G im n a st ik a d a r sl a r id a in no va tsio n t e X n o L o g iy a L a r

5.1. Darsning  pedagogik tahlili  (umumiy tahlil)
1.  Gimnastika darsi tahlilidan maqsad:
-  
m aktab  o ‘qituvchisining  ish  faoliyati  bilan  tanishish  va  uni 
o ‘rganish;
100

---

-  maktabda jism oniy  madaniyat  fanini  o ‘qitishning holatini  va 
o ‘quvchi nazariy bilimlari, amaliy harakat, m alaka va ko‘nikmalami 
qanday darajadaligini o ‘rganish;
-   maktabda  ommaviy jism oniy  m adaniyat  -   sog'Iom lashtirish 
va sport  ishlari,  uning  borishini tahlil  qilish;
-  ilg‘or ish tajribasini o'rganish, umumlashtirish va tarqatishdir.
Tahlil  uchun  darsni  kuzatish  va  tahlil  natijalarini  qayd  qilish
oson jarayon  emas.  A malda  dars  tahlili  uchun  oldindan  savollar 
yozilgan  so‘rovnomalardan,  chizmalardan,  grafiklardan,  kartoch- 
kalardan  foydalaniladi.  Bunday  usullardan  foydalanish  tahlilning 
yuzakiligiga yo‘l  qo'ym aydi, darsning tub mazmunini, belgilangan 
vazifalarning  hal  qilinishini  to ‘g ‘ri  baholash  im konini beradi.
2.  G im n a s tik a   d a r s in in g   tab I i I i d a   y o ritilishi  lo z im   b o ‘lgan 
m a s a la la r q u y id a g ila rd a n   iborat.  Ular:
-  
0
‘qituvchi  va  o 'q u v c h il a r n i n g   d a r s g a  ta y yorligi;
-   d a r s n in g   m a z m u n i g a ,  tashkil  qilinishi,  o 't k a z ili s h ig a   h a m d a  
kirish,  tay y o rlo v ,  a so siy   v a  y a k u n l o v   q is m la rig a   b aho  berish;
-  o ‘qituvchi va o'quvchi  faoliyatini baholash;
-  darsning  tashkiliy  daqiqasiga,  unda  qoTlaniladigan  iboralar, 
atamalardan  foydalanishi,  nutqi,  m uom ala  madaniyatiga  baho 
berish;
-   d a rs n in g   tahlilini  y a k u n i y   m a t n g a   y o z is h d a   o ‘q itu v c h ig a  
m aslah a t,  lozim   b o l s a   tav siy a  va  k o ‘rsa tm a la r berish.
3.  T uhlilchini  dars  b o s h la n g u n c h a   b a ja ra d ig a n   ishlari.
T ahlil  uch u n  d u rsn in g   ku/.«tilishi  b o s h la n g u n c h a   tahlilchi  sinf- 
ning  pcdng o g ik   xarak leristik asi.  o 'q u v c h il a r n i n g   yoshi,  j i s m o ­
niy  riv o jlanganligi,  j i s m o n i y   tayyorgarligi  k o 'r sa tk ic h la ri,  s o g 'l i-  
gini  holati,  o ’zlashtirish  natijalarini  s i n f   ju rnalidan  o 'r g a n a d i. 
O 'q i i u v c h i n i n g  u m u m iy   h a m d a  kasbi  b o 'y i c h a i s h  staji h a q id a  u m u ­
miy  b o 'l s a - d a   m a 'l u m o t   oladi.  D a rsn in g   o 't k a z i s h   jo y i,  m u d d a ti, 
dars  m a v /u lu ri,  rcja  graligi  b o 'y i c h a  tartib n om eri,  r o ' y x a t b o ' y i c h a  
s i n f o ‘q u v c h ila r in in g (q i/.la r, bolalar) soni, d a r s n i n g j a d v a l b o ‘y ic h a  
n om eri,  d ars  boshlanishi  va  tu gallanishi  m u d d a tla rin i y o z is h i  shart.
101

---

4.  O'quvchilam ing  dars  davomidagi  intizomi,  xulqi,  o ‘zlarini 
tutishi va ulaming faoliyatini tashkil qilish va o'zlashtirishning tahlili:
-jism o n iy   mashqlarni bajarishga o ‘quvchilaming munosabati. 
materialga qiziqishini  uyg‘ota olish masalalari;
-  dars intizom ining buzilish sabablari;
-  darsga o ‘qituvchining munosabati;
-  o ‘qituvchining k o ‘rsatm a va buyruqlarining ijrosi;
-  onglilik-faollik darajasi;
-   o'quvchilarni  m ashq  bajarishlarini  baholash  (ritm,  sur'at. 
temp, jadallik m e ’yori);
-   darsda  ularning  hakam lik,  navbatchilik  va  guruhlarga  bosh 
b o iish d e k  m ajburiyatlarini bajarishga m unosabatlari.
5.  Darsda  o ‘qituvchining  rahbarlik  roli,  o'zini  tutishi  va 
faoliyatining tahlili:
Rahbarlik  roli:  o ‘ziga  ishonish,  qat'iyat,  tirishqoqligi,  talab- 
chanligi,  o'quvchilar orasida obro‘yi, ular bilan m uloqoti va ularga 
munosabati,  sinfni  “q o id a  tutishi  (boshqara olishi)".
O 'zini tutishi:  bardam ligi  (emotsional  holati),  bolalarga nisba­
tan ziyrakligi,  sezgirligi,  ishchanlik fazilatining  namoyon b o iish i.
Nutqi:  ovozi,  buyruqlarini,  k o ‘rsatm alarining  to 'g ‘riligi,  muo- 
mala va nutq  madaniyati,  saviyasi  o'rganiladi.
O 'qituvchining  tashqi  qiyofasi:  kiyim-bosh  (sport  shakli), 
epchilligi,  qomati,  tashqi ko'rinishiga baho beriladi.
O 'qituvchining o'quvchi  bilan yakkam a-yakka muloqoti:  faol- 
ligi,  passivligi  (sustligi),  ishonchi,  dadilligi,  q at’iyati,  ulgurishi 
kuzatiladi.
6.  Gimnastika  darsida  tarbiyaviy  ishning  am alga  oshirilishi: 
diqqatning tarbiyalanishi va mashqning baj arilishiga qiziqish uyg'o- 
tish,  intizom,  qattiq  turish,  o'rtoqlik  va  boshqa  sifatlar.  Axloqiy 
tarbiyanng  xilm a-xil  uslublanishidan  foydalana  olish  (tushuntira 
olish,  ishontira  olish,  m a iu m   axloq  m e ’yorlariga  rioya  qilishga 
o'rg ata  olishi,  rag ‘batlantirish  va  boshqalar),  ulam ing  m aqsadga 
muvofiqligi, unum liligi tahlil qilinadi.
O 'quv predmeti b o ‘yicha dunyoqarashni shakllantirish, harakat 
malakasi va k o ‘nikm asini  shakllantirishga bo g 'liq b o'lg an  bilimlar
102

---

bilan   t a 'm in la s h i.  D a rs  ja r a y o n i  d a v o m i d a   j i s m o n i y   m a d a n i y a t  
faolini  tayy o rla sh ,  o 'q it u v c h i n i n g   m a s h g ‘u lo tla rid a n  o z o d   q ilin g a n  
o ‘q u v c h ila r b ila n  ishlashi.
7. 
T ah lilch i s a v iy a sin in g  tahlil s ifatiga t a ’siri: darsni k u z a t i s h v a  
u n in g  tahlili k o ‘p  qirrali j a r a y o n  b o ‘ lib,  o ‘q u v - t a r b iy a  fa o liy a tin in g  
b a rc h a   t o m o n la rin i  k o ‘z   o 'n g i d a   tu tish   u c h u n   m a ’lum   darajad ag i 
bilim  v a   k o 'n i k m a l a r g a  e g a  b o 'l i s h  talab in i  q o ‘yadi.
K u z a tilg a n k i,  b ir  v a q tn i n g   o ‘z id a   m o h i y a t ig a   yetib   b ah o lash , 
m a v j u d   v a z iy a t   (holat)  u c h u n   m a q s a d g a   m o s   k e l a d i g a n   qarorni 
n a z a rd a   tutib   fikr  a y ta  olish,  dars  o 't k a z a v o t g a n   o ‘q itu v c h i  fikrini 
o 'q i y   olish  (u  n i m a   q ilm o q c h i),  ta v s i y a n o m a   b elg ila sh ,  h u jja tla m i 
k u z a tis h   b a y o n n o m a la ri,  rejalar,  s o ‘roq  v araq alari  v a   b o s h q a l a m i 
t o ‘g ‘ri  tu z a ta   olish,  u n d a n   fo y d a la n ish ,  d a r s g a   b e r ila d ig a n  tav siy a- 
n o m a d a g i  m a sla h a tla rn in g ,  m a tn in in g   tush u n arlilig i  m asalalari 
ta h lilsila tig a   t a 's i r  ctadi.
H iz q u y id a  Ib y d a la n i s h g a t a v s i y a q i l a y o t g a n  d a r s n in g  p e d a g o g ik  
tahlilin in g  ta y y o r loyihasi j i s m o n i y   m a d a n iy a t u slu b ch ilari, u slu b iy  
b irla sh m a la r  bosh liq la ri,  v iloyat,  shahar,  tu m a n ,  x a lq   t a ’lim i  n az o - 
ratchilari,  u m u m t a 'l i m   m a k t a b l a r in in g   j i s m o n i y   m a d a n iy a t  fani 
o 'q itu v c h ila r i v a o l  iy g o hlarini n g  j  i s m o n iy  tarbi y a  fakul teti talaba la ri 
bilan  a m a l i y o t d a   bir  n e c h a  yil  d a v o m i d a   sinab k o ‘rildi v a  j i s m o n i y  
tarbiya  ta 'lim i ja r a y o n i d a  qoMlash  m u m k in  d e g a n  x u lo s a g a  kelindi. 
k e y i n g i   sahifa da  g im n a s tik a   d a r s in in g   p e d a g o g ik   tah lilin in g  
ta x m in iy   loyihasini  tavsiya q ildik  (tahlil  loyihasi  m a tn ig a  qaralsin).
Y uqoriila  qnyd  q ilin g a n   g im n a s tik a   d a rsin in g   p e d a g o g ik   tahlili 
lo yihasiga  kiritilgan  sav o llarg a  j a v o b la m in g   tahlilchi  t o m o n id a n  
kiritilishi  nalijasid a  o 'l k u / i l g u n   m a s h g 'u l o t g a   b a h o   beriladi.
Q u y id a   biz  dars  tahlili  m u h o k a m a s id a   yuritilishi  ( t o i d i r i l i s h i )  
lo / im   b o 'l g a n   m u h o k a m a   m ajlisin in g   b a y o n n o m a s i  sh ak lin i  t a v ­
siya  c l a m i/ .   M ayunnom a  d ars  o 't g a n   Ian  o 'q i t u v c h i s i   to m o n id a n  
yoki  tahlil  m u h o k a m a s i  m ajlisi  q a tn a s h c h ila rid a n   biri  to m o n id a n  
to 'ld irila d i  yoki  m ain  la r / i d a   y o / i b   boriladi  (4 5 - sa h ifa g a  qaralsin).
D a rs  tahlili  b a y o n n o m a s ig a   shu  d ars n in g   m a ’r u z a   m a s h g 'u l o t i 
m atni,  d a r sd a   j is m o n i y   y u k la m a n in g   b o sh q arilish i  (Y u Q C H ) n i n g  
b a y o n n o m a si,  dars  zichligi  ifo d ala n g an   x ro n o m e t r a jn in g   matni 
’ 
103

---

(bayonnomasi) ham da darsning pedagogik tahlilining bayonnom asi 
ilova qilinadi.  Qayd  qilingan bayonnom alar qo ilanm an in g oldingi 
sahifalarida ilova qilingan (8,9-chizmalar).
Darsning  tahlili  m uhokam asida  pedagogik  tahlilchi,  jism oniy 
yuklamani  boshqarilishiga  ham da  dars  zichligi  uchun  m as’ul 
o'qituvchilarning  ishtirok  etishi  shart.  Tahlil  m uhokam asida  ular 
dars haqidaavval uning ijobiy tom onlari, so'ng d a rs d a y o i qo'yilgan 
kam chiliklar haqida  o ‘zlarining  shaxsiy  fikr va m ulohazalari  bilan 
ishtirok  etishlari  shart.  Darsi  muhokam a  qilingan  o ‘qituvchiga 
tahlil  m uhokamasi  m ajlisining  boshlanishida  va  uning  so'ngida 
yakuniy fikr bay on qilish uchun so ‘z beriladi.
Odatda,  dars  tahlillarining  turli  xil  usuliyatlaridan hozirgi  kun 
amaliyotida foydalaniladi.  Quyida biz  dars tahlili  sifatining yuqori 
b o ‘lishida  q o ‘llaniladigan  tahlil  matni  loyihasini  e ’tiboringizga 
havola qilamiz.