Abduhamid nurmonov

D E S K R IP T IV   L IN G V IS T IK A N IN G  
T A H L IL   M E T O D L A R I
Distributiv  tahlil  metodi
Deskriptiv tilshunoslik til tuzilishini  ifoda va  m a’nodan tashkil 
topgan  butunlik,  deb  tushunadi  va  ifoda  tuzilishini  tilning  bosh 
kom ponenti,  deb  hisoblaydi.2  M azm un  tuzilishini  esa  ikkinchi 
m u h im   k o m p o n e n t  s ifa tid a   b a h o la y d i.  L ek in   m a z m u n iy  
tu zilish g a  m u n o sab at  A m erika  tilsh u n o slig id a  b ir  xil  em as. 
Shuning  uchun  lingvistik  m a’no  va  uning  lingvistik  tadqiqot- 
lardagi  o ‘rni  masalasi  A m erika  tilshunosligining  fundam ental 
m uam m osiga  aylandi.
Blumfild  tilning  ifoda va  m a’no  tom onini  e'tiro f etgan  va  m a’- 
noni  aniq  vaziyat  bilan  bog‘liq  ekanligini  ko'rsatgan  bo‘lsa,  Yel 
maktabini  tashkil  etgan  shogirdlari  va  izdoshlari  (J.  Treyjer,  Z.  Xar- 
ris,  B.Blok va boshq.)  lingvistik tadqiqotlardan  mazmuniy tom onni 
to ‘la  chiqarib  tashlash  talabi  bilan  chiqdilar.
Lingvistik birliklarning ifoda va m a'no tomonini e'tirof etuvchilar 
bu  ikki  tom onning  o ‘z  tuzilish  birliklari  mavjud  ekanligini  ta’kid- 
laydilar  va  asosan  ifoda  tuzillsh  birliklari  tahiiliga  e'tiborini  qara- 
tadilar.
Deskriptiv  tahlil  obyekti  muayyan  bir  tildagi  alohida  tugal 
jum la  sanaladi.  Jum la  esa  m a'lum   shaxs  nutqining  ikki  pauza 
orasidagi  parchasi  hisoblanadi.  Lekin  jum la  bilan  gapning  bir-
1 Apresyan  Yu.D.  0 ‘sha  asar,  44-bet.
2 raucoH  r.  BBeaenne 
b
 JtccKpnnTHBnyio JtmirBHCTHKy, c.  33.
102
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

biriga  teng  emasligi,  jum la  bir  so ‘zdan  ham ,  so‘z  hirikmasidan 
ham ,  tugallanm agan  gapdan  ham   tashkil  topishi  m um kinligi 
ta ’kidlanadi.
Deskriptivchilarning bayon qilishlariga ko‘ra,  lingvistik tadqiqot 
m a'lu m   bir  dialektdagi  jum lalarn i  to ‘plashdan  va  to 'p lan g an  
materiallarni  tahlil  qilishdan  iborat bo ‘Iadi.
To'plangan  material,  ya’ni  m atn  elementlarga  bo'linadi  va  bu 
elem entlarning  bir-biriga  nisbatan  distributsiyasi  aniqlanadi.
Lingvistik elem entlar sinfi  substitutsiya eksperimental texnikasi 
asosiga  quriladi.  Elem entlarning  birikish  qonunlari  esa  bevosita 
ishtirokchilar bo‘yicha  tahlil  qilish  asosida tiklanadi.
D e s k rip tiv c h ila r n in g   ta 'k i d la s h la r ic h a ,  s e g m e n ta ts iy a , 
substitutsiya,  distributiv  tahtit tilning  har  qanday  aspektini  tadqiq 
etishda  qo'llanilishi  mum kin.  Bevosita  ishtirokchilarga  ajratish 
asosidagi  tahlil  esa  faqat  m orfologiya  va  sintaksis  doirasida 
qo‘llaniIadi.
Til  tuzilishini  ifoda va  m a’no,  ya’ni  shakl  va  m azm un  tuzilisbi 
m unosabatidan  tashkil  topgan  butunlik  sifatida  e ’tiro f  etuvchi 
deskriptivchilar  ko‘proq  shakliy  tuzilish  birliklarirri  o ‘rganishga 
e'tibor  qaratadilar.
G.  G lisonning bayon  qilishicha,  tilning m azm uniy sistemasini 
o ‘rganish  shakliy  sistem ani  o ‘rganishga  n isb atan   b irm u n ch a 
sekin  amalga  oshirildi  va  kam  natijaga  erishildi.  Shu  kungacha 
m azm uniy  tuzilishni  o'rganish  ilmiy asosda yo'lga  qo'yilgan  deb 
aytib  b o ‘lm aydi.  D eskriptivchilarning  tilning  ifoda  tom o n in i 
o'rganishdagi  xatosi  shunda  b o ia d ik i,  m azm uniy  tuzilish  bilan 
shakliy  tu zilish   o ‘rtasid ag i  a lo q an i  tu sh u n m a d i  va  shakliy 
tuzilishni  o ‘rganayotganda  m azm uniy tuzilishni  e'tiborga olmadi. 
A fsuski,  m a zm u n iy   tu zilish g a  faq at  sh ak liy   tu z ilish   orqali 
yondashish  m um kin.
M azmuniy  tuzilishdan  farqli  ravishda,  shakliy  tuzilish  bevosita 
sezgi a ’zolarimizga beriladi va uni oson o ‘rganish mumkin.  Shuning 
uchun  akustik  va  artikulatsion  fonetikada  tovushni  o ‘rganishda 
yuqori  darajadagi  aniqlikka  erishildi.1
1 rnucoH r.  BBeAenne..., c. 45.
103
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

G.GHson  ifoda  pianini  qismlarga  ajratar  ekan,  uning  asosiy 
elem entlari  sifatida fonem a  va  morfemalarni ajratadi.
Uning fikricha,  fonema bir jum lani  ikkinchisidan farqiash uchun 
xizmat  qiluvchi  til  ifoda  sistemasining  minimal  birligi  sanaladi.'
M orfema  ifoda  sistemasining  ikkinchi  asosiy biriigi  sanaladi va 
uning  ta ’rifi  ancha  murakkab  ekanligi  ta'kidlangani  holda,  tilning 
m azm uniy  sistemasi  bilan  b o g iiq   q o ilan ilad ig an   tilning  ifoda 
sistemasi birligi  hisoblanadi.1
 2
Distributiv tahlilning birinchi bosqichi jum lani eng kichik qism- 
larga  ajratish-segm entlash  va  uiarni  daftarda  sim vollar  bilan 
ifodalashdan boshianadi.  Masalan,  kitobni o ‘qimoq birikmasini erkin 
ravishda  quyidagi  segmentlarga  ajratishimiz  mumkm:  ki-tob-ni o  - 
qi-moq.  Tadqiqotchi  inform antdan  (talaffuz qiluvchidan)  bu  birik- 
maning  talaffuzini  takrorlashni  iltimos  qiladi  yoki  shu  birikma 
boshqa  mformant  orqali  taiaffuz  qildiriiadi.
Ikkinchi  m aro tab a  talaffuz  qilin g an d a,  ju m la  tarkibidagi 
tovushlar  oldingisidan  bir  oz  farqlanishi  m um kin.  M asalan,  o 
birida cho'ziqroq,  ikkmchisida qisqaroq talaffuz qilinishi  mumkin. 
Lekin  inforinantlar  har  ikki  holatda  talaffuz  qilingan  tovushlarni 
bir  xil  deb  qabul  qiladi.  Chunki  o  ning  ch o ‘ziq-qisqa  talaffuz 
q ilin is h i  in f o r m a n tla r   u c h u n   m u h im   b o T m a y d i,  m a 'n o  
farqlamaydi.
So‘ngra  bu  jum ladan  ajratilgan  segm entlarni  boshqa  jum la 
tark ib ig a  q o ‘yib 
in fo rm an t  u c h u n   sh u n d ay   qilish  m um kin 
ekanligini  tekshirib  ko'ram iz.
Ana  shu  asosda  har  bir  tovush  u  yoki  bu  scgmentning  vakili 
ekanligini aniqlaymiz.  Bir tovushni turli o ‘rinlarda qoTlab, uiarning