Abduhamid nurmonov

ek zosen trik  
va 
endosentrik. 
Agar fraza uning bevosita ishtirokchilari shakli sinfiga 
m ansub  b o ‘lsa,  u  endosentrik  sanaladi  (qiyos,  poor  John  John 
bilan  alm ashinishi  m um kin.  Shuning  uchun  shu  sin f  shakliga 
m an su b d ir).  B oshqacha  aytganda,  «harakat  qiluvchi  shaxs- 
h a ra k a t»   ni  b ild ir ib ,  gap  s h a k lid a   ifo d a la n g a n   s in ta k tik  
k o n s tru k s iy a   e k z o s e n tr ik ,  b ir ik m a n i  u n in g   q ism i  b ila n  
alm ash tirish   m um kin  b o ‘lgan  konstruksiya  esa  e n d o se n trik  
konstruksiya  sanaladi.  M asalan,  «baho-predm et»ni  bildiruvchi 
bechora  Sahm ,  chiroyli  gul  birikm alarining  tarkibidagi  Salim 
yoki  gul  bilan  alm ashtirish  m um kin  b o ‘ladi  va  har  ikki  holatda 
ham   bir  xil  funksiya  bajaradi.
L.Blumfild  tom onidan  ishlab  chiqilgan  lingvistik  tushunchalar 
sistemasi  asosan  ana  shulardan  iborat.
Bu  tu s h u n c h a la r n in g   b ir  q a n c h a s i,  x u su sa n ,  bevosita 
ishtirokchilar, substitutsiya,  ekzosentrik va endosentrik konstruksiyalar 
kabi  tushunchalar  struktur  tilshunoslikdan  boshqa  tilshunoslik 
yo'nalishlarida  ham  e ’tirof etildi.
96
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

L.Blumfild  o ‘z  nazariyasini  aniq  bo'lm og'i  uchun  matematik 
usullardan  foydalanadi.  Uning  fikricha,  har  qanday  jum la  mate- 
m atiklar  tili  bilan  aytganda,  kontinuum  sanaladi.  Uni  xohlagan 
miqdordagi  qismlarga  bo'lish  mumkin  bo'ladi.*
 1
Uning  ta ’kidlashicha,  lingvistik  tadqiqotlarning  asosiy  obyekti 
jum lalar orqali  ifodalangan nutqparchasidir.  Chunki  nutq parchasi, 
nutqiy  akt  bixevioristik  qatorning  markaziy  bo ‘g‘ini  sanaladi  va  u 
nutqiy  faoliyatning  so ‘zlovchi  —  jum la  —  tinglovchi  mexarrizmini 
ochib beradi.  Ana  shu  asosda  tilga jamiyat  tom onidan  qo'llanilishi 
mumkin  bo‘lgan  jum lalar  yig'indisi  sifatida  qaraladi  va  natijada 
tilning  sistemaviy  tabiati  amalda  nazardan  chetda  qoladi.
B oshqacha  aytganda,  L.B lum fild  lingvistik  ta h liln i  faqat 
kuzatish  bosqichida  olib  borishni  bosh  m aqsad  qilib  qo'yadi  va 
um um lashtirish  bosqichi  bilan  bog'liq  b o ‘lgan  barcha  narsalarni 
soqit  qiladi.  B unday o ‘ziga  xos  lingvistik  pozitivizm   bixeviorizm 
nazariy  asosining  ta ’siri  sanaladi  va  ayni  paytda  Sossyurning  til 
haqidagi  ta ’lim otigagina  em as,  balki  O vro‘pa  tilshunosligining 
y etak c h i  s tru k tu r  y o ‘n a lish ig a   h am   q a ra m a -q a rs h i  tu rg a n  
ta ’lim ot  sanaladi.2
L.Blumfildning  tilni  obyektiv  tahlil  etishdagi  muhim  tamoyil- 
laridan biri tavsifni formallashtirishdir.  Uning fikricha, tilning faqat 
shakliy  tom onigina  ilmiy  tavsif va  tasnif obyekti  bo'lishi  mumkin. 
«Til»  asarida  m a’noni  bizning  fan  atam alari  bilan  arriq  tavsiflab 
b o ‘lmasligi»ni  bayon  qiladi.  Jum ladan,  m orfem alarning  to 'liq  
tavsifini  berish  m um kinligi,  lekin  uning  m a'n o sin i  tavsiflash 
m um kin  emasligini  ta ’kidlaydi.  Buning  asosi  sifatida  u  har  bir 
m a’noning  aniq  vaziyat  bilan  bogMiq  ekanligini:  m a’no  —  bu 
«so‘zlovchi vaziyati nutq tinglovchi reaksiyasi» ekanligini ko‘rsatadi. 
H ar bir lingvistik shaklning aniq m a’nosirri berish uchun so‘zlovchi 
olam ini  toMiq  bilish  kerak  boMishi,  lingvistning  bilimi  undan 
cKeklangan ekan, u m a’norri o ‘rganishni o'zining tadqiqoti doirasiga 
kirita olmasligi bayon qilinadi.
1  E jiy M ip w id  
JI.  JfabiK. 
-  
M.,  1964,  c.  74.
1  B n y M p u n d  
JI.