Ensiklopediyasi


Agra shahridagi Tojm ahal



Download 32,5 Mb.
Pdf ko'rish
bet135/200
Sana09.06.2022
Hajmi32,5 Mb.
#648406
1   ...   131   132   133   134   135   136   137   138   ...   200
Bog'liq
Bolalar ensklopediyasi (1)

Agra shahridagi Tojm ahal 
m aqbarasi
www.ziyouz.com kutubxonasi


H indiston bir necha m ing yillik tarixga ega. 
Q a d im gi hind s h a h a rla ri m a m la k a t ich ka risi- 
da jo ylashgan. Bu yerda ulkan q a l’alar, ajoyib 
q a s r va s a ro y la r sa q la n ib q o lg a n . A ja n ta d a - 
gi g ‘or-qasrlarning m o'jiza kor rasm va haykal­
lari olam ga m ashhur. M o h ir hind hunarm and- 
lari - to 'q im a c h i, q u ro ls o z, z a rb q ilu vch ila r, 
tosh va su y a k o 'ym a k o rla ri q a d im d a n tillarda 
doston.
M a m la k a tn in g z a m o n a v iy yirik s h a h a rla ri 
n isb a ta n ya q in d a , y u z yil m u q a d d a m d e n g iz
s o h illa rid a q u rilg a n b o lib , u la rd a z a v o d va 
fa b rik a la r k o ‘p. Bu ye rg a choy, ju t, ch a rm va 
te ri, te m ir ru d a s i, k o 'm ir, s ly u d a ka b i hind 
m ahsulotlarini olib ketish uchun boshqa m am - 
laka tla rd a n k e m a la r kelib turadi.
H indlar ko ‘p tillarda s o ‘zlashadi, tanasining 
ra n g i h a m h a r xil. H in d is to n R e s p u b lik a s i 
yig irm a besh sh ta td a n ta s h kil to p g a n b o lib , 
deyarli har bir shtatda rasm iy m ahalliy til qabul 
q ilin g a n - bengal, m aratxa, ta m il va hokazo. 
H in d tili m a m la k a td a e n g k e n g ta rq a lg a n
b o 'lib , d a v la t tili s ifa tid a q a b u l q ilin g a n . 
H in d is to n d a v a q tin c h a ing liz tili ikkin ch i d a v ­
lat tili hiso b la n ad i.
H in d is to n d a d u n y o g a m a s h h u r ta rix iy va 
m e ’ m o r iy o b id a la r ju d a k o ‘p. A y n iq s a , 
b o b u riy la r h u k m ro n lig i d a v rid a s h a h a r va 
q a l’a q u rilis h i s a n ’a tin in g a jo yib n a m u n a la ri 
yaratildi, m e ’m orlikda bezak va hash a m a t ort- 
di, q u rilis h d a m a rm a r eng k o ‘p ish la tila d ig a n
m a te ria lg a a y la n d i. M a q b a ra la r q u ris h d a g i 
a n ’a n a v iy s h a k lla r m u k a m m a l d a ra ja g a
k o ‘t a r ild i. B u n g a A g r a d a g i T o jm a h a l 
m a q b a ra s in i m isol q ilib ko 'rs a tis h m u m kin . 
B u m a q b a ra n i b a rp o e tis h d a T u r k is to n
o lk a s id a n b o rg a n u s ta la rn in g ham hissa si 
bor. H indiston bilan 0 ‘zb e kis to n R e sp u b lika ­
si o 'r ta s id a d ip lo m a t iy a m u n o s a b a tla r i 
1 9 92-yilda o 'm a tilg a n .
HUJAYRA
O lim la r o 'tg a n asrd a yo q h a m m a tirik m a v­
ju d o t: o d a m va b u g 'd o y, q u rb a q a va m ikro b
h u ja yra d a n tu z ilg a n lig in i a n iq la s h g a n . F a q a t 
m ik r o b - b itta h u ja y r a d a n , o lm a b a rg i 
e s a - 5 0 m illion hujayradan tuzilgan. K o 'p ch i­
lik h u ja yra la rn i fa q a t m ikro sk o p orq ali ko'rish 
m u m kin . S hu bilan birga, g ig a n t h u ja y ra la r 
ham bor. B aliq u vild irig 'i yo ki to v u q tu xu m i, 
xuddi sh u n d a y hujayralardan.
Turli hayvon va o 'sim lik hujayralari bir-biri- 
dan q a n ch a lik farq qilm asin, ularning u m um iy 
to m o n la ri ju d a ko'p.
H u ja yra d a , o d a td a , q u yu q s ito p la z m a va 
a n ch a zich d u m a lo q yoki tu x u m s im o n y a d ro
b o la d i. Q o b iq h a r bir h u ja yra n i yo n id a jo y ­
la sh g a n b o sh q a h u ja y ra d a n va y a d ro n i si- 
to p la zm a d a n ajratib turadi.
B izn in g d a v rim iz d a o lim la r h u ja y ra la rd a n
birini yu z m ing m arta katta qilib ko 'rsatadigan 
elektron m ikroskop orqali kuzatishganda, juda 
k o 'p q iz iq n a r s a la r n i k o 'r is h d i. M a ’lu m
b o 'lish ich a , y a d ro q o b ig 'id a te s h ik c h a la r bor 
ekan. H ujayrada nihoyatda mitti d o n a c h a la r- 
rib o s o m a la r zich jo y la s h g a n . H u ja yra d a g i ri- 
b o s o m a la r xu d d i u lkan z a v o d n in g b ir se x ig a
o 'xshaydi: ular hujayra ta rkib to p a d ig a n m od- 
dalarni va, eng m uhim i, organizm uchun zarur 
b o lg a n h u ja yra ni ta y y o rla y d ig a n m o d d a la rn i 
ish la b ch iq a ra d i. M a sa la n , oq qon ta n a c h a - 
larining ribosom alari zararli m ikro b la r va ular­
ning zahariga qarshi kurashadigan m oddalar­
ni hosil q iladi. Q izil qon ta n a c h a la rin in g rib o ­
som alari esa gem o g lob in ishlab chiqaradi: bu 
m o d d a q o n im iz g a qizil rang be rad i va butun 
ta n a m iz g a kislorod tashiydi.

Download 32,5 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   131   132   133   134   135   136   137   138   ...   200




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2025
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish