Etológia význam slova: ethos správanie, logos veda predmet výskumu

Typy vrodeného správania

Najdôležitejšie kategórie vrodeného správania, ktoré majú význam z hľadiska stratégie prežívania živočíchov v prírode, sú - orientačné správanie, potravové správanie, komunikácie živočíchov, komfortné, obranné a útekové správanie, teritoriálne správanie, hravé a sociálne správanie, rozmnožovacie vrodené správanie a biorytmy.

Exploračné správanie

Orientačné – pátracie správanie patrí medzi najzákladnejšie prejavy vrodeného správania takmer všetkých živočíšnych druhov. Je jednou z najdôležitejších súčastí zachovania jedinca a charakterizuje ho systematické preskúmavanie každého nového prostredia, do ktorého sa jedinec dostane. Živočích takto získava informácie o prítomnosti iných zvierat vlastného druhu alebo iných druhov. Tento typ správania je schopný dočasne potlačiť akúkoľvek inú motiváciu, napr. hladné zviera v novom prostredí začne žrať až vtedy, keď ho dôkladne preskúma. Pri zložitých formách orientačného správania využívajú živočíchy rôzne znaky na zemi, napr. výšku slnka nad obzorom, magnetické pole Zeme (holuby, bociany, žeriavy, sťahovavé vtáky) atď. Najdôležitejšou funkciou orientačného správania je získavanie poznatkov o prostredí a o živých organizmoch v ňom.

Digestívne správanie

Potravové správanie patrí medzi životné potreby a aktivity v celej živočíšnej ríši. Jednotlivé druhy sa formou získavania potrevy veľmi odlišujú. Vyhľadávanie potravy je väčšinou rôznorodejšie, premenlivejšie a zložitejšie ako samostatné konzumovanie už získanej potravy. Ide o pravidelne sa opakujúce správanie v rôznych intervaloch (niekoľko hodín až mesiacov). S potravovým správaním úzko súvisia aj formy správania spojené s metabolizmom (spôsoby kalenia a močenia). Tieto prejavy sú charakteristické pre každý druh, pričom možno pozorovať aj vnútrodruhové pohlavné a vekové zvláštnosti. Vylučovanie exkrementov je súčasne pachovým značkovaním teritória a má dôležitý význam aj pri ritualizovanom zatrieďovaní jedincov do hierarchických vzťahov v sociálnych skupinách. Druhy sociálneho hmyzu (mravce, termity, včely, čmele), ale aj vtáky a cicavce sa o výskyte potravy navzájom informujú rôznymi pachovými, optickými alebo akustickými signálmi (napr. orientačné a vrtivé tance včiel a pod.). Dôležitý význam má potravové správanie v súvislosti s rodičovskou starostlivosťou tých živočíšnych druhov, ktoré zabezpečujú potravu pre svoje mláďatá v ranom veku.

Komfortné správanie

Komfortné správanie je charakteristické pre stavovce. Ide o viaceré prejavy. Predovšetkým je to starostlivosť o telo (čistenie pokožky a jej produktov, kúpanie sa, váľanie sa v piesku, v bahne alebo tzv. popolenie, škrabanie sa o kmene stromov a pod.). Ďalej sú to rôzne aktivity súvisiace so zívaním a naťahovaním sa. Patrí medzi ne aj oddych, odpočinkové prejavy, spánok a spánkové polohy. Komfortné prejavy sú dôležitou zložkou sociálneho správania, pretože ich možno väčšinou pozorovať pri živočíchoch s vyriešenými hierarchickými vzťahmi v sociálnych skupinách.

Obranné a útekové správanie

Obranné a útekové správanie - ochrana a obrana je súčasťou obranného správania živočíchov. Nebezpečenstvo (napr. ohrozenie života, ohrozenie útočiacim predátorom alebo dominantným príslušníkom vlastného druhu, ako aj zmena životného prostredia) môže vyvolať tri stupne aktivity, a to:

1. 
   preventívnu obrannú aktivitu (istenie, signalizovanie, ukrývanie sa)
   
2. 
   aktívnu ochranu pred nebezpečenstvom (znehybnenie, útek do bezpečia)
   
3. 
   aktívnu obranu (zviera sa aktívne bráni)
   

Úteková reakcia je vrodené inštinktívne správanie, ktoré nasleduje po prekročení útekovej vzdialenosti predátorom.

Teritoriálne správanie

Teritoriálne správanie je spojené s obhajovaním teritória pred príslušníkmi vlastného druhu. Živočíšne druhy žijú na rôzne veľkých územiach - teritóriách, hranice ktorých si značkujú (pachovo, akusticky a vizuálne) a bránia ako svoje vlastné územie. Umožňuje rozptyl jedincov alebo skupín živočíchov v biotope, čím sa znižuje počet vnútrodruhových konfliktov a súperenie o potravové zdroje.

Pri obrane teritória sa uplatňuje imponovanie a vlastná obrana teritória. Pri imponovaní dáva jedinec najavo svoju prevahu, napr. špecifickým spôsobom pohybu, nafukovaním lícnych a hrdelných vakov (aby tela pôsobilo mohutnejšie a väčšie a tým aj hrozivejšie), ako aj rôznymi výstražnými zvukovými prejavmi. Má významnú úlohu aj v sociálnom správaní pri vytváraní hierarchických vzťahov medzi živočíchmi.

Vlastná obrana teritória je prejavom vnútrodruhovej agresivity. V prirodzených podmienkach toto správanie takmer nikdy nevedie k poškodeniu alebo zabitiu protivníka, ale len k vynúteniu jeho podriadenosti. Môže sa prejaviť aj prenasledovaním a ústupom. Veľkosť a rozčlenenie teritórií a spôsoby ich využívania sú pri jednotlivých druhoch rozdielne. Sú v nich miesta na úkryt, chodníčky, miesta na konzumáciu potravy, na značkovanie teritória, váľanie sa v bahne a pod. Teritóriá síce môžu byť trvalé, ale častejšie sa vytvárajú len v období rozmnožovania a starostlivosti o potomstvo.

Hravé správanie

Hravé správanie zahŕňa prvky rôznych foriem pohybovej aktivity, lovu koristi a jej konzumáciu, sexuálneho správania, bojových aktivít, imponovania a pod. Je formou učenia a precvičovania činností. Od prirodzeného správania, ktoré pri hre zvieratá predstierajú (imitujú), sa odlišuje zmenou poradia aktivít. Niektorí etológovia považujú hru iba za činnosť bez cieľa, ktorá prebieha väčšinou len v mladom veku. V živote mláďat má hra veľmi dôležitý význam z hľadiska upevňovania pozitívnej sociálnej väzby v skupine.

Sociálne správanie

Sociálne správanie sa týka rôznych prejavov a vzťahov v skupine dvoch alebo viacerých živočíchov toho istého druhu (vo výnimočných prípadoch aj viacerých druhov), medzi ktorými sú vytvorené sociálne (v určitom čase v roku aj sexuálne) vzťahy. Takéto zoskupenie živočíchov sa nazýva societa. Sociálne správanie sa netýka vzťahov, ktoré nemajú charakter sociálneho zväzku (parazitizmus, symbióza). Podľa spôsobu zoskupovania a charakteru vnútorných vzťahov živočíšne spoločenstvá rozdeľujeme na viaceré typy. Párové spoločenstvá tvoria materské a otcovské rodiny a rodiny obidvoch rodičov. Náhodné zoskupenie jedincov jedného alebo viacerých druhov, ktoré sa po krátkom čase rozíde, vyvoláva agregáciu (napr. motýle pri vodnom alebo potravovom zdroji). Anonymné živočíšne spoločenstvo môžu tvoriť živočíchy toho istého druhu, ktoré sa navzájom nepoznajú (vtáky, ryby) alebo v spojení prostredníctvom skupinových pachových stôp (sociálny hmyz - včely, mravce, termity alebo potkany).

Živočíchy toho istého druhu, ktoré sa navzájom poznajú, vytvárajú neanonymné individualizované spoločenstvá. V takomto spoočenstve je vytvorený systém sociálnej dominancie - hierarchický systém poradia živočíchov v sociálnej skupine (ľudoopice, vlky a iné psovité šelmy a niektoré mačkovité mäsožravce, napr. lev púšťový a pod.). V súvislosti s vytvorením hierarchických vzťahov a vytváraním sociálnej dominancie sa vyvinul aj celý rad foriem správania (stretávacie ceremoniály, ritualizované zdravenie, prejavy nadradenosti a podradenosti a pod.), ktoré zoslabujú intenzitu útekových a útočných tendencií členov skupiny a vytvárajú predpoklady na ich pozitívnu sociálnu väzbu.

Sexuálne správanie

Rozmnožovacie správanie zahŕňa dva okruhy správania: predsvadobné (ruja, tokanie, ktoré končia párením) a materské - opatrovateľské správanie (inkubácia, gravidita, pôrod a výchova mláďat). Obdobia rozmnožovania jednotlivých druhov zvierat sú pomerne krátke. Rozmnožovacie cykly väčšiny druhov zvierat sú v súlade so zmenou ročných období. Najvýznamnejšie medzidruhové rozdiely v rozmnožovacom správaní sa prejavujú v počiatočných fázach obdobia rozmnožovania - v predsvadobnom správaní.

Eliminačné správanie vylučovacie správanie – defekácia a urinácia
Epimeletické poskytovanie starostlivosti mláďaťu
Et-epimeletické vyžadovanie si starostlivosti mláďaťom
Agonistické riešenie vnútrodruhových konfliktov

ofenzívna hrozba

defenzívna hrozba

ústup / útek

agresivita

Komunikácie živočíchov

Komunikácie živočíchov možno považovať za prenos informácie pomocou vydávaných a prijímaných signálov. Sú to prejavy jedincov, ktoré pôsobia na iné živočíchy rovnakého, vo výnimočných prípadoch aj iného druhu a menia ich správanie.

Signály sa delia na optické (tvar, sfarbenie, pohyb), akustické (rôzne vydávané zvuky, spev vtákov, škriekanie, kvičanie a pod.), chemické (rôzne pachové značkovanie teritória, odpudzovanie nepriateľa, napr. tchor, pôsobenie feromónov na diaľku na prilákanie samčekov, napr. niektoré druhy motýľov) a dotykové (majú význam hlavne vo vzťahoch matka a mláďatá a v sociálnom živote). Sem patria aj elektrické signály (niektoré druhy rýb).

Signály majú veľmi dôležitú identifikačnú - spoznávaciu, zbližovaciu a výstražnú funkciu. Niekedy sa ako signál využíva aj ritualizované správanie, tzn. využívajú sa rôzne prvky správania (napr. zívanie, vycieranie zubov, obnažovanie hornej pery, preťahovanie tela, pantomimické a mimické výrazové prostriedky, rôzne postoje a gestá nadradenosti a podradenosti), ktoré sa zmenili na prvky signalizácie (hrozba, pozdrav partnera, pozdravný ritualizovaný ceremoniál a pod.).

Biologické rytmy

Biologické rytmy sú tiež dôležité vrodené prejavy. Väčšina životných prejavov prebieha v cykloch. Ich trvanie je rôzne. Poznáme niekoľkoročné cykly narastania (gradácie) populačných stavov živočíchov, ročné cykly rozmnožovania stavovcov, mesačné ovulačné cykly niektorých cicavcov, niekoľkosekundové rytmy činnosti vnútorných telových orgánov a pod. Biologické rytmy sú riadené vnútorné (endogénne - hormonálne), ale sú koordinované a spresňované vonkajším (exogénnym) činiteľom - časovačom (striedanie svetla a tmy, zmena teploty, mesačné fázy a pod.).