Abduhamid nurmonov

BjtyMtpund 
JT.
 
Jl3biK..., c.  195.
2  E j i y M t p u j i d  
JI.
 
Paa 
nocTyjiaTOB 
j j j
ih
 
nayKM 
o 
«3biKe. 
-  
B 
kh
: 
3BcrMnucB... 
c.  146.
3 Blumftld L. 
0 ‘sha asar,  147-bet.
98
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

Ovoz  belgisining  minimal  o ‘xshasHligi  fonema  yoki farqlovchi 
tovush
 
hisoblanadi.
L.Blumfild  s o ‘zni  konstruksiyalar  qatoriga  q o ‘shgan  Holda 
«rninimal erkin shakl  (morfema — A.N.) so‘z» ekanligini ta'kidlaydi.1 
Shunday qilib,  alohida (m a'no bilan birgalikda)  talaffuz qilinadigan 
va  jum la  vazifasida  kelishi  mumkm  b o ‘lgan  minimal  erkin  shakl 
so‘z  sanaladi.
Demak,  m a'noli  qismlarga  bo‘linmaydigan  quick  shakli  ham, 
quick  va-ly  qismlaridan  tashkil  topgan  va  keyingi  qismini  alohida 
qo ‘llash  mumkin  b o ‘lmagan  quickly  shakli  ham  so‘z  sanaladi.2
Uning  bayon  qilishicha,  morfologiya  ostida  bevosita  ishti- 
rokchilar  sifatida  bog'liq  m orfem alar  xizm at  qiladigan  konst- 
ruksiya  tushuniladi.  M orfologiya  so ‘z  tuzilishi  va  uning  qism - 
larini  o ‘rganadi.  Sintaksis  esa  so‘z  birikm alari  konstruksiyalari 
bilan  ish  ko‘radi.
B ogiiq  m orfem alardan  foydalanish  darajasiga  ko‘ra  tillarni 
analitik va  sintetik tillarga b o iad i.
B ogiiq  morfem alar  kam  qoilanadigan  tillar  sintetik  tillarga 
kiritiladi.
Shuningdek,  m orfologik  nuqtayi  nazardan  tillarning  to ‘rt 
guruhga  b o iin is h id a   ham   b o g iiq   m orfem an in g   q o ila n ilis h  
darajasi  tayanch  nuqta  b o iib  xizmat  qilishi  ta ’kidlanadi.  M asalan, 
xitoy  tili  kabi  b o g iiq   m orfem ad an   foydalanm aydigan  tillar 
ajralgan  tillar,  turkiy  tillar  kabi  b o g iiq   m orfem a  ketm a-k et 
q o ila n a d ig a n   tillar  agglutinativ,  eskim os  tili  kahi  m azm uniy 
m uhim   qism,  m asalan  fe in in g  obyekt  valentligi  b o g iiq   m orfem a 
orqali  ifodalanadigan  tillar  polisintetik  tillar,  bir  necha  m a’no 
elem entlari  bir  b o g iiq   m orfem a  orqali  ifodalangan  tillar  flektiv 
tillar sanaladi.
Bevosita  ishtirokchilarining  hech  qaysi  biri  bog iiq   morfema 
boim agan  konstruksiyalar  sintaktik  konstruksiya  sanaladi.
L.  Blumfild erkin  morfemalarni leksemaga tenglashtiradi.  Uning 
ta'kidlashicha,  tilning  barcha  m orfem alar  zaxirasi  shu  tilning
1 Blumfild L   0 ‘shaasar,  146-bct.
2  Blumfdd L.  O'sha asar,  195-bct.
99
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

leksikoni hisoblanadi.1 man  «odam»; cut «kesmoq»,  run «yugurmoq», 
red «qizil»  tipidagi  bitta  erkin  morfemadan  tashkil  topgan  birliklar 
so‘z-m orfem a  hisoblanadi.2
So‘z-morfemalarni  L.Blumfild birlamchi va ikkilamchi  turlarga 
ajratadi.  Uning ta'kidlashicha,  nol belgiga ega bo ‘lgan bir morfemali 
so ‘zlar  ikkilam chi  so ‘z  —  m orfem a  sanaladi.  M asalan,  men 
«odamlar»-man  «odam»  zidligida  «ko‘plik  son»  m a’nosiga  ega 
b o ‘lgan  birinchi  a ’zo,  song  «kuyladi»-sing  «kuylamoq»  zidligida 
«zamon» m a’nosiga ega bo'lgan birinchi  a’zo L.Blumfild tomonidan 
ikkinchi  a ’zo  negizida  hosil  bo'lgan  ikkilamchi  so‘z-m orfem a 
hisoblanadi.
So'zlarni birlamchi  va  ikkilamchi  turlarga ajratar ekan,  barcha 
ikkilam chi  so 'zlar  birlam chi  so'zlar  asosida  kelib  chiqishini  va 
ularning  barchasi  bir  erkin  m orfem a  asosida  bir  paradigm ani 
hosil  qilishini  bayon  qiladi.  Bu  paradigm ada  ikkilamchi  so'zga 
asos  b o ‘lgan  qism  ham   paradigm a  a ’zosi  b o ‘lishini  ko'rsatadi. 
Ikkilam chi  so'zlarning  asos  b o ‘lib  xizmat  qilayotgan  qism  bilan 
m unosabatiga  ko ‘ra  uch  guruhi  ajratiladi:  s o ‘z  o'zgarishi,  s o ‘z 
yasalishi  va  s o ‘z  q o ‘shilishi.  S o‘z  o ‘zgarishi  va  so ‘z  yasalishi 
u c h u n   ta y a n c h   n u q ta   b o ‘lib  x izm at  q ilg a n ,  y a ’ni  b o g 'liq  
m orfem alarni  o ‘ziga  qabul  qiluvchi  qism  asos  (stem )  yoki  yadro 
(kernel)  sanaladi.
L.  Blumfildning  m a'noli  birliklar  uchun  q o ‘llagan  atam alar 
sistemasi  ham  o ‘ziga  xosdir.
U til signallarining eng kichik  m a'noli  birligi  uchun giossema, 
glossemaning  m a’no  tom onini  ifodalash  uchun  noem a;  leksik 
m a ’noli  birlik  u ch u n   morfema,  m orfem aning  m a ’no  to m o n i 
u c h u n   sem em a,  gram m atik   m a ’noli  birlik  u c h u n   tagm em a, 
tag m em an in g   m a ’no  to m o n i  u ch u n   episem em a  atam alarin i 
tavsiya  etad i.3
L.Blum fild  ijodida  substitut,  susbstitutsiya  atam alari  ham  
markaziy  o ‘rinni  egallaydi.  Uning  «Til»  asarida  substitutsiyaga 
bag‘ishlangan  alohida  bob  ajratiladi.  M a'lum   bir  sharoitda  biri
1 Blumfild L. 0 ‘sha  asar,  170-bct.
2 Blumfild L. 0 ‘sha asar, 225-bet.
3 Blumfiid L. 0 ‘sha asar, 290-bet.
100
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

o'rnida  ikkinchisi  qo'llanilishi  m um kin  b o ‘lgan  lisoniy  shakllar 
substitutlar,  ana  shunday  hodisa  esa  substitutsiya  sanaladi.1
0 ‘zaro substitutsiya munosabatida bo'lgan birliklar bir sinfning, 
bir  paradigmaning  a ’zolari  hisoblanadi.  Demak,  paradigma  yoki 
sinf a'zolarini  belgilashda  substitutsiya  yordam  beradi.
L.Blumfild  sintaktik  birliklarga  ham  xuddi  morfologik  birliklar 
kabi  konstruksiya  sifatida  yondashadi  va  uning  tarkibiy  qismlarini 
bevosita  ishtirokchilarga  ajratish  yo‘li  bilan  tahlil  etadi.  Demak, 
konstruksiya  tarkibini  o'rganish  morfologik  sathda  ham ,  sintaktik 
sathda  ham  bir  xil  tamoyilga  asoslanadi.
Shuni  ta ’kidlash  kerakki,  sintaktik  qurilmalarni  talaffuz  qilish 
jarayonida  til  birliklarining  sintagmatik  munosabatidan  tashqari, 
bu birliklarning ustiga qo‘yilgan ustsegment birliklar ham qo‘shiladi. 
Ya’ni  matn  tarkibidagi  gaplar  bir-biridan  ohang  va  pauza  bilan 
ajralib  turadi.  G ap  tarkibidagi  bo'laklar  ham   ana  shunday  ajralish 
xususiyatiga  ega.  Shuningdek,  har  bir  so‘z  ham   o ‘zining  bosh 
urg‘usi  ostida tarkibidagi b o ‘g‘mlarrri birlashtiradi va bu bosh urg‘u 
boshqa  shunday  bosh  urg‘uga  ega  bo ‘lgan  so'zdan  ajratib  turishga 
xizmat  qiladi.
L.B lum fild  sintaktik  q u rilm alarn in g   ana  shu  to m o n larin i 
o'rganadigan  alohida  yo'nalish  b o ‘lishini