Abduhamid nurmonov

N a zo ra t  savollari
1.  Strukturalizm  maktablarining qanday  umumiy  tomonlari mavjud?
2.  Praga  strukturalizmi  bilan  Kopengagen  strukturalizmi  o'rtasida  qanday 
umumiy  va  o ‘ziga xos jihatlar bor?
3.  Praga  va  Amerika  strukturalizmini  qanday  umumiy  va  o ‘ziga  xos jihatlari 
mavjud?
4.  Kopengagen  va  Amerika  strukturalizmi  o ‘rtasida  qanday  umumiy  va  o 'ziga 
xos  tomonlar  mayjud?
1 Berezin  F.M.  0 ‘shaasar, 266-bet.
2 XanceH  K. 
riyTM 
n  uejin 
CTpyKTypajw3Ma. 
-   B51,  1959,  Ne  4,  c.  97.
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

STRUKTURALIZMNING  SOBIQ  S IIO ‘ROLAR 
TILSHUNOSLIGIGA  TA’SIRI
Yuqorida  bayon  qilingan  strukturalizm  yo‘nalishlarining  har 
biri tilshunoslik tarixida katta iz qoldirdi.  Hozirgi tilshunoslik rivoji 
uchun  o ‘zlarining  katta  hissalarini  q o ‘shdilar.  Eng  avvalo,  eski 
lingvistik tekshirish  metodlarining tugal emasligini ko‘rsatib berdilar 
va  yangi  tekshirish  m etodlarini  qidirishga  da'vat  etdilar.
Strukturalizm, bir tom ondan,  E.de Sossyur,  ikkinchi tom ondan,
I.A .B o d u en   de  K u rten e  g ‘o y alarid an   oziqlanganligi  tufayli,
I.A.Boduen  de  Kurtene shogirdlari  tom onidan  asos solingan  sobiq 
s h o ‘ro lar  davridagi  lingvistik  m ak tab larn in g   ham   stru k tu ral 
maktablar bilan tutash nuqtalari mavjuddir.  Bu eng aw alo,  fonologik 
maktablar  hisoblangan  Moskva  fonologik  maktabi  (M FM )  bilan 
Leningrad  fonologik  maktabi  (LFM )ga  xosdir.
Bu  har  ikki  maktab  vakillari  garchi  I.A.Boduen  de  Kurteneni 
o ‘zlariga  ustoz  deb  hisoblasalar  ham,  uning  fonema  nazariyasiga 
amal  qilsalar  ham,  ular  o ‘rtasida  m a’lum  farqlar  mavjuddir.  Ana 
shu  farqlanish  bu  ikki  maktabni  ikki  xil  struktur  maktablar  bilan 
yaqinlashtiradi.
A w alo,  bu  ikki  m aktabda  fonem aga  ikki  xil  yondashuvning 
kelib  chiqishiga  I.A .B oduenning  fonem aga  ikki  xil bergan talqini 
sababchidir.  Bu  m ak tab lard an   biri  I.A .B o d u en n in g   fonem a 
haqidagi  bir  xil  talqiniga,  ikkinchisi  esa  boshqa  xil  talqiniga 
asoslandi.
Bu  ikki  maktab  o'rtasidagi  fonemaga  farqli  yondashuv A.A.  Re- 
formatskiy  tom onidan  atroflicha  bayon  qilingan.1
1 Pe&opMamcKuu A.A.  O pacxoxciCHMHx  MOM  c JiennnrpaacKHMM  (})mio;io- 
raMH. 
-   PecjiopMaTCKMH 
A.A.  H3 
hctopmh
 
otchcctbchhoh
  OHo;iorMH.  — 
M., 
1970, c. 45.
9  -   A.  N u rm o n o v
129
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

Uning  fikricha,  leningradliklarning  I.A.Boduen  de  Kurtene 
qarashlaridan  cheklanganligi,  eng  avvalo,  fonem ani  belgilashda 
«antimorfematizm»,  fonemani  morfema bilan  bog‘lab  izoblashdan 
q o ‘rq ish d ir.  U larn in g   « F o n etik an in g   avtonom ligi»ni  e 'tir o f  
etishidir.
L.V.Shcherba «Sifat  va  m iqdor  nuqtayi  nazaridan  rus unlilari» 
(1912)  asarida  I.A.Boduen  de  Kurtenening fonema so‘z va  morfc- 
malarni  farqlovchi  belgi  ekanligi  haqidagi  ta'lim otini  va  fonema 
p s ix o fiz io lo g ik   h o d is a   c k a n lig i  t o ‘g ‘ris id a g i  p s ix o lo g ik  
konsepsiyasini  rivojlantirdi.  Bu  asarida  fonem aga  psixologizm 
nuqtayi  nazaridan  ta ’rif bergan  b o ‘lsa  ham,  lekin  funksionalizm 
belgilariga  ishora  ham  o ‘z  ifodasini  topdi.  Uning fikricha,  fonema 
so ‘zning  fonetik  tarkibini  buzm agan  holda  ajralishi  m um kin 
bo‘lgan,  so‘zni  farqlash va  m a'no tasavvuri bilan assotsiatsiyalanish 
imkoniyatiga  ega  bo ‘lgan  m a'lum   bir  tilning  um um iy  tovush 
ta sa w u rid ir.1
L.V.Shcherba  keyinchalik  fonem aning  funksional  tomoniga, 
ya'rri  m a ’no  farqlash  xususiyatiga  asosiy  e ’tiborini  qaratdi  va 
psixologik talqindan xalos bo‘ldi. Jumladan,  «Fransuz tili  fonetikasi» 
asarida fonemaga sof funksional tom ondan so‘z va uning shakllarini 
farqlash uchun xizmat qiladigan tovushlar tipi sifatida yondashadi.2 
U  fonem ani  ajratish  uch u n   tovushning  artik u latsio n -ak u stik  
xususiyati  em as,  balki  m a’no  farqlash  xususiyati  m uhim   belgi 
ekanligini  ta ’kidlaydi.
K o‘rinadiki,  fonem aning  m a'n o   farqlash  xususiyatiga,  ya’rri 
funksiya  tom oniga  asosiy  e ’tiborni  qaratish,  unga  avtonom  birlik 
sifatida yondashish,