Buxoro oziq-ovqat va yengil sanoat texnologiyasi instituti



Download 1,09 Mb.
Pdf ko'rish
bet52/65
Sana14.01.2022
Hajmi1,09 Mb.
#364644
1   ...   48   49   50   51   52   53   54   55   ...   65
Bog'liq
organik kimyo

9-Laboratoriya ishi 

Aldegid va ketonlar 

Nazariy ma’lumot 

Molekulasida karbonil guruh – C = O bo’lgan organik birikmalar aldegid va 

ketonlar deb ataladi. 

Karbonil  guruhdagi  ikki  bo’sh  valent  bog’ning  biri  uglevodorod  radikali 

bilan,  ikkinchisi  vodorod  atomi  bilan  bog’langan  birikmalar  (chumoli  aldegid 

bundan mustasno) aldegidlar deb ataladi: 

 

       CH



3  

                                              H

3

C – CH


2

 

                    C = O                                                         C = O 



          H                                                              H 

             sirka aldegid                               propion aldegid 

         

            CH

3

 – CH


2

 – CH


2

 

                                              C = O 



                                   H 

                   moy aldegid    

 



 

55 


Karbonil  guruhning  ikkala  valentligi  ham  uglevodorod  radikali  bilan 

bog’langan birikmalar ketonlar deb ataladi. 

   CH

3

                                 CH



3

 – CH


2

                            CH

3

 – CH


2

  

               C = O                                        C = O                                   C = O 



   CH

3

                                            CH



3                                           

 CH


3

 – CH


2

 

  Dimetil keton(atseton)          metiletil keton                      dietilketon 



 

Agar  karbonil  guruh  bilan  bog’langan  radikal  to’yinmagan  uglevodorod 

qoldig’i  bo’lsa, bunday birikmalar to’yinmagan aldegid yoki ketonlar deb ataladi. 

                                               

                                              O                                                      O 

                  CH

2

 = CH – C                                 CH



2

 = CH – C  

                                               H                                                     CH

3

 



                Vinil aldegid( akrolein)                         metil vinil keton 

 

Aldegid va  ketonlar o’simlik va  hayvonlar  organizmda  ko’p  bo’ladi, ular 



biokimyoviy  jarayonlarda  muhim  rol  o’ynaydi.  Sanoatda  aldegid  va  ketonlarni 

olishning  ko’p  usullari  bor  masalan,  atsetilen uglevodorodlarga  suv  biriktirish va 

oksosintez usullari shular qatoriga kiradi: 

                                                                   O 

HC = CH + HOH 

 



2



Hg

 CH


3

 – C                  sirka aldegid 

                                                                    H 

 

CH



3

 – C  = CH + HOH 

 


2



Hg

 CH


3

 – C – CH atseton 

                                        

                                                                         O 

 

                                                                                    O 



CH

3

 -  CH = CH



2

 + CO + H

2

     →  CH



 –  CH


 - CH


2

 - C             moy aldegid 

                                                                                     H 

 

Laboratoriyada  ular uglevodorodlarning geminal  digalogenli birikmalarini 



gidroliz qilish yoki karbon kislota tuzlarini parchalash usuli bilan olinadi. 

                                                                         OH                                 O 

    CH

3

CHCI



2

    


 


 





NaOH

НОН

2

  CH



3

 – CH           

 




О



Н

2

 CH



3

 - C 


                                                                         OH                                  H 

    1,1-dixloretan                                                                   etanal                                                       




 

56 


                 O 

CH

3



 – C 

                O 

                       Ca    

 





syyuq

T

   CH


3

 – C – CH

3

 + CaCO


3

 

    



             O                                        O        

 

          C                                           propanon           



CH

3   


       O 

 

Aldegid  va  ketonlar  molekulasida  qutblangan  karbonil  guruhning  borligi, 



ularning  kimyoviy  reaksiyalardagi  faolligini  oshiradi.  Aldegidlarning  reaksiyaga 

kirishish  qobiliyati  ketonlarda  nisbatan  kuchli.  Ular  oksidlanish  (O

2

,  Ag


2

O, 


Cu(OH)

2

  lar  bilan),qaytarilish,  birikish(  R  –  OH,  HCN,  NaHSO



3

)    o’yrin 

almashinish(NH

3

,  NH



2

OH,  NH


2

  –  NH  –  C

6

H

5



,  PCI

5

,  CI



2

  bilan),  polimerlanish  va 

kondensatsiya  reaksiyalariga  oson  kirishadi.  Aldegidlarning  fenollar,  aminlar  va 

mochevina bilan polikondensatsiyasidan hosil bo’lgan mahsulotlar xalk xo’jaligida 

muhim  ahamiyatga  ega.  Ko’p  polimer  birikmalarning  olinishi  ana  shu 

reaksiyalarga asoslangan. 

To’yingan  aldegidlardan  chumoli  va  sirka  aldegid  katta  ahamiyatga  ega. 

Masalan, chumoli  aldegid  fenolformaldegid  smolalar  ishlab  chiqarishda, sanoatda 

va  tibbiyotda  ko’p  ishlatiladi.  To’yinmagan  aldegid  –  akroleindan  xomashyo 

sifatida (allil spirt, glitserin va akrilonitrilni sintezlashda) foydalaniladi. 

Atseton  erituvchi  sifatida,  xloroform  va  keten  (CH

2

=C=O)  olishda 



ishlatiladi. 

 


Download 1,09 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   48   49   50   51   52   53   54   55   ...   65




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish