Dilorom qosimova menejment nazariyasi

N azorat  savollari
1.  Ijtim oiy  m enejm ent  deganda  nim ani  tushu nasiz?
2.  Jam oaning  ijtimoiy  rivojlanishiga  qanday  omillar  ta ’sir  etadi?
3.  Inson  xulqini  belgilovchi  om illarni  t a ’riflab  bering.
4.  Moddiy  va  m a’naviy  rag'batlantirish  mohiyati  nim adan  iborat?
5.  Bozor  sharoitida  ijtimoiy  siyosat  va  ijtimoiy  dastum ing  menej- 
m entdagi  roli  qanday?
6.
  Ijtim oiy  rivojlanishga  oid 
qanday  tadbirlar  mavjud?
167

---

14-bob.  MENEJMENT  SAMARADORLIGI
14.1.  U num dorlikka  m ajm uiy  yon d ash u v
14.2.  B iznes-reja  va  unum dorlik
14.3.  M enejm entni  ta sh k il  etish   unum dorligi
14.4.  Inson  om ili  va  unum dorlik
14.1.  U num dorlikka  m ajm uiy  yond ash u v
U num dorlik  k o 'rsa tk ic h i  bo'yicha  m e n ejm en t  -   bu  sam arali 
b o sh q a ru v   d eg an id ir.  B a rq a ro r  yuqori  u n u m d o rlik n i  t a ’m in lash  
barcha  menejment  vazifalari  va  biriktiruvchi  jarayon  -   kommunikatsiya, 
qaror  qabul  qilish  va  peshqadam likni  t a ’m inlashga  taalluqlidir.
K orxonaga  o 'z a ro   bir-biriga  bog'liq  u n su rlard an   iborat  tizim  
nuqtai  nazaridan  qarash  zarur.  Tashkilot  unsurlari  ham da  tashkilotning 
tash q i  m u h it  bilan  bir-biriga  ju d a  bog'liqligi  tufayli  m u am m o lar 
oson  va  te z   hal  etiladi.  B oshqa  tashkiliy  m uam m olar  kabi  kelajak- 
da  unum dorlikni  oshirish  m uam m osi  ham   m ajm uiy  yondashuvni 
ta la b   qiladi.  U n u m d o rlik k a   ham   ta sh q i  m u h itn in g ,  h am   tizim  
o 'z g a rish   ja ra y o n in in g   tu rli  om illari  ta s ir  etadi.  Bu  om illar  bir- 
biriga  t a ’sir  etish i  sababli,  unum dorlikni  o sh irish n in g   o 'z g a rm a s 
(y a g o n a )   y o 'li  m a v ju d   b o 'lm a y d i.  U n u m d o rlik n i  o s h ir is h g a  
qaratilgan  ko'plab  urin ish lar  korxonalar  rahbarlari  o 'z  harakatlari 
natijasini  k o 'ra  bilm aganliklari  sababli  m uvaffaqiyasizlikka  uchray- 
di.  O ’z  k o rx o n a si  u n u m d o rlig ig a   bah o   b e rish d a   e n g   k o 'p   y o 'l 
qo'yiladigan  xato  sifatga  e ’tibor  berm ay  faqat  ishlab  chiqarish  haj­
mi  ko'rsatm alarin i  hisobga  olishdir.
So'nggi  yillarda  muvaffaqiyatli  faoliyat  yuritayotgan  korxonalar 
tajribasi  sifat  xarajatlar  majmuining  muhim  unsuri  ekanligini  namoyon 
qilmoqda.  Yuqori  sifat  sotish  m um kin  bo'lgan  m ahsulot  hajm ining 
ortishi,  xaridorlar  tom onidan  qaytariladigan  m ahsulot  m iqdori  va 
kafolatli  ta ’mirlash  hajmining  qisqarishi  hisobiga  xarajatlar  kamayishi- 
ga  olib  keladi.  N atijada  kom paniya  o'z  raqobatbardoshligini  oshirish 
im koniyatini  k en g ay tirish g a  sarflash  uchun  qo'yim cha  m ab lag 'g a 
ega  bo'ladi.  Y uqori  sifat  so tu v   hajm ini  oshiradi,  ishlab  chiqarish 
ko'lam ini  k en g a y tirish g a ,  foydani  k o 'p a y tirish g a  im kon  y aratad i.
168

---

B utlovchi  q ism larning  sifatli  bo ‘lm asligi  b u tu n   m ahsulot  sifatiga 
t a ’sir  k o 'rsa tad i.  K orxonalar  o 'z aro   bog'liq  bo'lgani  sababli  biror 
bir  asosiy  m ahsulotning  sifatsiz  bo'lishi  ko'pchilik  tarmoqlarda  unum- 
dorlik  pasayishiga  olib  keladi.  D avlat  apparatidagi  p ast  unum dor- 
lik  soliqlarning  k a tta   bo'lishiga,  natijada  iqsodiyot  sam aradorligini 
oshirishga  sarf  qilinishi  m um kin  bo'lgan  m ablag'larning  qisqarishi- 
ga  olib  keladi.
Atrof-muhit  ifloslanishi  darajasini  kamaytirish,  ish  joyi  sanitariya 
xolatini  yaxshilash  va  korxona  ishchilari  sog'lig'ini  him oya  qilish 
u ch u n   korxonalar  qim m at  u sk u n alar  (m asalan,  tu tu n   tu tg ic h la r) 
sotib  olishlari  kerak,  bu  esa  x a ra ja tla r  k o 'p a y ish ig a  olib  keladi. 
Istiqbolda  atrof-m uhitni  yaxshilash  va  m eh n atn i  m uhofoza  qilish 
ish  vaqtini  taqsim lashga  va  natijada  m ehnat  unum dorligi  ortishiga 
olib  keladi.
M ehnat  unum dorligiga  ta ’sir  etuvchi  muhim  omil  -   korxonaning 
m enejm ent  ilmiga  ega  bo'lishidir.  Korxona  unum li  ishlashi  uchun 
m enejm ent  tizim ini  takom illashtirish  zarur.  O ’sib  borayotgan  raqo- 
b at  sh aroitid a  ra h b ariy at  n eg a  m aqbul  bo'lg an   q aro rlar  b ugu ng i