish  va  m uayyan  bir  vositadan 
boshqasiga  o ‘tish  qoidalarini  tartibga  solishga  to b o ra  k o ‘p roq  e ’tib o r 
b erilm o q d a.  M asa la n ,  x alq aro   nizo larn i  tin c h   y o ‘1  bilan   hal  etish  
t o ‘g‘risidagi  b o ‘lim   E rkin  savdo  bo'yicha  Shim oliy  A m erika  assotsiatsi- 
yasi  (N A FTA )  to 'g 'risid ag i  bitim   ham da  Jah o n   savdo  tashkiloti  (JST) 
to'g'risidagi  sh artn o m an in g   kattagina  qism ini  tashkil  etadi.
Ikkinchi  tendensiya  —
  ilgarigi  qoidaga  k o 'ra  o 'z -o 'z id a n ,  tabiiy  ra ­
vishda  foydlanib  kelingan  tinch  yo'l  bilan  hal  etish  vositalarini  institut- 
lashtirish.  Bu tendensiya m uzokaralar,  m aslahatlashuvlar,  m urosa protse- 
durasiga  taalluqlidir.  1982-yilgi  Dengiz  huquqi  bo'yicha  B M T  konvensi­
yasi,  erkin  savdo  assotsiatsiyalarini  tuzish  to'g'risidagi  bitim lar,  siyosiy 
m unosabatlarga  doir  k o 'p lab   shartnom alarda  to m o n lar  o 'rtasida  m asla- 
hatlashuvlam i  m untazam   ravishda  amalga  oshirish  k o'zda  tutilgan,  m u ­
rosa protsedurasiga esa m ajburiy tus berilgan,  y a’ni  m urosa jarayoni bosh- 
lanishi  uchun  nizolashayotgan  tom onlardan birining arizasi  kifoya qiladi.
Uchinchi  tendensiya  —
  xalqaro  sudlar  sonini  ko'paytirish.  Aksariyat 
xalqaro  tashkilotlar,  ayniqsa,  m intaqaviy  integratsiyalashgan  b irlash m a­
lar  o 'z   tuzilm asi  tark ib id a  T a ’sis  shartnom asida  bayon  etilgan  n o rm a ­
larga amal  qilinishini  kuzatib boradigan xalqaro sudlar mavjud  bo'lishini 
k o 'z d a   tutadi.  M isol  sifatida  Yevropa  Ittifoqi  sudini  yoki  Y evropa  K en­
gashi  tarkibidagi  Inson  huquqlari  bo'yicha  Y evropa  sudini  k o'rsatish 
m um kin.
Xalqaro  nizolarni  tin ch   y o ‘1  bilan  hal  etish  huquqini  rivojlantirish 
tendensiyalari  1982-yilgi  D engiz  huquqi  b o'yicha  B M T  konvensiyasida 
ayniqsa aniq-ravshan  ifodalangan  bo‘lib, qariyb  170 ta davlat  ishtirokchisi 
bo'lgan   ushbu  konvensiyada  yer  ustining  2/3   qism idan  foydalanishga 
daxldor  k o 'plab  am aliy  m asalalar  tartibga  solingan.
Konvensiyaning  tegishli  bo 'lim i  m azkur  konvensiyani  talq in  etish 
va  qo'llash  cho g 'id a  yuzaga  kelishi  m um kin  bo'lg an   xalqaro  nizolarni 
hal  etish  uchu n  har  qan d ay   vositani  tanlash  erkinligi  to 'g 'risidag i  qoida 
bilan  boshlangan.
Bunday  m aqsadlarda  B M T   Ustavida,  boshqa  h ar  qanday  ikki  t o ­
m onlam a  yoki  ko‘p  to m o n la m a   shartnom alarda  sanab  o 'tilg an   vosita- 
lardan  yoxud to m o n la r o 'z a ro   kelishib  olgan  boshqa b iro r-b ir vositadan 
foydalanish  m um kin.
K onvensiyada,  shuningdek,  olti  oy davom ida  o 'z   yechim ini  to p m a - 
gan  xalqaro  nizoni  k o 'rib   chiqish  uchun  m urosa  kom issiyasiga  to p ­
shirish  yuzasidan  to m o n la rn in g   m ajburiyatlari,  m azku r  kom issiyaning 
ishlash  tartib i  qayd  etilgan.  Komissiya  a’zoligiga  loyiq  shaxslarning
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

ro 'y x atin i  B M T  Bosh  kotibi  tuzadi.  M urosa  kom issiyasiga  m ajburiy 
yurisdiksiya  berilgani  m uhim   yangilik  hisoblanadi,  y a’ni  nizo  ko'rib 
chiqish  u ch u n   to m onlarning  o 'z a ro   roziligi  asosida  em as,  balki  ulardan 
atigi  bittasining  roziligi  bo'yicha  qabul  qilinishi  m um kin.
Shuningdek,  tom onlarga  tanlab  olish  u ch u n   to 'r tta   —  kem a  q at­
novi,  baliq  ovlash,  ilmiy  tadqiq o tlar  va  dengizni  ifloslantirishga  qarshi 
kurash  m asalalari  bo'yicha  arbitrajlar  tavsiya  etiladi.  Bunday  maxsus 
arbitrajlam ing  ish  protsedurasi  konvensiyada  qayd  etilgan,  arbitrlarning 
ro'yxati  esa  xalqaro  tashkilotlar to m o n id a n   tuziladi.
B un d an   tashqari,  K onvensiyada  m axsus  sud  —  D engiz  huquqi 
b o 'y ich a  xalqaro  tribunal  k o 'z d a  tutilgan  b o 'lib ,  u  o 'z   faoliyatini  bo sh­
lab yuborgan.  Konvensiya bo 'y ich a barcha n izolar bilan shug'ullanuvchi 
m azk u r  T ribun al  tuzilm asi  tarkibiga  D engiz  tu b ig a  taalluqli  nizolar 
b o 'y ic h a   kam era  ham   kiritilgan.  T ribunal  u ch u n   ham ,  kam era  uchun 
ham   xalqaro  nizolarni  ko'rib  chiqishning  alo h id a,  m ustaqil  protsedurasi 
k o 'z d a   tutilgan.
A rbitrajlam ing,  shuningdek,  Dengiz  huquqi  bo 'y ich a  xalqaro  tribu- 
nalning  yurisdiksiyasi  konvensiya  ishtirokchisi  hisoblangan  barcha  dav­
latlar  u ch u n   majburiydir.
X a lq a ro   n izo n i  o 'z ig a   xos  siy o siy -h u q u q iy   m u n o sa b a t  sifatid a 
o 'rg an ish   m um kin  va  uning  negizida  iqtisodiy,  ijtim oiy-siyosiy,  m af­
kuraviy,  harbiy,  xalqaro-huquqiy  m azm unda  b o 'lg an   va  ikki  yoki  u n ­
dan  ortiq   xalqaro huquq  subyektlari  o 'rta sid a  yuzaga  keladigan  bir q ato r 
ziddiyatli  om illar  yotadi.
D avlatlar  o'rtasidagi  nizoli  m unosabatlarni  ifodalash  uchun  BM T 
U stavida  «nizo»  va  «vaziyat»  degan  atam a la r  ishlatiladi.  Xalqaro  huquq 
nazariyasida  «xalqaro  nizo»  atam asi,  o datd a,  d avlatlar o'rtasidagi  o 'z aro  
e ’tirozlarni  ifoda  etish  m aqsadida  qo'llanilad i.
X alqaro  huquq  nazariyasi  va  am aliyoti,  B M T   Xavfsizlik  Kengashi 
tajribasi  va  X alqaro  sud  qarorlaridan  kelib  chiqadigan  bo'lsak,  nizo  dav­
latlar nizoning aynan bitta predm eti yuzasidan bir-biriga o 'z aro  e ’tirozlar 
bildirgan  taqdird a  paydo  bo'ladi.  Vaziyat  esa  —  d avlatlar  m anfaatlari- 
ning to'qnashuvi bo'lib,  u  o'zaro e ’tirozlar bildirish  ko'rinishida  nam oyon 
bo'lm asa-da,  davlatlar o'rtasida ziddiyatlar yuzaga kelishiga sabab bo'ladi.
N izolar  va  vaziyatlarni  ikki  turga  ajratish  m um kin.  Birinchi  turga 
m ansublarining  davomiyligi  xalqaro  tinchlik  va  xavfsizlikka tahdid  so la­
di,  ikkinchi  turga  m ansublari  esa,  bunday  tah d id   bilan  bog'liq  emas.
B M T  Ustavida  yuridik  (huquqiy)  va  siyosiy  nizolar  o 'rta sid a  aniq 
farq belgilanm agan.  M asalan,  BM T  Ustavining 33-m oddasida «Xavfsizlik 
Kengashi  xalqaro  ziddiyatlarga  olib  kelishi  yoki  nizo  q o 'zg 'ash i  m u m ­
kin  b o 'lg an   h ar  qanday  nizo  va  h a r  qanday  vaziyatni,  m azk ur  nizo 
yoxud  vaziyatning  davom   etishi  xalqaro  tin ch lik   va  xavfsizlikni  saqlab
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

turishga  xavf  solish  ehtim olini  aniqlash  u ch u n ,  o 'rgan ib   chiqish  va­
kolatiga  ega»,  deyilgan.  B M T   Ustavi  nizo  va  vaziyatlam i  zikr  etilgan 
ikki  toifaga  ajratish   m ezo n la rin i  belgilab  bergan  holda,  b u   m asala 
yechim ini  Xavfsizlik  K engashiga  havola  etadi.
Xalqaro huquq bo'y ich a mutaxassislar xalqaro nizolarni turli xil  asos- 
lar  b o 'y ich a ,  y a ’ni:  nizo  obyekti  yoki  p re d m e ti  b o 'y ich a;  tarq a lish  
jug'rofiyasi b o 'y ich a  (m ahalliy,  m intaqaviy yoki global);  subyektlar soni 
bo'yicha  (ikki  to m o n lam a  yoki  k o 'p   to m o n la m a )  tasn if etadilar.
B M T  U stavida,  o 'z   navbatida,  xalqaro  nizolam ing  «nizo,  tinch lik 
va  xavfsizlikning  davomiyligi»  (U stavning  37-m oddasi);  «xalqaro  n i­
zo lar (U stavning  52-m oddasi,  2 —3  bandlari)  ham da  «yuridik  m a z m u n ­
dagi  nizolar»  (U stavning 36-m oddasi  3-bandi)  kabi alohida turlari  ajratib 
ko'rsatilgan.  B M T  X alqaro  sudi  statutining  36-m oddasi  2 -b an d id a  esa 
yuridik  m azm undagi  va  ushbu  sud  yurisdiksiyasiga  kiruchi  n izo lar  d e ­
ganda nim alar tushunilishi to 'g 'risid a tushu ncha beruvchi m ezonlar sanab 
o'tilgan,  bunday  n izolar  sirasiga  sh artn o m a  talqiniga  xalqaro  h u q u q ­
ning  har  qanday  m asalasiga,  faktning  mavjudligiga  (agar  uning  an iq la­
nishi  xalqaro  m ajburiyat  buzilishi  hisoblanadigan  b o'lsa),  shuningdek, 
m ajburiyat  buzilgani  uchun  to'lanadigai  tavon  pulininig  xarakteri  va 
m iqdoriga  taalluqli  nizolar  kiradi.