Akademik litsey, kasb-hunar kollejlari uchun darslik

ularning  lo 'g 'a v iy   m a ’n o s in i  b ilib   o lin g .
l6 - § .  EVOLUTSIYANI  ISBOTLASHDA  MOLEKULAR 
BIOLOGIYA  FAN  DALILLARI
M o le k u la r   b io lo g iy a . 
H ar  bir  hujayra  bir  qancha  organik  b i­
rikmalardan  tashkil  topgan.  H ujayra  tuzilishida,  unda  kechadigan 
jarayonlarni  energiya  bilan  ta'm in lash d a  oqsillar,  nuklein  kislota­
lar.  lipidlar,  uglevodlar  asosiy  o 'rin n i  egallaydi.  U lar  orasida 
oqsillar  va  nuklein  kislotalar  hujayra  hayotida  m uhim   o 'rin  
tutadigan  m akrom olekutatardir.  O qsillar  birinchi  navbatda  qurilish 
va  plastik  m aterialdir.  N uklein  kislotalar  esa  irsiy  axborotni  ta- 
shuvchi  m akrom olekulalar  hisoblanadi.
Kelib  chiqishi  yaqin  va  uzoq  b o 'lg an   turlarning  m a’Ium  bir 
tarixiy  taraqqiyot  davrida  m akrom olekulalardagi  o'zgarishlarini 
aniqlash  uchun  biokim yo  fanida  bir  nechta  usullar:  m akro­
molekulalar  (D N K )n i  duragaylash,  oqsil  (gem oglobin.  m ioglobin, 
sitoxrom)  m olekula  tarkibidagi  am inokislotalarning  joylashish 
tartibini  belgilash  va  boshqa  usullar  qo'llaniladi.
M olekular  biologiya  rivojlanishining  hozirgi  holati  h ar  xil 
turlarga  m ansub  organizm lar  D N K sidagi  nukleotidlar,  oqsil 
molekulasidagi  am inokislotalar  joylashishidagi  o'zgarishlarning 
tahlil  qilish  va  oqibatda  ular  orasidagi  o'xshashlik  va  farqlar  d ara­
jasini  aniqlash  m um kinligini  ko'rsatm oqda.  H ar  bir  am inokislota- 
ni  oqsil  m olekulasidagi  alm ashinuvi  bir,  ikki,  uch  nukleotidlar- 
ning  o'zgarishi  bilan  aloqador.  Shu  bois  u  yoki  bu  oqsil  m ole­
kulasidagi  am inokislotalar  alm ashinuvini  e ’tiborga  olib,  ana  shu 
oqsil  m olekulasi  sintezida  qatnashgan  gen  tarkibidagi  nukleotidlar 
alm ashinuv  m iqdorining  m aksim um   va  m inim um ini  E H M   y or­
dam ida  hisoblash  m um kin.
Olingan  m a’lum otlarga  asoslanib  m a ’Ium  vaqt  m obaynida
m

---

oqsil  m olekulasida  o 'rtac h a  qancha  am inokislota  almashinilganij, 
gi,  gen  tarkibidagi  nukleotidlar  joylanishida  qanday  o'zgarishlar 
ro ‘y  berganligi  to 'g 'risid a  hukm   chiqarish  m um kin.  Sizlar  gemo, 
globin  oqsili  qizil  qon  tanachalari  —  eritrotsitlarda  bo'lishini  va 
kislorodni  tashib  yurishda  faol  ishtirok  etishini  bilasizlar.  Odam 
eritrotsitlaridagi  gem oglobin  oqsili  o 'z a ro   o'xshash  ikkita  a   va 
ikkita  (3  zanjirdan  tashkil  topgan.  a   ning  har  bir  zanjiri  141  ta.  r 
ning 
h ar  bir  zanjiri 
145 
ta 
am in o k islo talard a n   ibor^ 
G em oglobinning  a   va  p  zanjirlari  o 'z a ro   farq  qilsa  ham .  ulardagi 
am inokislotalarning  joylanish  izchilligi  bir-biriga  o'xshash.  Bu 
holat  gem oglobin  a   va  p  zanjirlari  tarixiy  jarayonda  yagona 
polipeptid  zanjir  divergensiyasi  natijasida  paydo  bo'lganligidan 
dalolat  beradi.  O rganik  olam ning  tarixiy  taraqqiyotida  turli 
hayvon  guruhlarida  m utatsion  o'zgaruvchanlik  tufayli  a  va  p  zan- 
jird a  ham   am inokislotalar  alm ashinuvi  sodir  bo'lgan.
18-jachal