Avtomatika asoslari va avtomatik rostlagichlar : Elektr ta'minoti : O'zbekiston Respublikasi Oliy va o'rta maxsus ta'lim vazirligi tomonidan darslik sifatida tavsiya etilgan

5 -§ . E PC H IL ISH LAB C H IQ A R ISH
SISTEM ALARI
E pchil ishlab chiqarish sistem alarining birinchi n am u n ala rin i 
jo riy etilishi natijasida ch a q q o n lik , unum d o rlik va past ta n n a rx t a ’m in 
etildi.
151

---

A V TO M A TIK A A SO SLARI VA A V TO M A TIK R O S T L A G IC H L A R
A gar XX asrn in g birinchi yarm ida avto m atlash tirish m asalalari 
faqat om m aviy ishlab chiqarishga taalluqli b o 'lg a n b o ‘lsa, 1950- 
yillardan boshlab ra q am bilan boshqariluvchi sta n o k la m in g yaratilishi 
tufayli d o n ali, m ayda seriyali va seriyali ishlab c h iq a rish d a a v to m a t­
lashtirish yo‘llanm asi boshlandi.
E p ch il ishlab ch iq arish sistem alarining jo riy etilishi h a m , o ‘z 
n avbatida, d o n ali, m ayda seriyali va seriyali ishlab c h iq a rish d a kerak 
b o ‘lgan avtom atlash tirish n i boshlab yubordi.
M ashinasozlikdagi ishlab ch iq arish vositalari tara q q iy o tig a, y a’ni 
universal stan o k lard a n , m axsus stan o k lard a n , sta n o k -a v to m a tla rd a n
av to m atik liniyalar va bikir zavod-av to m atlarg ach a b o ‘lgan davrga in - 
soniyat 200-yildan o rtiq vaqt sarfladi. B irinchi m exanizatsiyalashgan 
to k arlik -n u sx a k o ‘chirish stanogi 
1712-yilda, 
1960-yilda g ‘arbiy 
m am lak atlard a (A Q S H ) b irin ch i b o ‘lib podsh ip n ik halq asin i ishlab 
chiqarishga m o ‘ljallangan av to m atik zavod qurildi.
T araq q iy o tn in g yuqorida eslatib o ‘tilgan b o sq ich i, asosan elek - 
tro m ex an ik q u rilm a la r asosida av tom atlashtirish bilan xarak terlan ad i. 
B unday zavodlar m e h n a t u n u m d o rlig in i 5— 10 m arta oshirib, ta n - 
narxini 30—50 foiz kam aytirib, faqatgina u zo q m u d d atg ac h a k o n - 
struksiyasi o ‘zgarm aydigan o m m aviy ishlab ch iq arish d a q o ‘llan ila- 
digan detallarga ishlov berish u c h u n m o ‘ljallangan edi. S h u n d ay qilib, 
av to m atik zavodlar u n u m d o rlig in i oshirish u lam in g universalligini 
y o 'q o tish evaziga erishilgan edi. B unday q a ra m a -q a rsh ilik n i y o ‘q o - 
tish, yangi tex n ik an in g ishlab chiqarishdagi h arak atch a n lig in i oshirish 
va nih o y at d o n alab va seriyali ishlab ch iq arish n i av to m atlash tirish
m asalalari m utaxassislam i y an a universal stano k larg a qaytishga olib 
keldi. A w a lig a elek tro n texnikani q o ‘llash evaziga raq am li p ro - 
gram m a bilan b oshqariladigan (R P B ) av to m atik liniyalar, keyingi yil- 
larda esa R P B bilan jih o zlan g an k o ‘p shpindelli a v to m a tla r yaratildi. 
R PB stan o k -a v to m a tlarn i bun y o d etishga insoniyat 30-yil vaqt sa rf 
etdi. H a q iq a ta n h a m R P B lar don alab va seriyalab ishlab ch iq arish d a 
m a ’lu m sam araga erishgan b o ‘lsa h am , o m m aviy ishlab ch iq arish d a 
sezilarli n atijalar q o 'lg a kiritilm adi. E lek tro n ik an in g ta ra q q iy etishi, 
k o m p y u ter va m ikroprotsessorlam ing q o ‘llanilishi R P B ning yangi- 
d an -y an g i im kon iy atlarin i o ch ib berdi. R PB b ilan jih o z la n g a n va
152

---

A V TO M A TIK A A SO SLA R I VA A V TO M A TIK R O S T L A G IC H L A R
k o m p y u ter bilan b oshqariladigan universal stan o k lam in g yaratilishi 
korxonalardagi ishlab ch iq arish jara y o n larin i va san o a tn in g boshqa 
ta rm o q la rin i avtom atlash tirish n in g yangi y o ‘lini o c h ib berdi. Y a’ni 
universal sta n o k la m in g h a m m a afzalliklarini n a m o y o n etib , yuqori 
u n u m d o rlik d a tu rli xil d etallarn i ishlab ch iq arad ig an av to m atik liniya­
lar va zavodlarga yo‘l och ild i, ishlab ch iq arish n i ep ch il boshqarish 
im k o n i tu g ‘ildi. U shbu y o ‘nalish k o m p y u ter bazasidagi t o ‘liq in te- 
grallashgan av tom atlashtirilgan ishlab chiqarishga olib keladi. Bu 
y o ‘llan m a ta x m in a n 10— 15 yil ichida nihoyasiga yetadi.
F a n va tex n ik an in g b u n d a n keyingi taraq q iy o ti m ash in a va siste- 
m alarn in g ishonchliligi va o ‘z - o ‘ziga diagnostika q o ‘yish m u a m m o - 
sini hal etib to ‘liq integrallashgan inson ishtirokisiz ishlaydigan ishlab 
ch iq arish va zavodlarni barpo etilishiga olib keladi. B u n d an keyingi 
b osqich m ash in a, sistem a, zavodlarni to ‘xtam asd an o ‘z - o ‘zin i rost- 
laydigan ta rz d a ishlaydigan holatdagi ishlab ch iq arish n i bu n y o d e t­
ishga olib keladi. K o ‘radigan, eshitadigan, sezadigan va nihoyat, 
o ‘ylaydigan m ash in alar ushbu bosqich asosini tashkil etadi.
C hiq itsiz texnologiya, k u k undan yoki bevosita suyuq m etalldan 
p resslash k o m p o zitsio n m ateriallard an foydalanishga o 'tis h , kesish bi­
lan ishlov berish jara y o n in i kam aytirish o ‘z n avbatida korxo n alard a 
ilm iy-texnikaviy inq ilo b n i vujudga keltirib, yangi k o ^ n is h d a g i yuqori 
u n u m d o r m ash in a, sistem a va zavodlarni b arpo etishga olib keladi. 
Bu esa ayniqsa, ep c h il sistem alarni bunyod etish n i rejalashtirish, 
u sk u n alar tark ib in i hisoblash, epchil ishlab ch iq arish n i boshqarish 
u c h u n kerak b o £lgan p a ra m e tr va ishlab chiqarish sistem asini tan lash
b o sq ich id a ju d a m u h im hisoblanadi.
E p ch il avtom atlashtirilgan ishlab ch iq arish n in g m a z m u n i sh u n - 
d an iboratki, b ir detalga ishlov b erishdan boshqa detalga ishlov b e- 
rishga o 'tis h d a texnologik yoki xohlagan boshqa uskunani sozlam as- 
d an o ‘tila d i, agar m ab o d o sozlash kerak b o 'lib q o lgan ta q d ird a o ld in - 
gi detalga ishlov berish bilan parallel tarzda am alga oshiriladi. Epchil 
ishlab ch iq arish d a , o d a td a , asosan texnik, m u h an d is darajasidagi o p e- 
ra to rla r q a tn ash a d i, ishchining q o ‘l m eh n ati esa ju d a k o ‘p b o ‘lm agan 
ayrim ishlarda, m asalan, yarim m ah su lo tla m i o ‘m a tish d a ta la b eti- 
ladi. E p ch il ishlab chiq arish n i boshqarishda k o m p y u tem in g q o ‘l-
153

---

A V T O M A T IK A A SO SLARI VA A V T O M A T IK R O S T L A G IC H L A R
lanilishi h a m m a k o 'rin ish d ag i ishlam i kom pleks avtom atlash tirish g a 
im kon beradi.
E p ch il sistem aning yangiligi sh u n d a n iboratki, u lar ishlab c h iq a r­
ishni tashkil etish n in g faqat p otok usulinigina em as, balki b ir m ash i- 
nad a, b ir operatsiy ad a detalga im kon b o rich a to ‘liq ishlov berishni 
n azarda tu tu v ch i m arkazlashgan ishlov berish xususiyatiga egadir.
Y aratilgan va yaratilayotgan epchil sistem alar, m asalan , m exanik 
ishlov berish, presslash, payvandlash, b o ‘yash, yig'ish va h.k . ja ra - 
y o n lam i avtom atlash tirad i. E pchil ishlab ch iq arish n i t o ‘liq tu sh u n ish
u c h u n unga tegishli ayrim tu sh u n c h a la rn i k o ‘rib ch iq ish kerak.
K om pleks avtom atlashtirish — faqat b ittagina em as, b ir nech a 
ishlab chiqarish jara y o n larin i avtom atlashtirish b o ‘lib, k o 'p in c h a
asosiy va y o rd a m c h i o peratsiyalam i avtom atlashtirish b ilan bo g ‘liq.
K om pleks avtom atlashtirishga q an d a y d ir texnologik jara y o n n i 
b o sh d a n -o y o q avtom atlashtirish kiradi. K o m p y u terd a n k om pleks av­
to m atla sh tirish n in g ayrim m asalalarini hal etish d a foydalanish ishlab 
ch iq arish integratsiyasini keltirib ch iq arad i, y a’ni b ir n e c h a ishlab 
ch iq arish sistem alarini, avtom atlashtirilgan jara y o n larn i va boshqa 
funksiya h a m d a m asalalarni yagona avtom atlashtirilgan jarayonga 
m ujassam lashtiradi.
A w alig a qism an integratsiya bunyod etilib, keyin t o ‘liq in teg ra t- 
siyaga o ‘tiladi. T o ‘liq integratsiya deganda h a m m a ishlab ch iq arish
sikli, texnologik jara y o n lar, tashkiliy va b o sh q am v m asalalarini 
yagona b ir-b iri bilan bo g ‘langan k o m p y u terlar asosida k om pleks av­
to m atla sh tirish tushuniladi.
R PB d a u m u m a n sistem ani yoki stan o k n i 
b o sh q arish nazard a 
tu tiladi. H ozirgi k u n d a ayrim stan o k n i alo h id a b o sh q arish va guruh 
stan o k n i k o m p y u ter orq ali b o shqarish usullari 
m avjuddir.
Ishlov b eruvchi m ark a z— (IB M )—R PB b ilan jih o z la n g a n k o ‘p 
m aqsadga m o ‘ljallangan av to m atik stanok. IB M — k o rp u sli va d u - 
m aloq detallarga ishlov berishga m o ‘ljallangan b o 'lish i m um kin.
A v to m atlashtirilgan loyihalash sistem asi (A L S) — k o n stru k to rlik
ishlarida va ishlab ch iq arish n i tayyorlash h a m d a rejalash tirish d a keng 
tarqalgan.
Ish y uritishning info rm atsio n sistem asi (IP S ). U sh b u sistem ad an
ishlab chiqarish h o latin i tahlil etish va bo sh q aru v ch i x o d im n i q aro r
154

---

A V TO M A TIK A ASOSLARI VA A V T O M A T IK R O S T L A G IC H L A R
qabul etish i u c h u n foydalaniladi. Sistem a ishlab ch iq arish info rm atsi- 
yasi p o to k in i k orxona faoliyati turli xil k o ‘rsa tk ich larin i, b o sh q arish - 
ning tu rli xil darajasidagi statistik m a ’lu m o tla m i- h a r b ir stan o k d an , 
o p e ra to rd a n d ire k to rg a c h a -ta sh k il etib uskunalarn in g ishlash holati 
m ahsulot ta n n a rx i, t a ’m in o t m asalalarini hal etadi. G ru p p a li te x ­
nologiya (G T ). Bu sh u n d ay texnologik jaray o n k i, u n d a bir-biriga 
o ‘lc h a m shakli, texnologik ko‘rsatkichlari b ir xil yoki o 'x sh ash
b o ‘lgan detallarga an iq ishlab chiqarish sh aro itid a gru p p a tarz id a ish­
lov beriladi.
E p ch il ishlab chiqarish m oduli (E IM ) — bu, o d a td a , IB M , y a’ni 
b ir stan o k d an ib o rat, robot yoki d etalni yuklashga oid q u rilm a bilan 
jih o z la n g a n o byektdir, epchilligi kam b o ‘lsa h a m inson ishtirokisiz 
10—12 soat ishlashi m u m k in . E IM ning m arkaziy server bilan aloqasi 
b o 'lm aslig i h a m m um kin.
E pchil avtom atlashtirilgan u ch astka (E A U ) — bu, ikki yoki u n - 
d an k o lp IB M , tran sp o rt ishlash qurilm asiga ega b o ‘lgan tarm o q d ir. 
E A U b ir n ec h a E IM d a n iborat b o ‘lishi m um kin.
E p ch il av to m atik liniya (EA L) - bu b ir n ec h a IB M d a n iborat, 
agregat golovkalari av to m atik alm ashinadigan yagona yuklash q uril- 
m asidan iborat tarm o q d ir.
E pchil ishlab chiqarish sistem asi (E IS ) — bu texnologik va y o r­
d a m c h i uskunalar, asboblar, priborlar, tran sp o rt-y u k la sh qurilm asi, 
av to m atik ta rz d a zagotovka tarq atu v ch i skladdan iborat va yagona 
ko m p y u terd a n boshqariladigan kom pleksdir.
E pchil av tom atlashtirilgan sex (EA S) — bu b ir n ec h a E IM , E A U , 
EA L, E lS la rn i birlashtirgan, yagona k o m p y u terd an boshqariladigan 
kom pleks b o ‘lib, sex yagona tran sp o rt sistem asi, asbobsozlik x o ‘jaligi, 
tra n z it tarq a tu v ch i — skladga ega b o ‘lishi m um kin.
E p ch il avtom atlashtirilgan ishlab chiqarish (E A IC h )-k o m p y u te r 
bazasida loyih alash n i av tom atlashtirilgan sistem asi, ishlab ch iq arish n i 
texnologik tayyorlash sistem asi, E IS , E IS ishlab ch iq arish n i reja- 
lashtirish sistem asining qism an integratsiyasidir. Y arim m ahsu lo tn i 
zavod eshigidan kirgizib tay y o r m ahsu lo tn i d arvozadan ch iq arish - 
gach a b o ‘lgan ja ra y o n n i am alga o shira oladigan E A IC h hali y aratil- 
m agan. B iroq fan va tex n ik an in g kelajak taraq q iy o tid a bunga, albatta, 
erishiladi.
155

---

A V TO M A TIK A A SO SLARI VA A V TO M A TIK R O S T L A G IC H L A R
E pchil avtom atlashtirilgan zavod (E A Z ). Ishlab ch iq arish n i t o ‘- 
liq integratsiyalash E A Z ni yaratish im k o n in i beradi.
E pchil ishlab chiq arish n i integratsiyalash faqatgina k o m p y u te rn - 
ing yangi tu rla ri bazasida am alga oshirilishi m u m k in . Shunga 
o ‘xshash sistem alar A ngliyada, Y aponiyada h am ishlab ch iq arila d i,
E pchil ishlab ch iq arish sistem asining afzalliklari. K eyingi yillarda 
turli xil m am lak atlard a E lS n i ekspluatatsiya qilishdagi tajrib a epchil 
sistem ani o d atd ag i trad itsio n sistem alardan afzalligini tah lil etish 
im k o n in i beradi. U shbu afzalliklar quyidagilardan iborat:
— ishlab ch iq arish harakatchanligi oshadi;
— yangi m ahsulot ishlab chiqarish m u d d ati qisqaradi;
— ishlab chiqarilayotgan bu y u m konst ruksiyasiga o ‘zgartish 
kiritish ishlab chiqarish jaray o n id a am alga oshiriladi;
— ishlab chiq arish n i tayyorlash vaqti qisqaradi ( o ‘rta c h a 50 foiz- 
ga, ayrim h o latlard a 75% gacha);
— d astgohlarni sozlash faqat gru p p a d etallarn i alm ash tirish d ag in a 
am alga oshiriladi;
— kerakli q o ‘sh im ch a asbob m iqdori va tu ri kam ayadi;
— m o slam alar konstruksiyasi soddalashadi va dastgohga yarim
m ah su lo tn i o ‘m atish vaqti qisqaradi;
— R PB stan o k lard a ishlov beriluvchi d etallar soniga n isb atan , 
kerakli stan o k lar soni kam ayadi (tax m in an 20—50% ga);
— talab etiladigan ishlab chiqarish m aydoni (3 0 —40% ga) h am d a 
yo rd am ch i m ay d o n (ayrim h o latlard a 75% g acha) kam aytiriladi;
— d astgoh, asbob, m oslam alam in g boshqa ishlab ch iq arish m a ­
salalari h a m d a yangi m ah su lo tn i ishlab chiqarishga ja lb qilish m a ’n o - 
sida ishlab 
chiqarish q u w a ti oshiriladi:
— zavod asbob-uskunalarini yangilash, m odem izatsiya qilishni 
(yangi fan va texnika yutug'i asosida) ishlab chiqarishni to ‘xtatm asdan 
va uni kam kapital m ablag‘ sarflab am alga oshirish im koni tu g ‘iladi;
— m e h n a t unum dorligi ishlab ch iqarishning h a m m a bo sq ich larid a 
loyihalashda, texnologik tayyorgarlik ishlarida, m ah su lo tg a ishlov b er- 
ishda, yig‘ishda, nazo rat etishda h am d a h a m m a y o rd a m c h i ishlab 
ch iq arish d a (o m b o r ishlarida, sexlararo va sex ichidagi tra n sp o rt ish­
larida) oshib boradi;
156

---

A V TO M A TIK A A SO SLARI VA A V T O M A T IK R O S T L A G IC H L A R
— h a r b ir m ahsulotga ishlov b erish sikli m a h su lo tn i o 'rn a tis h va 
olish ishini, avtom atlashtirish va n az o rat etish hisobiga qisqartiriladi;
— inson ishtirokisiz yoki ju d a kam o p e ra to r-n a z o ra tc h i bilan 
uzoq vaqt ishlash t a ’m in etiladi;
— u m u m a n , ishlovchilar soni kam ayadi (o ‘rta c h a 30% ga). O p ­
e ra to r esa dastgohdagi o p e ra to rd a n ja ra y o n n i bo sh q aru v ch i o p era- 
torga aylanadi. Y uqori m alakali jism o n iy m eh n at soni kam ayib aqliy 
m eh n atg a b o ‘lgan talab kuchayadi;
— asosiy u sk u n alard an foydalanish koeffitsiyenti o sh ad i, sm ena 
koeffitsiyenti k o ‘payadi;
— m ahsulot sifati oshadi;
— d astg o h n i b o sh q arish ishonchliligi shu darajad a oshadiki, o p e ­
ra to r m alakasi m ahsulot sifatini oshirishdagi asosiy fa k to r b o 'lm a y
qoladi;
— m ah su lo t sifati dastgohga m o slam alam i m ah k am lash , o ‘m a t ish 
va bo sh q aru v ch i p ro g ram m a aniqligining funksiyasiga aylan ad i, y a’ni 
ishchi q o 'lid a n m u h an d is-tex n ik xo d im q o ‘liga o ‘tadi;
— tay y o r m ah su lo t sifati oshadi, b u y u m larn i yig‘ishga sarflanuv- 
c h i vaqt kam ayadi:
— brak soni kam ayadi. C h u n k i adap tiv sistem alar ishlov berila- 
y o tgan o ‘lc h a m la m i ishlash jara y o n id a nazo rat etib tu ra d i, o ‘lch am - 
lam i n a z o ra t etish bevosita dastgohning o ‘zida olib b o rilad i va n i­
hoyat kerak b o ‘lsa, jarayonga o 'zg artish kiritib boriladi;
— ishlab ch iq arish n in g integratsiyasi kuchayadi;
— ishlab chiqarishdagi b u yum larni topishga sarflanuvchi vaqt 
kam ayadi (bir n ec h a oydan b ir n ec h a kun g ach a, b ir n e c h a h aftad an
b ir nech a soatgacha);
— tu g allan m ag an jara y o n lar soni kam ayadi;
— d astg o h lar orasidagi ishlatishda t o ‘plan g an b u y u m la r qisq a­
radi;
— h a r b ir b u y u m n i qaysi vaqtda, qayerda 
tu rish i real vaqt 
rejim ida t a ’m in etiladi. Bu esa o ‘z navbatida, h a r b ir b u y u m n in g ish­
lov b erish in i tezlatadi;
— ep c h il ishlab ch iq arish sistem asini yaratilishi, o ‘z n avbatida, 
avto m atlash tirilg an loyiha va ishlab chiq arish n i tayy o rlash , texnologik
157

---

A V TO M A TIK A A SOSLA RI VA A V T O M A T IK R O S T L A G IC H L A R
jara y o n larn i boshqarish av tom atlashtirilgan b o shqaruv sistem alarini 
joriy etish va uning vositalaridan foydalanishni ta q o z o etadi;
— ishlab ch iq arish n i b o shqarish h a m m a sikllar b o 'y ic h a yaxshi- 
lanadi. K o m p y u ter tizim id a integratsiyani b o sh q arish , o ‘z navbatida, 
texnologiyani b o sh q arish u skunalar ishini, ishlab chiqarishdagi detal, 
asbob, m o slam alam in g o 'tish i va tu rg an joy in i n az o rat etishga im kon 
beradi;
— yuqori m eh n at intizom i va ayniqsa, ishlab ch iq arish n i p lan - 
lashtirishni t a ’m in etadi;
— ishlab chiqarish tannarxi o ‘rtacha 10 foizga kam aytiriladi. B un- 
da m eh n at unum dorligini oshirish evaziga em as, asosan, texnologik 
tayyorgarlik va yordam chi ishlam i kam aytirish hisobiga erishiladi;
— ishlab ch iq arish va yo rd am ch i m aydonlarga b o ‘lgan xarajatlar 
qisqaradi. Bunga isitish va yoritish qiym ati (30—40% g a), h am m a 
k o ‘rinishdagi to ‘plan g an buy u m lar q iym ati (70—80% ga) va shu kabi- 
lar kiradi;
— aylanuvchi vositalar, q o ‘shim cha xarajatlar kam ayib, kapital 
aylanishi tezlashib, kapital m ablag' hajm i kam ayadi (5— 10% ga). 
E pchil ishlab ch iq arish sistem asi qo p lan ish m u d d ati 2—5 yilni tashkil 
etadi. S anab o ‘tilgan fak to rlard an epchil ishlab ch iq arish sistem asi 
ishlab ch iq arish n in g eng k uchli vositasi b o ‘lib o m m aviy ishlab c h iq a ­
rishdagi av to m atik liniyalar yuqori unu m d o rlig i va past ta n n arx in i 
o ‘zida m u jassam lashtiigan, don alab va m ayda seriyali ishlab c h iq a ­
rishda 
universal 
d astgohlar harak atch an lig in i oshirish
im k o n in i 
ta ’m inlaydigan afzalliklarga egaligi aniqlandi. E lS in in g eng k o ‘p 
b o ‘lgan k o ‘rsatkichlari ishlab ch iqarilayotgan m a h su lo tn in g hajm i va 
b u y u m lar n o m en k latu ra si o ‘rtach a boN ganda n am o y o n b o ‘ladi. 
B unga ay rim m isollar keltirib o ‘tishim iz m um kin.
F ransiyaning S itro en degan firm asi Pejo av to m o b iln in g prizm atik
d etallarin i ishlab ch iq arish u c h u n R PB stan o k lar ishtirokida E IS ish- 
langan d etalga ishlov berish u c h u n sarflanuvchi eng kam vaqt 10 
m in u tn i tashkil etsa, eng k o ‘p vaqt 172 m in u tn i tashkil etadi. K esadi- 
g an asb o b lar 150 ta . S istem a besh k o o rd in atli u c h ta IM , a v to m a t­
lashtirilgan loyiha ishlari, texnologik ja ra y o n n i bo sh q aru v ch i a v to m a t­
lashtirilgan b o shqaruv sistem asi bilan jih o zlan g an u ch sm en ad a ish­
laydi. Ishlovchi xod im lar soni 73 d an 33 gacha kam aygan.
158

---

A V TO M A TIK A A SO SLA R I VA A V T O M A T IK R O S T L A G IC H L A R
U sh b u sistem aning u m um iy ta n n a rx i 35,5 m ln fran k b o 6lib, b u n ­
d an 23 m ln fran k stan o k va u sk u n alar qiy m atin i tashkil etad i. Q olgan 
qiy m at sistem asi ishlab chiqish va jo riy etishga sarflangan.
A m erikaning G iddings end levis frezera firm asida yaratilgan EIS 
bitta detalga ishlov berish u ch u n 14 soat vaqt sarflaydi. U sh b u detalga 
universal stanokda ishlov berilganda 200 soat vaqt sarflanib, sexda 9 
oygacha qolib k etar edi. D etalga ishlov berish vaqti 15 m arta qisqarib, 
d etalni topishga sarflangan vaqt 9 oydan 14 soatgacha kam aygan.
E IS ning sam aradorligi un i ishlab chiqish va b u n y o d etishdagi 
b osqichga bo g ‘liq. E lS n in g kam chiliklaridan biri jo riy etilish m o - 
baynidagi sarflanuvchi kapital m ablag‘ning k o ‘pligi va y u q o ri ta n - 
narxligidadir. S h uning u c h u n stanoksozlar h am , sistem an i bunyod 
e tu v ch ilar h a m iqtisodiy sam aran i asoslashda q iyinchilikka u ch ray d i- 
lar. C h u n k i E lS n i q o 'lla sh d a o ‘zaro bo g ‘liq b o 'lg a n fa k to rla r ham
m avjud b o 'lib , u n i m iq d o r jih a td a n aniqlash qiyin.
D e ta lla rn i stan o k d a m ahkam lash va o ‘m a t ish u c h u n m o 'lja lla n - 
g an m o slam alarn i t o ‘g ‘ri tanlash katta ah am iy at k a sh f etad i. K esish 
asbo b larin i tan lash , saqlash h a m m u h im m u a m m o la rd a n biridir. S hu- 
ningdek, asosiy m asalalard an b iri kesish asbobini ishlov b erish ja ra y ­
o n id a tekshirib tu rib va kesish rejim ini t o ‘g ‘ri tan lash b o 'lib hisobla­
n ad i, q irin d ila m i y ig'ishtirish h a m m urak k ab m asalalard an h iso b la­
n ad i, c h u n k i ay rim stan o k lard an foydalanilganda bu m u a m m o q a t’iy 
q o 'y ilm ag an edi.
P ro g ram m ali b o sh q am v sistem asining m urakkabligi va ish o n ch - 
sizligi E lS n in g b o 's h qolishiga sabab b o 'la d i. S h u sabab b ilan A Q S H - 
dagi sistem alam in g b o 's h turib qolish vaqti 15—30 foizni (ayrim h o ­
latlard a 60 foizni) tashkil etadi.
E p ch il ishlab chiqarish h a r b ir xo d im ro lin i o 'z g a rtira d i. Ishchi 
esa faqat b itta m utaxassislikni biladigan o p e ra to rd a n q a to r m utaxas- 
sislikni egallagan texnikka aylanadi. M u h a h d is-k o n stm k to r, m u h a n - 
d is-tex n o lo g funksiyasi b ir m utaxassislik sifatida birlashib ketadi.
E IS ning h a m m a im koniyatlarini jo riy etishdagi qiyinchilik uni 
loyihalash b o sq ich id a paydo b o 'lad i.
E p ch il ishlab ch iq arish ishlab ch iqarishning h a m m a to m o n in i h i- 
sobga olishi kerak. S h uning u c h u n rejalashtirishdagi sustlikka y o ‘l
159

---

A V T O M A T IK A A SO SLARI VA A V T O M A T IK R O S T L A G IC H L A R
q o ‘yib b o 'lm ay d i. Ishlab ch iqarishning b o sh q a sistem alarin i in te ­
gratsiyalash m asalasi h a l etilm agan b o ‘lsa, E lS d a n t o ‘la sam ara kutish 
qiyin. E lS n i ishlab chiqishga sarflanuvchi k apital m ab lag ‘ni o ‘z 
vaqtida q oplash u c h u n un i nam unaviy qilish kerak. G ‘arb m am lak at- 
laridagi k o ‘p firm alar E lS n i bunyod etish u c h u n 10— 15 yil vaqt sarf­
lab tip o v o y nam unaviy loyiha asosida kapital m ablag‘n i 3—5 yilda 
qoplashga erish m o q d alar. E IS ni qim m atg a tushishiga hal etilm agan 
m asalalarni o ‘z ichiga oluvchi ilm iy tad q iq o t ishlari xarajati sabab 
b o ‘lm oqda.