Etológia význam slova: ethos správanie, logos veda predmet výskumu

Naučené správanie

Správanie živočíchov je väčšinou vrodené, ale mnohé prejavy sa živočíchy musia naučiť získavaním skúseností a zdokonaľovaním svojej činnosti alebo napodobňovaním dospelých príslušníkov svojho druhu. Napríklad lev púšťový sa až po skúsenostiach naučí, že svoju korisť môže ľahšie získať pri zdroji vody (pri jazere, potoku), kde si chodí pravidelne uhasiť smäd. Takisto napr. kuna hôrna má svoje lovecké správanie vrodené (dosiahnutie koristi a smrtelné zahryznutie), ale presne lokalizovať citlivé miesto na tele koristi sa naučí až po skúsenostiach pri love. Aj vtáky - spevavce majú vrodené pohybové schopnosti na stavbu hniezda v období rozmnožovania, ale musia sa najprv naučiť spoznávať kvalitu vhodného materiálu na stavbu hniezda a pod.

Obligatórne učenie

Mimoriadne dôležitým typom správania živočíchov je učenie v ranom veku života mláďat - obligatórne učenie. Je to prirodzená prechodná forma medzi vrodenými a naučenými formami správania. Zistilo sa, že obligatórne učenie prebieha vždy práve v ranom veku, v ktorom živočíšny organizmus zvlášť citlivo vníma určitú konkrétnu situáciu alebo prirodzeného rodiča, jeho vzhľad, hlasové prejavy a dotykovú komunikáciu a navždy si ju zapamätá. Každý živočíšny druh má vrodenú dospozíciu, aby si zapamätal tento jednorazový zážitok na celý život.

Tento typ učenia je spojený s podnetovými situáciami, ktoré nemožno zaradiť medzi typické prirodzené kľúčové spúšťacie podnety. V tomto prípade je vrodená iba schopnosť naučiť sa vytvárať väzbu s prvou bytosťou alebo prvým objektom, ktorý sa nachádza v blízkosti mláďaťa ihneď po vyliahnutí (mláďatá vtákov) alebo narodení (mláďatá cicavcov). Tento zvláštny, ale veľmi dôležitý jav sa nazýva vpečatenie. Ide o prvé spoznanie vzhľadu rodičov.

Ak chýba prirodzený objekt vpečatenia - rodič, môže ho nahradiť iný náhradný rodič toho istého alebo iného druhu, prípadne úplne neadekvátny predmet, ktorý má len základné znaky prirodzeného objektu: vydáva charakteristické zvuky, pohybuje sa, má niečo operené alebo osrstené. V pokusoch K. Lorenza s mláďatami kačíc a husí sa náhradným objektom dokonca stal plávajúci čln alebo sám bádateľ, ktorý plával vo vode a mláďatá ho nasledovali.

Fakultatívne učenie

Fakultatívne učenie prebieha po celý život zvieraťa a nie je obmedzené len na určité vekové obdobie. Môže vyplynúť z hravého správania, z prirodzenej činnosti alebo zo zvedavosti a snahy zvládnuť určité špecifické aktivity.

Môže súvisieť s orientačno-pátracím správaním. Napríklad havran čierny (Corvus corax) skúma takmer všetky neznáme predmety, ktoré pre neho zdanlivo nemajú význam, ale v období rozmnožovania mnohé z nich použije na stavbu hniezda. V takejto činnosti sa z roka na rok zdokonaľuje. Príkladom inej formy fakultatívneho učenia je tradícia v správaní, odpozorovanie naučeného správania mláďatami alebo inými dospelými živočíchmi v skupine. Typickým príkladom sú aj individuálne naučené činnosti napr. šimpanzov, ktoré sú schopné pod dlhodobým vedením bádateľa v uzavretých laboratórnych podmienkach zdokonaľovať svoje prejavy učením, napr. spoznávať tvary, farby a jednoduché abstraktné pojmy (veľa, málo, guľatý, hranatý) a pod.

Generalizácia

Medzi dokonalejšie formy schopnosti učenia živočíchov patrí generalizácia - vhľad. Je to schopnosť nájsť určité spoločné znaky v nerovnakých predmetoch alebo situáciách, ktorá pri niektorých druhoch (papagáje, havranovité vtáky, delfíny, kone, slony) umožňuje rozlišovať počet predmetov, pričom ich usporiadanie sa môže meniť. Vhľad je schopnosť živočíchov riešiť situáciu nie metódou pokusu a omylu, ale pochopením súvislostí. Túto schopnosť majú niektoré najvyššie cicavce, napr. delfíny, šimpanzy, gorily, ak spôsob riešenia situácie môže vychádzať z ich prirodzeného vrodeného spôsobu správania.


Základy adaptívneho správania
Lorenzov psychohydraulický model správania

podnety spúšťacieho podnetu spolu s ďalšími motiváciami exogénneho a endogénneho pôvodu sa hromadia, až prekročia prahovú hodnotu , čo umožní priebeh inštinktívneho podnetu

Regulácia správania vonkajšími podnetmi

podnety z blízkeho alebo vzdialeného zdroja môžeme klasifikovať podľa nasledujúcich hľadísk:

podľa ich zdroja: fyzikálne, biologické, psychologické, sociálne podnety

podľa dĺžky ich pôsobenia: okamžité, krátkodobé, dlhodobé

podľa kvality a intenzity pôsobiaceho podnetu

podľa priestoru z ktorého vychádzajú: bezprostredné okolie, vzdialenejšie miesta

1. 
   Fyzikálne faktory:
   
   • 
     teplota ovzdušia:
     

poikilotermné druhy – upadajú do zimného spánku

homoiotermné druhy – robia si zásoby potravy na zimu

2. 
   Biologické faktory:
   
   • 
     ekosystém – biotop – výrazne ovplyvňuje správanie živočíchov, niektoré druhy žijú v tom istom prostredí iné sú migrujúce
     
   • 
     vplyv ponuky potravy
     
   • 
     pohyb
     
3. 
   Psychologické a sociálne faktory
   

Vnútorná regulácia správania

Pud - energens

pud sebazáchovy – pomáha unikať z ohrozenia

reprodukčný pud – vedie k vyhľadávaniu partnera a ochrane mláďat

pud zvedavosti – cieľom je analýza nových podnetov, vedúcich k získaniu informácii o vonkajšom prostredí

pud stádovosti

Inštinkty

vybaviteľnosť: vzorce správania sa vybavujú hneď po narodení, alebo neskôr

vrodenosť: jedná sa o vzorce správania, ktoré sa živočích neučí v priebehu života, ktoré sa však v priebehu života zdokonaľujú

stabilita a druhová príznačnosť: špecializácia úkonov

stereotypnosť a konštantnosť sledu pohybov

hierarchia inštinktov
Kritiky teórii pudu a pojmu inštinkt: FIXOVANÉ VZORCE SPRÁVANIA (FAP), alebo MODÁLNE PREJAVY

podnet a reakcia – spúšťací podnet

reakcia – výsledok pôsobenia podnetu na organizmus

správanie – séria reakcií na určitý sled podnetov

• 
  podnet musí byť dostatočne silný a musí dôjsť k podráždeniu zmyslových receptorov → nervové centrum → selekcia a prípadná reakcia
  
• 
  základom adaptívneho správania sa je schopnosť selekcie podnetov, živočích sa musí vedieť rýchle rozhodnúť:
  

• 
  aký podnet má pre neho význam
  
• 
  či má reagovať na podnet alebo nie
  
• 
  akú behaviorálnu stratégiu má použiť (úkryt, únik, ...)
  
• 
  s akou rýchlosťou a intenzitou má reagovať
  
• 
  kedy má prestať reagovať
  

vrodený spúšťací mechanizmus (internal releasing mechanism – IRM):

• 
  súbor všetkých štruktúr organizmu ktoré sa zúčastňujú rozhodujúcim spôsobom na spúšťaní reakcie
  
• 
  uvoľní adekvátne inštinktívne správanie, ak bol podnet resp. súbor podnetov dostatočne silný a významný, čo nie je rovnaké u každého druhu a patrí ku genetickej výbave organizmu
  
  • 
    kľúčový podnet: podnet ktorý spúšťa resp. ovplyvňuje alebo usmerňuje správanie, prípadne pozmeňujú motiváciu živočícha a pripravujú ho na príjem iných podnetov
    
  • 
    spúšťače: kľúčový podnet je nadradený a obsahovo širší – má jednostranný význam pre príjemcu; spúšťač – význam pre vysielajúceho i príjemcu (optické spúšťače, akustické, pachové)
    
  • 
    supranormálne – nadnormálne podnety: sú tiež kľúčové podnety, ktoré nie sú prirodzené avšak pôsobia efektívnejšie ako ktorýkoľvek z prirodzených podnetov
    

konfliktné chovanie (conflict behaviour)

• 
  charakterizuje ho stret dvoch motivácii spojený so vznikom napätia
  
• 
  vyvoláva taktiež fyziologické zmeny napr. zvýšenie tepovej frekvencie
  
• 
  podľa duhu motivácii prichádzajúcich do konfliktu hovoríme o troch typoch chovania:
  

ambivalentné správanie (ambivalent behaviour)

• 
  chovanie pri ktorom sa v rýchlom slede striedajú prejavy dvoch rozdielnych motivácií
  

preorientované správanie (redirected behaviour)

• 
  typický najmä pre konflikt útočnej a útekovej motivácie
  
• 
  útokové tendencie sú preorientované na iný cieľ
  

preskokové správaanie (displacement behaviour)

• 
  slúži na zabránenie konfliktu dvoch motivácií
  
• 
  miesto adekvátnej reakcie na jeden alebo druhý podnet sa objaví iný nezmyslene pôsobiaci prejav
  
• 
  jeho príčiny vysvetľuje odbrzďovacia hypotéza (disinhibition hypothesis)
  
• 
  má taktiež veľký význam vo vnútrodruhovej komunikácii a je základom ritualizovaných prejavov
  

Motivácia

• 
  motivácia je to čo podnecuje organizmus k určitému druhu aktivity
  
• 
  motivované správanie smeruje k určitému cieľu – cieľavedomé správanie
  

Motivačný cyklus:

• 
  správanie od momentu kedy začne pôsobiť potreba, podnet, alebo vnútorná úroveň aktivácie (ako výsledok nervových, hormonálnych alebo metabolických procesov) až po uspokojenie potreby (reakcia na podnet) prebieha v určitých sekvenciách:
  
  • 
    motivačný stav
    
  • 
    motivačné správanie
    
  • 
    uspokojenie potreby, zníženie motivačného stavu
    

1. 
   Motivačný stav
   
   • 
     dôležitým nástrojom situačnej analýzy je orientačný reflex
     

orientačný reflex:

• 
  vyvolaný zmenou vo vonkajšej podnetovej reakcii
  
• 
  vrodená forma správania
  
• 
  spúšťací podnet je zmena v senzorickom poli
  

• 
  prebieha v dvoch úrovniach:
  
  • 
    somatická úroveň – natočenie tela k podnetu, natočenie uši...
    
  • 
    behaviorálna úroveň – napätá pozornosť znehybnenie
    

2. 
   Motivačné – apetenčné správanie
   
   • 
     cieľosmerné – t.j. smeruje k niečomu
     
   • 
     je predpokladom neskoršieho učenia – zviera zhromažďuje poznatky, ktoré mu budú prospešné neskôr
     
   • 
     smeruje k uspokojovanie rôznych potrieb živočícha – je veľmi variabilné (vyhľadávanie potravy, sexuálny partner, obydlie)
     
   • 
     je plastické, ciel možno dosiahnuť rôznymi prostriedkami (beh, plazenie...)
     
   • 
     uplatňuje sa individualita zvieraťa – podľa toho sa volia pohybové vzorce (opatrne, agresívne...)
     
   • 
     nemusí sa vždy prejavovať lokomotorickou aktivitou, môže byť i latentné (napr. pavúk, chameleón...)
     
   • 
     schopnosť analýzy podnetovej reakcie (dôležitú funkciu má neurosenzorický aparát a úroveň centrálneho spracovania informácii)
     

exploračná: orientačno – pátracia aktivita:

• 
  základom sú vrodené automatizmy, v ontogenéze sa vzorce orientačno – pátracej aktivity ďalej vyvíjajú
  
• 
  zapojuje sa do aktívneho vyhľadávania podnetov
  
• 
  je formou latentného učenia (skryté učenie, keď sa zviera nesnaží učiť ale učí sa)
  
• 
  u cicavcov má rôzne zložky napr. stavanie sa na zadné končatiny, vetrenie, očuchávanie, ohrýzanie, manipulácia...
  
• 
  vybavuje ju podnet, ktorý nevyvoláva únikovú alebo obrannú reakciu
  

apetenčná fáza môže končiť:

• 
  uspokojením potreby, napr. objaví sa spúšťacia schéma (podnet, korisť potrava) → aktivuje sa spúšťací mechanizmus vrodeného (inštinktívneho) správania alebo vzorce správania osvojené v priebehu života → motivačný cyklus sa uzaviera konzumatórnym (záverečným) aktom
  
• 
  ukáže sa nutnosť zmeniť správanie (napr. nutnosť zmeniť potravové správanie na únikové)
  
• 
  nemožnosť realizovať upokojenie potreby
  
• 
  únava
  

3. 
   Uspokojenie motivačného stavu:
   
   • 
     touto fázou sa končí motivačný cyklus
     
   • 
     je to stereotipné správanie – podstatne menej plastické ako apetenčné (nakŕmenie, kopulácia, ...)
     
   • 
     skladá sa z mnohých dielčích dielov
     
   • 
     aj táto fáza má určitú variabilitu, môže sa meniť vplyvom skúseností
     

Modifikácia správania skúsenosťami – učenie

• 
  proces učenia zahrňuje opakovanie určitej činnosti a vyvoláva zmeny v správaní
  
• 
  jeho výsledkom sú nové kvality, ktoré sa integrujú do správania, psychiky a tvoria základ individuality
  
• 
  obohacuje vrodené správanie, so stupňom vývoja sa zvyšuje jeho význam oproti vrodenému správaniu sa
  

predpoklady učenia:

• 
  morfologická a funkčná výbava organizmu – pamäť
  
• 
  vrodené automatizmy (druhovo príznačné)
  
• 
  individuálne charakteristiky (emócie) – napr. keď sa zviera vyľaká, napriek tomu žer má niečo naučené reaguje skratovo
  
• 
  faktory dané spôsobom života živočícha (vplyv sociálnej skupiny, výchovy)
  

1. 
   vrodené mechanizmy – hrubý plán činnosti, základ procesu učenia
   
2. 
   pamäť – uchováva informácie tak, aby ich bolo možné v budúcnosti využiť
   
   • 
     okamžitá (niekoľko sekúnd)
     
   • 
     krátkodobá
     
   • 
     dlhodobá
     

Klasifikácia a typy učenia:

1. 
   Habituácia (privykanie)
   
   • 
     najjednoduchšia a najuniverzálnejšia forma učenia
     
   • 
     pokles, až vymiznutie reakcie na opakovane rovnaký podnet (napr. privykanie psa na streľbu)
     

2. 
   Senzitizácia
   
   • 
     zvýšenie citlivosti na určitý podnet
     

3. 
   Klasické (pavlovské podmieňovanie)
   
   • 
     prostredníctvom klasického podmieňovania sa organizmus učí vzťahom medzi príčinami a účinkami vo vonkajšom prostredí
     

rozoznávame podnety:

• 
  neutrálne
  
• 
  nepodmienené – vrodené reakcie
  
• 
  podmienené – reakcie vypestované na podnety pôvodne neutrálne
  

reflexy:

• 
  nepodmienený reflex
  
• 
  podmienený reflex
  

V oblasti podmieňovania rozoznávame:

1. 
   klasické podmieňovanie alebo učenie podmienenými reakciami I. typu
   
2. 
   operačné podmieňovanie:
   
   • 
     a) učenie metódou pokus – omyl – operantné – inštrumentálne učenie:
     
     • 
       nejde len o pasívne reagovanie, ale umožňuje si osvojovať nové formy správania (Thorndike, Skinner)
       
   • 
     b) učenie podmienenými reakciami II. typu
     

4. 
   Diskriminačné učenie:
   
   • 
     sú to situácie, v ktorých je určitý podnet posilňovaný (napr. potravou), kým iné podnety posilňované nie sú (Lashly)
     

5. 
   Latentné učenie:
   
   • 
     v priebehu života prijíma zviera množstvo podnetov, ktoré síce okamžite nevyužíva k zmenám správania, ktoré však môžu ovplyvniť jeho aktivity v budúcnosti (napr. zviera pri hre objaví úkryt, v prípade potreby sa tam neskôr skryje hra)
     

Limity učenia:

1. 
   Fylogenetické limity:
   
   • 
     každý nový druh sa v priebehu evolúcie adaptuje na určitý spôsob života, preferenčne využíva určité podnety
     
   • 
     nie je možné vytvoriť akýkoľvek podmienený reflex na ľubovoľný podmienený reflex
     
2. 
   Ontogenetické limity:
   
   • 
     učenie sa v ontogenéze vyvíja s maturáciou nervovej sústavy, vývojom hormonálnych kontrolných mechanizmov, senzorického a motorického systému
     
   • 
     v priebehu ontogenézy sa mení stratégia učenia, využívanie získaných skúseností
     
3. 
   Individuálne limity:
   
   • 
     limity sú závislé na genetických a interindividuálnych rozdieloch v kapacite učenia, ale tiež pozornosti, motivačných faktoroch, spôsobe života indivídua a pod.
     

učenie u jednotlivých druhov zvierat

• 
  závisí na časovom období počas ktorého sa zviera môže naučiť, alebo naopak nie je schopné zvládnúť určitú úlohu
  
• 
  rozdiely sú v tom, čo sa ktorý živočíšny druh môže a čo sa nemôže naučiť (napr. pes sa nenaučí to čo opica)
  
• 
  živočíšne druhy i jedince toho istého druhu sa líšia v tom, aké kľúče využívajú pre učenie (olfaktorické informácie, optické podnety, ....)
  
• 
  existujú rozdiely v schopnosti ukladať nové informácie a využívať ich v budúcnosti a v nových kontextoch
  

Učenie v prírode

• 
  je v podstate latentným učením
  

Imprinting (vpečatenie)

• 
  učenie bez opakovania
  
• 
  prechod medzi vrodeným a naučeným správaním
  

• 
  proces pri ktorom často jediná expozícia stačí k tomu, aby sa zmenilo správanie jedinca na dlhú dobu, alebo trvale
  
• 
  je obmedzené len na veľmi krátky časový úsek v živote živočícha tzv. kritická fáza raného postnatálneho obdobia
  
• 
  jedná sa najmä o vpečatenie obrazu matky (rodičov), príslušníkov svojho druhu a je druhovo príznačný
  
• 
  počas senzitívnej periódy môže dôjsť k imprintingu na cudzí druh i na človeka
  
• 
  nazýva sa aj obligatórne (nutné) učenie, pretože musí nastať u každého jedinca daného živočíšneho druhu
  
• 
  skúsenosťami s imprinting periódy je správanie zvieraťa ovplyvnené po celý život, pričom nedochádza k ich vyhasínaniu
  

Asociačné učenie v prirodzených podmienkach

Učenie napodobňovaním:

• 
  typ učenia typický pre mláďatá druhov (pri hre), rodiacich sa s neukončeným motorickým vývojom a ktoré majú dlhšiu dobu mláďacieho veku (napodobovanie vrstevníkov, správanie dospelých)
  

Tradícia:

• 
  za tradíciu možno považovať prenos získaných skúseností, alebo vzorcov správania, ktoré získal jedinec alebo skupina v priebehu života a ktoré sa môžu prenášať z generácie na generáciu
  
• 
  predpokladom je schopnosť imitácie, pamäť a tiež život v určitej societe
  
• 
  napr. šimpanzy v určitej oblasti rozbíjajú kokosový orech kameňom, šimpanzy z inej oblasti to nerobia
  

Zmeny v priebehu fylogenézy:

• 
  vývoj nervovej sústavy smerom k zvyšovaniu veľkosti mozgu, kortikalizácia, zvyšovanie počtov synapsií
  
• 
  zvyšuje rýchlosť učenia
  
• 
  zvyšuje sa rozsah učenia, schopnosť modifikovať správanie, osvojiť si nové formy správania a na najvyššom vývojovom stupni je to schopnosť osvojiť si logické vzťahy
  
• 
  mení sa špecificita toho, čo sa môže živočích naučiť, aké poznatky bude schopný čerpať v priebehu života z vonkajšieho prostredia a ako bude schopný ich odovzdávať ďalším generáciám
  

Kognitívne procesy – myslenie zvierat
Zložité formy učenia

• 
  otázka existencie poznávacích procesov myslenia existencie zvierat
  

1. 
   Insight learning (AHA učenie, učenie vhľadom)
   
   • 
     insight – chápanie, pochopenie, vniknutie do mysle
     
   • 
     predpokladaný tam, kde jedinec rieši úlohu v situácii pre ktorú nemá pripravené vrodené inštinktívne programy a ktorá sa nezakladá na obyčajnom podmieňovaní alebo učení pokusom a omylom
     

2. 
   Priestorové učenie koncepcia kognitívnej mapy
   
   • 
     zviera si automaticky vytvára priestorové schéma okolia, neskôr môžu tieto skúsenosti využiť a tým urýchliť nové učenie
     

3. 
   Oddity learning – seriálové učenie:
   
   • 
     učenie sa vylučovacou vlastnosťou
     

U vyšších živočíchov je nutné predpokladať určitú schopnosť abstrakcie, vylučovanie podstatných vlastností a chápanie kategórií či nadradených pojmov

Neuroanatomické predpoklady kognitívnych procesov

• 
  reprezentačné systémy sa vyvinuli v súvislosti s rozvojom kôrových štruktúr predného mozgu, hlavne neokortexu, ale tiež hippokampálneho kortexu a jeho derivátov u cicavcov a ich analogických štruktúr u vtákov a plazov.
  
• 
  vo fylogenéze stavovcov dochádza k zväčšujúcej sa diferenciácii štruktúr predného mozgu
  

Kognitívne procesy a emócie

• 
  jednanie, správanie, učenie, riešenie problémov, celá kognitívna činnosť má emočný doprovod
  
• 
  emócie môžu ovplyvňovať priebeh rozhodovacích procesov
  

Základy kognitívnej činnosti zvierat

kognitívny proces

• 
  zahrňuje existenciu a využitie poznatkov, ktoré má zviera o prostredí, ostatných živočíchoch a o sebe
  
• 
  nemusí znamenať vedomé procesy v zmysle ľudského poznávania
  
• 
  u človeka kognitívne sú kognitívne procesy sprostredkované lingvisticky, u zvierat nachádzame iné mechanizmy poznávania
  

postupy kognitívnej činnosti

1. 
   Príjem a filtrácia informácií:
   
   • 
     závisí od anatomicko-fyziologických štruktúr, citlivosti zmyslového aparátu a NS
     

2. 
   Reprezentácia – okamžité a krátkodobé spôsoby ich uloženia
   
   • 
     základom reprezentácie (kódovania) je schopnosť vytvárania predstáv o predmetoch a zapamätanie si predmetov, udalostí
     
   • 
     cieľom reprezentácie sa môže stať:
     
     • 
       priestor
       
     • 
       udalosti vo vonkajšom prostredí a vzťahy medzi nimi
       
     • 
       iné živočíchy
       
     • 
       zviera samo
       

3. 
   Spracovanie informácií a ich opätovné uloženie
   

4. 
   Prostriedky k získavaniu informácií
   
   • 
     explorácia
     
   • 
     hra
     
   • 
     pozorovanie druhých subjektov
     
   • 
     sabapozorovanie
     

5. 
   Využívanie informácií
   
   • 
     získané informácie môže využívať živočích pri svojom rozhodovaní o vhodnej behaviorálnej stratégií ako základ predvídania udalostí vo svojom okolí
     

Zmyslový a motorický aparát ako anatomicko – fyziologický predpoklad správania
klasifikácia receptorov

1. 
   Podľa vzdialenosti z ktorej je organizmus schopný prijímať podnety
   
   1. 
      Exteroreceptory:
      
      1. 
         telereceptory zrak, sluch, čuch
         
      2. 
         kontaktné receptory chuť, hmat
         
   2. 
      Interoreceptory:
      
      1. 
         proprioreceptory (registrujú zmeny polohy)
         
      2. 
         visceroreceptory (útroby)
         
      3. 
         angioreceptory (cievy, reakcie na zmeny chemického zloženia krvi)
         

2. 
   Podľa energie ktorá vyvoláva v zmyslových bunkách vzruchovú aktivitu
   
   • 
     chemoreceptory: čuch, chuť, vlhkosť, Jacobsonov orgán
     
   • 
     mechanoreceptory: tlak, dotyk, ťah, vibrácie, receptory bolesti, statokinetické receptory
     
   • 
     rádioreceptory: podnety majúce povahu elektromagnetického vlnenia
     
   • 
     fotoreceptory: podnety viditeľného spektra, UV alebo IČ žiarenia
     
   • 
     termoreceptory: vnímanie tepelných rozdielov
     
   • 
     sluchové receptory: sluch, echolokácia
     
   • 
     ďalšie receptory: citlivé na iónizujúce žiarenie (?), elektrický náboj, magnetické pole, a rôzne zmyslové schopnosti (nevigácia, vnímanie času, zmeny tlaku vzduchu a pod.)
     

Motorický aparát

• 
  realizuje zmeny polohy tela v priestore ako reakcie na podnety vonkajšieho prostredia i na vnútorný motivačný stav
  

klasifikácia:

• 
  podľa spôsobu vykonávaného pohybu
  
• 
  podľa pohybov motorického aparátu a prostredia v ktorom sa realizuje
  
• 
  fylogenetická klasifikácia:
  
  • 
    kinéza – pohyb nie je orientovaný k podnetu
    
  • 
    taxa – pohyb orientovaný k podnetu
    
  • 
    reflexy
    
  • 
    inštinkty – forma vrodeného správania
    

lokomotorická aktivita

• 
  je jedným z najdôležitejších prejavov aktuálneho funkčného vzťahu
  
  • 
    reaktívnosť
    
  • 
    spontánnosť
    
  • 
    cykličnosť (biorytmy):
    
    • 
      cirkadiálny rytmus (24 hod.)
      
    • 
      lunárne rytmy (28 dní)
      
    • 
      semilunárne rytmy (14 dní)
      
    • 
      cirkanulárne rytmy (rok)
      
  • 
    stabilita, variabilita a genetický základ
    
  • 
    charakteristika pohybovej aktivity
    
    • 
      kvantita a rýchlosť
      
    • 
      organizácia pohybu
      
    • 
      veľkosť priestoru (spôsob života)
      
    • 
      angažovanosť senzorických systémov (orgány rovnováhy, sluchu a zraku pri kontrole a zameraní pohybovej aktivity)
      

Komunikácia živočíchov
Základné vlastnosti komunikačného procesu:

• 
  pri komunikácii sa jedná o výmenu informácii
  
• 
  cieľom komunikácie nemusí byť vždy konkrétny jedinec alebo skupina
  
• 
  komunikácia je druhovo typický rys správania, je závislá na anatomickej výbave, vlastnostiach senzorikého, motorického aparátu a pod.
  
• 
  predispozícia k určitému typu komunikácie je do istej miery vrodená, ale niektoré druhy živočíchov sa postupne učia zdokonaľovať funkcie anatomických štruktúr, čo vedie k dokonalejšiemu dorozumievaniu
  
• 
  zviera vyvíja počas života i nové spôsoby komunikácie, ktoré nie sú súčasťou vnútrodruhového komunikačného systému
  

Signály vyvinuté pre komunikáciu:

1. 
   Chemická komunikácia (olfaktorická) – nachádzame už pri prokaryotách
   
   1. 
      pohlavné feromóny – rozpoznávanie pohlavných správ zabránenie medzidruhovému kríženiu
      
   2. 
      agregačné feromóny – u hmyzu, jedinec objaví zdroj potravy a priláka ostatných
      
   3. 
      poplašné feromóny – u hmyzu, mravce, včely
      
   4. 
      značkovacie feromóny – tekutý alebo tuhý stav, u hmyzu ak ciciavcov, súvisí s teritoriálnym
      

správaním

5. 
   látky slúžiace k indentifikácii
   

2. 
   Dotyková – taktilná komunikácia u vyšších živočíchov má sociálny význam
   

3. 
   Vizuálna komunikácia
   

4. 
   Akustická komunikácia
   

5. 
   Monorická neverbálna komunikácia
   
   • 
     u delfínov vyše 2000 znakov
     
   • 
     z HZ typická najmä pre psy
     

Ontogenéza komunikácie:

­vrodená komunikácia

alelomimetická naučená napodobňovaním matky v ranom veku života

komunikácia naučená počas života typická individualitou jedinca

Sociálne správanie

• 
  aktívna interakcia jedinca s jedným, alebo viacerými jedincami rovnakého, alebo iného živočíšneho druhu
  

prehľad typov sociálnych organizácii – societ

• 
  trvalé
  
• 
  dočasné
  

• 
  homotypické
  
• 
  heterotypické
  

podľa spôsobu združovania

Agregácia – náhodné združenie (napr. zhluk múch okolo lampy)

Anonymná societa otvorená – náhodné zoskupenie viazané určitými vzťahmi (napr. vtáky v dobe tiahnutia)

Anonymná societa uzavretá – zoskupenie živočíchov ktoré sa síce nepoznajú, ale môžu sa indentifikovať

(napr. termity, mravce, čmeliak...)

Neanonymná societa otvorená – zoskupenie živočíchov ktoré sa poznajú a môžu sa vymieňať (stádo

jeleňov)

Nanonymná societa uzavretá – zoskupenie živočíchov ktoré sa dobre poznajú, societa je uzavretá
združovanie jednotlivcov v societe

pár

rodina

svorka

tlupa – typická pre subhumánne primáty

kolónia – združenie za účelom spoločnej obrany

stádo – taktiež zoskupenie za účelom spoločnej obrany typické pre kopytníky,

kŕdeľ – ryby

heterotypické spoločenstvá – nachádzame na savanách, prítomné tiež vzťahy dominancie a submisivity
Hlavné typy sociálneho správania

teritorialita

• 
  teritórium označované proti rovnakému druhu a pohlaviu
  
• 
  môže byť zaistené jedincom, párom, skupinou
  
• 
  cieľom je zaistiť potravu
  
• 
  u HZ sa podceňuje nakoľko vedie k agresivite a súbojom
  
  • 
    dočasné
    
  • 
    stále
    

sociálna hierarchia

• 
  mláďatá závislé na dospelých, ktorí sú taktiež závislý na iných jedincoch, prenos skúseností z generácie na generáciu (lineárna hierarchia, hierarchia do trojuholníka)
  

agonistické správanie

• 
  formy vnútrodruhového riešenia konfliktov
  

hlavné príčiny vnútrodruhového útočého správania sa:

• 
  premnoženie sa v populácii
  
• 
  preniknutie votrelca do teritória
  
• 
  boje o hodnostné poradie v skupine, alebo získanie samice pre kopuláciu
  
• 
  ochrana mláďat
  

formy vnútrodruhového riešenia konfliktov

• 
  varovanie
  
• 
  hrozba
  
• 
  ritualizácia
  
• 
  vokalizácia
  
• 
  súboje
  
• 
  chlácholivé správanie
  

typy sociálnych interakcií

1.