Axborot kutubxona katalogi va fondi

G.Bliss  va  Shiali  Ranganatan  klassifikatsiyasi
63

---

Shiali  Ramamrita  Ranganatan  (1892—1972)
Shiali 
R a m a m rita  
R an g an a tan  
(1892—1972) 
h in d  
kutubxonashunos 
olim i. 
A xborotlashtirish 
va 
k u tu b - 
xonashunoslik  sohasida  faoliyat  y urit- 
gan  olim ,  professor.  L ondondagi  Oliy 
kutu b x on achilik   m ak tab in i  tugatgan. 
H in d isto nd ag i 
y irik 
k u tubxonalarni 
birlashtirib, 
1933-yilda  ta sh k il  etil­
gan  kutubxonachi lik  assotsiatsiyasini 
boshqargan.
«K itoblar  u lardan  foydalanishlari 
u ch u n   x izm at  qiladi»,  «H ar  b ir  k ito b ­
xonga  o ‘z  kitobini  taq d im   etish»  kabi 
k u tu b x o n ashu no slikn in g  m u h im   q o id a larin i  yaratgan.  U   faset 
klassifikatsiyasi  n azariyasini  yaratgan.  «Ikki  n u qta  y o rdam ida 
klassifikatsiyalash»  m a zk u r  klassifikatsiya  zam onaviy  klassafi- 
katsiya  n azariy asin ing   yaratilishiga  ta ’sir  ko'rsatgan.
R a n g a n a ta n n in g   ilm iy   ish la ri  k u tu b x o n a   k la ssifik a tsiy a ­
si  va  siste m a li  k atalo g   so h asid ag i  ta d q iq o tla r  b ilan   k o ‘p ro q  
b o g ‘liq d ir.
R a n g a n a ta n   ishlab  ch iqqan  va  birin ch i  b o r  1933-yilda  e ’lon 
q ilin g an   «Bayon  alom ati  yordam ida  klassifikatsiyalash»,  degan 
asarid a  klassifikatsiya  qilinayotgan  asarlar  tem atikasiga  m uvofiq 
keladigan  b arch a  tu sh u n ch alar  uch u n   o ld in d an   ru b rik alar  belgi­
lan g an   «sanam a»  sxem alar  usulidan  q a t’iyan  voz  kechadi.  «U ni­
versal o ‘n li klassifikatsiya»da keng foydalanilgan in dekslarni kom - 
b in atsio n   tu zish   u su lin i  R an g an atan   yanada  rivojlantirdi.  U n in g  
sxem asida  26  ga  asosiy  b o ‘lim   ko‘rsatilgan  (keyingi  n ash rlarid a 
b o ‘lim la rn in g   soni  ko‘paytirilgan).  Bu  b o ‘lim la rn in g   sxem ada 
qabul  q ilin g an   izchilligi  qiziqish  tu g‘dirm aydi.  U   ko‘p  jih a td a n  
B raun  va  Bliss  sxem alariga  o ‘xshaydi,  b in o b arin ,  asosiy  qator- 
n in g   ilm iyligi  m uam m osiga  u n ch a  ah am iyat  berm aydi.  U  asosiy 
e ’tib o rin i  b ilim n in g   asosiy  sohalari  b o 'lim la rin i  detallashtirish  
m asalalarig a  qaratadi.
64

---

R an g an a tan   h ar  bir  asosiy  b o ‘lim   doirasida  b ir  necha  jadval 
tu zib   chiqadi,  bu jad v allar m a z k u r bilim   sohasini  tu rlicha  nuqtayi 
nazard an   aks  ettiradigan  b o ‘lin m a la rn i  o ‘z  ichiga  oladi.
R a n g a n a ta n   b irin c h i  n a s h rd a   bu  ja d v a lla rn i  « x arak teristi- 
kalar»  deb  ataydi,  k ey in c h alik   u la rg a  «fasetlar»  (b ilim n in g   shu 
so hasi  q arab   ch iq ilish i  m u m k in   b o ‘lgan  n uq tay i  n azarlar)  deb 
nom   b erad i.  M asalan ,  kim yo  b o ‘lim id a  k im y o n in g   asosiy  m a- 
salalari  b o ig a n   m o d d a la rn in g   belgisi  va  elem e n tlarn in g  b irik ish  
u su lla rin in g   jad v alla ri  (fasetlari)  b erilg an .  0 ‘sim lik sh u n o slik  
b o ‘lim id a   o ‘sim lik la r  tu r la rin in g   o ‘sim lik   x iz m ati  tarkibiy  
q ism la rin in g ,  qish lo q   xo‘ja lik   e k in la rin i  p arv arish   qilish  usu l- 
la ri  g eografik  b elg isin in g   fase tlari  bor.  Tibbiyot  b o ‘lim id a 
o d a m   ta n asi  o rg an la ri,  b e m o rla rn i  davolash,  ularga  q arash   il­
m iy  m u a m m o la ri  u su lla ri  n u q ta y i  n a z a rid a n   tu z ilg a n  ja d v a lla r 
berilg an .
F asetlarn in g   b o 'lin m a la ri  raq am li  belgilarga  ega.  K erak li  tu ­
sh u n ch a  indeksi  asosiy  b o ‘lim n in g   harfiy  ifodasiga  tegishli  fa­
setlar  jad v allarid an   o lin g an   ifo d ala rn i  q o ‘shish  yo‘li  bilan  hosil 
q ilin ad i.  R aqam li  ifodalar,  h a r  xil  belgilar  ko‘p incha  bayon  alo- 
m ati  yo rdam ida  b irlash tirilad i;  x uddi  shu  n arsa  «Bayon  alom ati 
y o rd am id a  klassifikatsiyalash»  sistem asin in g  n o m in i  belgilab 
bergan.
R an g an a tan n in g   klassifikatsiya  sxemasi  foydalanish  uchu n 
ju d a   m urakkab  sxema  b o ‘lib  chiq d i  va  keng  yoyilm adi.  U n in g  
klassifikatsiyalashga  d o ir  asarlarida, 
m isol  uch u n ,  Iceltiril- 
g an   b a ’zi  b ir  in d ek slar  u m u m iy   a n iq la g ic h la r  va  faset  belgi- 
la rn i  h a r  xil  ja d v a lla rid a n   o lin g a n   25—30  belg id an   ibo ratd ir. 
In d ek s  ayrim   elem en tlari  ta rtib in in g   m u rak k ab lig i  va  s h a rtli- 
ligi,  in d ek slar  tarkibiga  bu  e le m e n tla rn i  b o g ‘lab  tu ru v ch i  h a r 
xil  q o ‘sh im c h a  b elg ilarn in g   k iritilis h i  in d e k slarn i  k u tu b x o n ach i 
u ch u n   h am ,  katalo g dan  foy dalan ad igan   kitobxon  uch u n   h am  
m u rak k a b lash tirib   q o ‘yadi.
R ang an atan  o ‘zin in g   b u n d an   keyingi  asarlarida  fasetli  klas­
sifikatsiya  g ‘oyasini  ishlab  chiq ish n i  davom   ettiradi.  B ilim ning 
xilm a-xil  sohalarini  fasetlar  b o 'yicha  b o iis h n i  tartibga  solish 
yo‘llaridagi  izlanishlarida  u  m atbuot  asarla rin i  klassifikatsiya  qi-
65

---

lishning  o‘ziga  xos  standarti  bo‘lib  xizmat  qilishi  lozim  bo‘lgan 
umumiy «fasetli formula»ni  qo'llanish  mumkin deb  o‘ylaydi.  Har 
bir  asar  bu  formulaga  muvofiq  quyidagi  besh  nuqtayi  nazardan 
qarab  chiqilmog'i  lozim:  konkret  tushuncha  (bilim  sohasi,  pred­
met,  masala),  modda (material),  energiya (jarayon,  harakat),  fazo 
(geografik  nuqtayi  nazar),  zamon  (davr,  vaqt,  yil).  Ranganatan 
xuddi  m ana  shu  besh  hadli  formulaga  yopishib  olmay,  fasetlarni 
standartlashtirish  g‘oyasining  o‘ziga  alohida  e’tibor  beradi.  Chet 
el  kutubxonashunoslarining  ko‘pchiligi  bu  g'oyani  qo‘llab-quv- 
vatlamoqdalar,  biroq  fasetli  formulaning  birmuncha  boshqacha 
variantlarini belgilab  olmoqdalar.
Fasetlarga  qarab  klassifikatsiyalash  prinsipi,  shubhasiz,  k u ­
tubxona  fondi  mundarijasini  ochib  berishdan  iborat  bu  jara- 
yonni  tartibga  solish  yo'lini  ko‘rsatadi,  klassifikatsiya  sxema- 
si  tuzilishiga  qonuniy  tus  berish  im konini  tug‘diradi.  Biroq 
bilim ning  xilm a-xil  sohalari  bo‘lim larini  qismlarga  ajratish- 
ning
  um um iy  formulasi  topilishi  dargumon.  Ranganatan  va 
um um iy  fasetli  formula  degan  bu  g‘oyani  ishlab  chiqayotgan 
chet  el  kutubxonashunoslari  xilm a-xil  fanlar  o‘rganadigan 
obyektlar  o‘rtasida  chuqur  sifat  tafovuti  borligini  anglama- 
yotirlar.  M asalan,  ijtimoiy  fanlar  bo‘lim larida  ijtimoiy  hayot 
hodisalari  uchun  tabiat  hodisalarini  yoki  ishlab  chiqarishning 
texnologik  jarayonlarini  tadqiq  etuvchi  farqlar  bo'lim laridan 
m utlaqo  boshqa  nuqtayi  nazarlarda  bo‘linm alar  tashkil  etish 
zarurati  paydo  bo‘ladi.
Ranganatan  ilgari  surgan  bir  qancha  qoidalarning  bahsli 
xarakterda  ekanligiga  qaramay,  uning  klassifikatsiyalash  soha- 
sidagi  asarlari chet el  kutubxonashunosligida katta voqeadir.