Biologiya 5 new indd

Ta'lim Markazi
a v to tr o f  usu lda  oziq la na di.  K o ‘ p c h ilik   vakillari  yashil  xlo ro fill  pig- 
m e n ti  h is o b ig a   fo to s in te z   qiladi.  F o to s in te z   -   o ‘ sim liklarn ing 
o ziq la n ish   turi  b o ‘ lib,  b u n d a   o ‘ sim lik  k a r b o n a t  a n g id rid   gazini 
yutib ,  a tm o s fe ra g a   k islo ro d   gazini  ajra tad i.  F o to s in te z   na tija sid a  
o r g a n ik   m o d d a la r  ham  hosil  b o ‘ ladi.
Hayvonot  dunyosi  -  
fauna
  deyiladi.  Ular  erkin  harakatlana  ola- 
digan  e u kario t  o rgan izm lar  b o ‘ lib,  oziqlanishi  g e te ro tro f  usulda
c 
d
1 7 -ra s m .  Tirik  organizmlar:  a -  bakteriyalar  dunyosi;  b -  zam burug‘ lar 
dunyosi;  c -  o ‘simliklar  dunyosi;  d -  hayvonot  dunyosi.
24

---

am alga  oshadi.  K o ‘ p  hujayrali  hayvonlar  nerv  sistem asi  va  sezgi 
organlari  ( k o ‘ rish,  eshitish,  ta ’ m  bilish)ning  mavjudligi  bilan  boshqa 
tirik  organ izm lard an  farq  qiladi.  Hayvonlar  nerv  sistem asi  va  sezgi 
organlari  y o rd a m id a   tashqi  m uhitdan  kelayotgan  m a ’ lum otni  qabul 
qiladi  va  unga  javob  qaytaradi.
O rganik  ola m da  yana  shu nda y  m a vju do tlar  borki,  ular  mustaqil 
yashay  olmaydi.  B unday  hayot  shakllari  viruslar  deyiladi.
V ir u s la r .   Viruslar  hayotning  hujayrasiz  shakli  b o ‘lib,  jonsiz  va 
jonli  tabiat  o ‘ rtasida  oraliq  o ‘ rinni  egallaydi.  Chunki  viruslar  faq at 
hujayra  ichiga  kirga nd agina  tirik  organ izm larg a  o ‘xshash  belgilarni 
nam oyon  qiladi,  ya’ ni  k o ‘ payadi.  Hujayradan  tash q a rid a   tiriklik- 
ka  xos  belgilarni  nam oyon  qilmaydi.  Viruslar  hujayra  ichiga  kirib, 
uning  ozuqa  m odda si  hisobiga  k o ‘ payadi  va  hujayrani  nobud  q i­
ladi.  Viruslar  h a m m a  hujayraga  ham  ta ’ sir  qilaverm aydi.  Masalan, 
g e p a tit  A  va  B  virusi  jig a r  hujayralarida,  gripp  va  koronavirus  nafas 
y o ‘llarining  shilliq  qavatida,  g e rp e s  virusi  lab  epiteliysida  parazitlik 
qiladi.  Bakteriyalarda  ba kteriofag,  o ‘sim liklarda  tam aki  mozaikasi 
virusi,  hayvonlarda  quturish  virusi  parazitlik  qiladi.
edurtm_uz
Viruslar  o d a m d a   gripp,  gepatit,  ensefalit,  OITS  va  boshqa  kasal- 
liklarini  keltirib  chiqaradi.  Virusli  kasalliklarning  eng  keng  tarqalgan 
turi  gripp  b o ‘lib,  uning  dastlabki  belgilari  haroratning  k o ‘tarilishi, 
ishtahaning  pasayishi,  lanjlik,  um um iy  holsizlik  bilan  boshlanadi. 
Bunday  paytda  b e m o rg a   k o ‘ p  suyuqlik  ichirish  va  s h ifo ko rg a   mu- 
rojaat  qilish  zarur  b o ‘ladi.
25

---

Q  edurtm_uz
1.  Tirik  organizmlar  qaysi  xususiyatlariga  ko‘ ra  bir-biriga  o ‘x- 
shaydi?
2.  Bakteriyalar  dunyosiga  qanday  organizmlar  kiradi?
3.  Achitqi  zam burug‘ i  qaysi  dunyo  vakili  hisoblanadi?
4.  Fotosintez  nima?
5.  Hayvonot  dunyosi  qaysi  xususiyatlariga  ko‘ ra  farqlanadi?
6.  Viruslar  odamda  qanday  kasalliklarni  keltirib  chiqaradi?
Daftaringizga  quyidagi  jadvalni  chizib,  uni  to ‘ ldiring.
Dunyo
Bakteriya-
lar
Zambu-
rug‘ lar
O‘ simliklar
Hayvonot
Tirik  organizmlar- 
ga  xos  belgilar
Vakillari
6 - § .   B a k t e r i y a l a r   d u n y o s i
B a k t e r i y a l a r n i n g   t u z ilis h i.   Bakteriyalar  k o ‘zga  k o ‘ rinmas,  ki­
chik  orga n izm la r  b o ‘ lib,  ularni  m ikro skop  yo rd a m id a   kuzatish  m u m ­
kin.  Bakteriyalarni  m ik ro b io lo g iya   fani  o ‘ rganadi.  M ikro b io lo g iya
a 
b 
c
1 8 -ra s m .  Bakteriyani  laboratoriya  sharoitida  ko‘ paytirib  o ‘ rganish; 
a -  bakteriyani  oziqa  muhitiga  ekish;  b -  Petri  idishchasida  bakteriyani 
o ‘stirish;  c -  bakteriya  mikropreparatini  mikroskopda  ko‘ rish.
26

---

Q  edurtm_uz
laboratoriyalarida  bakteriyalarni  o ‘ rganish  quyidagi  k e tm a -k e tlik d a  
am alga  oshiriladi:  steril  sha roitd a  Petri  idishchasidagi  oziqa  mu- 
hitiga  bakteriya  ekib,  k o ‘ paytiriladi.  Bakteriya  tez  k o ‘ payib,  k o ‘zga 
k o ‘ rinadigan  koloniya  hosil  qiladi.  Keyin  ulardan  m ik ro p re p a ra t 
tayyorlab,  m ik ro s k o p d a   tekshiriladi  (1 8 -ra sm ).
Tashqi  tuzilishiga  k o ‘ ra  ba kteriya lar quyidagi  g u ru h la rg a   b o ‘ linad i:
•  sharsim on  -   kokk;
•  ta y o q ch a sim o n   -   batsilla;
•  buralgan  -   vibrion  va  spirilla  (1 9-ra sm ).
Bakteriyalar  ancha  sod d a   tuzilgan.  Ularning  yadrosi  b o ‘ lmaydi, 
shu nga  k o ‘ ra  p ro ka rio t  organizm  deyiladi.  Qulay  sharoitda,  y a ’ ni 
oziqa  va  harorat  yetarli  b o ‘ lganda  bakteriyalar  har  2 0 - 3 0   d a qiqa da 
b o ‘ linib  k o ‘ payadi.  Bakteriyalar  noqulay  sha roitd a  zichlashib,  qalin 
qobiq  bilan  o ‘ ralib  spo ra  hosil  qiladi.  Bakteriya  sporasi  + 1 4 0 oC  ... 
- 2 5 3 oC  ga  bardosh  bera  oladi.  Bakteriya  spo ra  holida  uzoq  yillar 
saqlanib  qolishi,  qulay  sharoit  kelishi  bilan  hayotini  davom  ettirishi 
m um kin.
B a k t e r iy a   t u r l a r i .  
Bakteriyalarning  foydali  va  zararli  turla- 
ri  mavjud.  Foydali  bakteriya larg a  achituvchi  bakteriyalar,  tug u n a k 
bakteriyalar  va  chirituvchi  bakteriyalar  kiradi.
A c h it u v c h i  b a k t e r i y a l a r d a n   sut-q a tiq   m ahsulotlari  olishda,  si­
los  bostirishda,  teri  oshlashda,  tuzlam a  tayyo rlash da  keng  foy- 
dalaniladi  (2 0-ra sm ).  Masalan,  qatiq  tayyo rlash da  sutga  to m iz g ‘ i 
solinadi.  T o m iz g ‘ i  -   bu  sut  tarkibida gi  uglevodlarni  parchalab,  sut
1 
2 
3
1 9 -ra s m .  Bakteriyalarning  tashqi  tuzilishi:
1 -  kokk;  2 -  batsilla;  3 -  spirilla.
27

---

Q e d u rtm jjz
2 0 - r a s m .  Achituvchi  bakteriyalar  ishtirokida  olinadigan  oziq-ovqat
mahsulotlari.
kislotaga  aylantiruvchi  bakteriyalar  y ig ‘ indisi  hisoblanadi.  Tuzlama 
tayyo rlash da  sabzavotlar  solingan  idishga  tuzli  suv  quyiladi.  Sab- 
zavotlar  sirtida  mavjud  b o ‘ lgan  achituvchi  bakteriyalar  s h o ‘ r  mu- 
hitda  k o ‘ payib,  glyukozani  sut  kislotaga  aylantiradi  va  sabzavotlar 
chirishining  oldini  oladi.
C h i r i t u v c h i   b a k t e r i y a l a r   yer  yuzining  sa n itarla ri  h is o b la n a ­
di.  C hunki  ular  o ‘ lik  q o ld iq la rin i  chiritib,  yer  yuzini  tozalaydi. 
K o ‘ milgan  q o ld iq la rn i  ham  tu p ro q d a g i  c h iritu vch i  b a kte riya la r 
p a rch a la b   yub o ra d i.  B a’ zan  c h iritu v c h i  b a k te riy a la r  o z iq -o v q a tla r- 
ni,  s a n ’ at  asarlarini  chiritib,  ya ro q s iz   h o latga  keltirishi  bilan  zarar 
keltiradi.
T u g u n a k   b a k t e r i y a l a r   d u k k a k d o s h la r  oilasiga  kiruvchi  o ‘ simlik- 
lar  ildizida  sim b io z  (h am ko rlikda)  yashaydi.  Ular  a tm o s fe ra d a g i  e r­
kin  azotni  o ‘zlashtirib,  o ‘sim liklarga  yetkazib  beradi,  o ‘ sim liklar  esa 
bakteriyalarni  oziq  m o d d a la r  bilan  t a ’ minlaydi.  Ularning  ham korligi 
har  ikkala  o rg a n izm g a   ham  foyd a  keltiradi.  Tu pro qni  azotga  boyi- 
tishda  bedadan  keng  foydalaniladi.
28

---

P a r a z it  b a k t e r i y a l a r   tirik  organizm   hisobiga  yashab  hayot 
kechiradi.  Parazit  bakteriyalar  o d a m d a   sil,  vabo,  o ‘ lat,  ic h b u ru g ‘ , 
qo q sh o l  kabi  kasalliklarni  keltirib  chiqaradi.  Yuqum li  kasalliklarning 
y o p p a sig a   tarqalishi  ep id e m iya   deyiladi.  Epidem iyaning  oldini  olish 
uchun  karantin  e ’ lon  qilinadi,  y a ’ ni  odam la rning  t o ‘ planishi,  b e m o r 
oldiga  k o ‘ pchilikning  kirib-chiqishi  taqiqlanadi.  B em orning  idish- 
tovoqlari,  s o c h ig ‘ i  alohida  tutiladi  va  bakteriyalardan  tozalovchi 
m o d d a la r  y o rd a m id a   yuviladi.  Kasal  b o ‘ lmaslik  uchun  gigiyena 
qoidala riga  rioya  qilish,  ovqatlanishdan  oldin  do im o  q o ‘ lni  sovun- 
lab  yuvish  zarur.
Ayrim  o ‘ sim liklar  ba kteriyalarga  qarshi  fitonsid  m o d d a   ajratadi. 
Masalan,  archa,  terak  o ‘zidan  ajratgan  fitonsid  m o d d a   bilan  havo- 
ni  zararli  bakteriyalardan  tozalaydi.
B akteriyalar  tab iatd a  katta  ah am iyatga  ega.  Insonlar  foydali 
bakteriyalardan  am aliyotda  foydalanadi,  zararlilariga  qarshi  kura- 
shadi.
edurtm_uz
• kokk
•  batsilla
t j j r f
spirilla
•  epidemiya
e>
fitonsid
1.  Bakteriyalar  nima  maqsadda  o ‘ rga- 
# £   niladi?
• f .   2.  Tashqi  tuzilishiga  ko‘ ra  qanday  bak- 
teriyalarni  bilasiz?
3.  Bakteriyalar  qanday  foyda  keltiradi?
4.  Bakteriyalar  ta’sirida  qanday  kasal- 
liklar  kelib  chiqadi?
5. 
Kasallikning  yoppasiga  tarqalishi 
nima  deb  ataladi?
6.  Fitonsid  qanday  modda?
1. 
Fransuz  olimi  Lui  Paster  quyida- 
gicha  tajriba  o'tkazdi.  Ikkita  kolbada 
g o ‘sht  qaynatib,  birinchi  idish  og‘zini  ochiq 
qoldirdi.  Ikkinchi  idishga  «S»  shaklidagi  nay-
2 1 - r a s m .  Lui  Paster 
tajribasi.
29

---

cha  uladi.  Uch  kundan  so‘ ng  birinchi  idishdagi  qaynatmaning  aynib 
qolganligi,  ikkinchi  idishdagi  qaynatmaning  buzilmaganligini  aniqladi. 
21-rasmdagi  tajriba  asosida  quyidagi  savollarga  javob  toping.
1.  Nima  uchun  ikkinchi  idishdagi  qaynatma  aynimagan?
2.  Qaynatmaning  sifati  buzilishiga  nima  sabab  b o ‘ ladi?
3.  Siz  o ‘tkazilgan  tajribadan  qanday  xulosaga  keldingiz?
2.  Jadvalni  daftaringizga  chizib  oling  va  to ‘ ldiring.
edurtm_uz
B a k te r iy a la r n in g   fo y d a s i
B a k te r iy a la r n in g   z a ra ri
1
1 -a m a liy   m a s h g 'u lo t.  S u td a n   q a tiq   ta y y o rla s h .
^ 
K e ra k li  jih o z la r.  sut,  qatiq,  qalin  sochiq,  muzlatkich.
Ishni  b a ja ris h   ta r tib i.
1.  Qo‘ l  kuymaydigan  haroratda  isitilgan  sutni  idishga  solib,  bir 
oshqoshiq  qatiq  q o ‘shing.
2.  Idishni  sochiq  bilan  o ‘ rab  q o ‘ying.
3.  Qatiq  ivigach,  muzlatkichga  q o ‘ying.
4.  Tayyor  b o ‘ lgan  qatiqni  piyolaga  solib  ichib  ko‘ring.
5.  Quyidagi  savollarga  javob  bering.
-   qatiq  tayyorlash  jarayonida  qanday  bakteriyalardan  foydalandin- 
giz?
-   nima  uchun  qatiq  iliq  sutga  solindi?
-   qatiqning  qanday  foydali  xususiyatlarini  bilasiz?
7 - § .   Z a m b u r u g ‘ la r   d u n y o s i
Z a m b u r u g ‘ la r n in g   t u z ilis h i.  
Z a m b u ru g ‘ larni  m ikolo giya  fani 
o ‘ rganadi.  Z a m b u ru g ‘ lar  ilgari  o ‘simliklar  d u nyosig a  kiritilar  edi. 
Olimlar  z a m b u r u g ‘  turlarini  c h u q u r  o ‘ rganish  natijasida  ularni  alo- 
hida  olam  sifatida  ajratishgan.  Z a m b u ru g ‘ lar  bakteriyalardan  farq 
qilib,  eu kario t  organizm  hisoblanadi.  Z a m b u ru g ‘ lar  o ‘ simliklar  kabi 
erkin  harakatlana  olmaydi,  hayvonlarga  o ‘xshab  g e te ro tro f  oziq-
30

---

a 
b 
c
2 2 - r a s m .  Achitqi  zam burug‘ ining  mikroskopda  ko‘ rinishi  (a), 
xamirturush  (b)  va  oshgan  xamir  (c).
lanadi.  Z a m b u ru g ‘ lar  yashashi  uchun  ozuqa,  harorat  va  namlik 
yetarli  b o ‘ lishi  kerak,  y o r u g ‘ lik  b o ‘ lishi  shart  emas.
Z a m b u r u g ‘  t u r l a r i :   1)  a c h i t q i