A qodiriy nomidagi jizzax davlat pedagogika


-LABORATORIYA MASHG’ULOT MAVZU: RSA elektron raqamli imzo shifrlash



Download 7,65 Mb.
Pdf ko'rish
bet314/488
Sana31.08.2021
Hajmi7,65 Mb.
#160773
1   ...   310   311   312   313   314   315   316   317   ...   488
Bog'liq
Axborot xavfsizligi MAJMUA2018-2019 — копия

8-LABORATORIYA MASHG’ULOT MAVZU: RSA elektron raqamli imzo shifrlash 
algorimlarini o‘rganish 
Laboratori ishi «RSA.exe» programmasi yordamida bajariladi.  
Laboratoriya ishi topshirig’i 
1.  «RSA.exe»programmasining tafsiloti. 
2.  «RSA.exe» da shifrlash jarayoni. 
3.  «RSA.exe» da deshifrlash jarayoni. 
4.  «RSA.exe»programmasi yordamida testdan o’ting. Testlash natijalari va hisoblashlar bo’yicha 
hisobotlarni o’qituvchiga ko’rsating. 
1. «RSA.exe» programmasining tafsiloti  
Ushbu berilgan programma RSA kriptosistema imkoniyatlarini namoyish qilish uchun mo’ljallangan. U 
kalitlarni  generasiya  qilish,  foydalanuvchi  tomonidan  kiritilgan  xabarni  shifrlashni  amalga  oshirish, 
foydalanuvchi  tomonidan  kiritilgan  kriptogrammani  deshifrlashni  amalga  oshirishga  imkon  beradi. 
Programma  ushbu  laboratoriya  ishini  bajarishga  adaptasiya  qilingan,  shu  sababli  bajarilgan  ishlar 
natijasi to’g’risida avtomatik tarzda hisobotni shaklantirish mumkin. Programmani ishlashi uchun zarur 
bo’lgan minimal talablar:  
Microsoft Windows 98 va undan yuqori.  

  Prosessor Pentium II;  

  16 Mbayt OZU;  

  SVGA – videokarta;  

  MS Windows uchun sichqoncha;  

 
3 Mbayt diskda bo’sh joy.  


183 
 
 
1 rasm. «Generasiya klyuchey» oynasi 
Dastavval foydalanuvchi klaviaturadan «P» va «Q» deb nomlanuvchi maydonlarni to’ldirishi lozim. Bu 
yerga foydalanuvchi tomonidan tanlangan P va Q sonlarning qiymatlari kiritiladi. Ushbu sonlarni tanlash 
uchun foydalanuvchi «Prostыye chisla» tugmasini bosib tub sonlar jadvalini ko’rib chiqishi mumkin. 
Jadvalda 3-dan 109987-gacha bo’lgan diapazondagi tub sonlar keltirilgan. P va Q sonlarni tanlab mos 
maydonlarga kiritilgandan so’ng, foydalanuvchi  N i 

(N) sonlarni hisoblashi lozim. Foydalanuvchi uni 
qo’lda  yoki  programma  yordamida  «Raschet»  tugmasini  bosib  hisoblashi  mumkin  va  hosil  qilgan 
qiymatlarni ularga ajratilgan maydonlarga kiritishi mumkin. Ushbu parametrlarni avtomatik hisoblash 
bilan qatorda P va Q sonlarni to’g’ri tanlanganligi ham tekshiriladi. Agar sonlar talabga javob bermasa
unda programma xato haqida xabar beradi va N hamda 

(N) qiymatlarni hisoblashni to’xtatadi. Bunda 
noto’g’ri qiymat qizil rang bilna ajratiladi. 2 rasmda noto’g’ri kiritilgan son misoli ketirilgan.  
 
 
2 rasm. Noto’g’ri kiritilgan Q soniga misol 


184 
 
N va 

(N) sonlarni hisoblashdan so’ng foydalanuvchi shifrlash eksponentasi qiymatini tanlashi lozim 
va  uni    «E»  programmasi  oynasining  mos  maydoniga  kiritishi  kerak.  Bundan  keyin  D  -  deshifrlash 
eksponentasi  qiymatini  hisoblash  zarur.  Uni  ham  qo’lda  yoki  avtomatik  programmada  hisoblash 
mumkin. D parametri qiymatini avtomatik hisoblash uchun «Raschet» tugmasini bosish lozim. Bunda E 
sonini  to’g’ri  kiritlganligi  tekshiriladi.  Agarda  u  noto’g’ri  kiritilgan  bo’lsa,  programma  xatolik 
to’g’risida xabar beradi va noto’g’ri qiymatni qizil rang bilan ajratiladi. Barcha parametrlar topilgandan 
so’ng,  «Proverka»  tugmasini  bosib,  ularni  to’g’ri  hisoblanganligini  tekshirish  mumkin.  Agarda 
parametrlardan ba’zilari noto’g’ri hisoblangan yoki noto’g’ri tanlangan bo’lsa, unda programma xatolik 
to’g’risida  xabar  beradi  va  barcha  noto’g’ri  qimatlarni  qizil  rang  bilan  ajratadi.  Agarda  tekshirish 
jarayonida xatoliklar aniqlanmagan bo’lsa, programma hisoblash to’g’ri amalga oshirganligi to’g’risida 
xabar  beradi.  Barcha  parametrlarni  hisoblagandan  so’ng,  ochiq  va  maxfiy  kalitlarni  hisoblangan 
qiymatlarini programma oynasining pastgi qismida shu maqsadda maxsus ajratilgan maydonlarga kirtish 
lozim.  Kelajakda  shifrlash  va  deshifrlash  uchun  ushbu  bosqichda  hosil  qilingan  kalitlarni  avtomatik 
yuklash  maqsadida  buni  albatta  qilish  kerak.  Ochiq  va  maxfiy  kalitlarni  to’g’ri  kiritilganligini 
«Proverka»  tugmasini  bosib  tekshirish  mumkin.  Bu  holatda,  agar  kalitlarni  kiritish  maydonlari 
to’ldirilgan bo’lsa, programma parametrlarni hisoblash to’g’riligini tekshirgandan keyin kalitlarni to’g’ri 
kiritilganligini  ham  tekshiradi  vam  os  xabarni  chiqaradi.  Ochiq  kalitni  faylda  saqlash  mumkin.  Shu 
maqsadda «Soxranit v fayl» tugmasini bosish zarur. Ochilgan oynada saqlangan faylning nom iva joyi 
kiritiladi. Ochiq kalit «*.key» kengaytmali faylda saqlanadi.  
 
3 rasm. Kalitlarni generasiya qilish misoli 
2. Shifrlash  
Xabarni shifrlash uchun «Shifrovaniye» bandiga o’ting.  
Oynaning tashqi ko’rinishi 4 rasmda keltirilgan.  
 


185 
 
 
4 rasm. «Shifrovaniye» oynasi 
Shifrlanadigan  xabar  foydalanuvchi  tomonidan  klaviatura  yordamida  matnli  maydonning  yuqori 
qismiga kiritiladi. Xabarni sonli shaklda ifodalash uchun «Predstavit soobщyeniye v chislovom vide» 
tugmasini bosish kerak. Bunda kiritilgan xabarga mos son matnli maydonnig pastgi qismiga kiritiladi. 
Bu programmada matnni songa o’girishning qo’yidagi prinsipidan foydalangan. Har bir belgi uchxonali 
o’nli son orqali ifodalanadi. Belgiga mos uchxonali son ushbu belgining ASCII kodidan iborat bo’ladi. 
ASCII  kodlari  100  dan  kichkina bo’lgan belgilar uchun shifrlash  va deshifrlashda vujudga keladigan 
nomutanosiblikni  (bir  qiymatli  emasligi)  yo’qotish  maqsadida  ASCII  kodlariga  256  sonini  qo’shib 
qo’yishadi. Shunday qilib mumkin bo’lgan belgilar diapazoni uchun unikal bo’lgan uch xonali sonlar 
ta’minlanadi. Mumkin bo’lgan belgilar qiymatlari va ularga mos sonlar 1 jadvalda keltirilgan. 
1 jadval 
Belgi 
Son 
Belgi  Son 
Belgi 
Son 
Belgi 
Son 
probel  
288  
H  
328  
p  
112  
Щ  
217  
!  
289  

329  
q  
113  
‘  
218  
“  
290  
J  
330  
r  
114  
Ы  
219  
#  
291  
K  
331  
s  
115  
  
220  
$  
292  
L  
332  
t  
116  
E  
221  
%  
293  
M  
333  
u  
117  
Yu  
222  
&  
294  
N  
334  
v  
118  
Ya  
223  
‘  
295  
O  
335  
w  
119  
a  
224  
(  
296  
P  
336  
x  
120  
b  
225  
)  
297  
Q  
337  
y  
121  
v  
226  
*  
298  
R  
338  
z  
122  
g  
227  
+  
299  
S  
339  
{  
123  
d  
228  
,  
300  
T  
340  
|  
124  
ye  
229  
-  
301  
U  
341  
}  
125  
j  
230  
.  
302  
V  
342  
~  
126  
z  
231  
/  
303  
W  
343  
A  
192  
i  
232  
0  
304  
X  
344  
B  
193  
y  
233  
1  
305  
Y  
345  
V  
194  
k  
234  
2  
306  
Z  
346  
G  
195  
l  
235  
3  
307  
[  
347  
D  
196  
m  
236  
4  
308  
\  
348  
Ye  
197  
n  
237  


186 
 
5  
309  
]  
349  
J  
198  
o  
238  
6  
310  
^  
350  
Z  
199  
p  
239  
7  
311  
_  
351  
I  
200  
r  
240  
8  
312  
`  
352  
Y  
201  
s  
241  
9  
313  
a  
353  
K  
202  
t  
242  
:  
314  
b  
354  
L  
203  
u  
243  
;  
315  
c  
355  
M  
204  
f  
244  
<  
316  
d  
100  
N  
205  
x  
245  
=  
317  
e  
101  
O  
206  
s  
246  
>  
318  
f  
102  
P  
207  
ch  
247  
?  
319  
g  
103  
R  
208  
sh  
248  
@  
320  
h  
104  
S  
209  
щ  
249  
A  
321  
i  
105  
T  
210  
‘  
250  
B  
322  
j  
106  
U  
211  
ы  
251  
C  
323  
k  
107  
F  
212  
  
252  
D  
324  
l  
108  
X  
213  
e  
253  
E  
325  
m  
109  
S  
214  
yu  
254  
F  
326  
n  
110  
Ch  
215  
ya  
255  
G  
327  
o  
111  
Sh  
216  
 
 
Xabarni ikkita usul bilan bloklarga bo’lish mumkin: qo’lda va avtomatik. Ushbu rejimlarning biridan 
ikkinchisiga  o’tish  «Vыbrat  sposob  razbiyeniya»  tugmasini  bosish  orqali  amalga  oshiriladi.  Bunda 
tashqi ko’rinishi 5 rasmda keltirilgan oyna ochiladi. Avtomatik bloklarga bo’lish rejimini tanlaganda 
blok uzunligini kiritish lozim. U o’nli xonalarda kiritiladi. Bloklarga ajratish usulini tanlagandan so’ng, 
«Razbit  soobщyeniye  na  bloki»  tugmasini  bosish  kerak.  Avtomatik  ajratish  usulida  xabar  birdaniga 
ko’rsatilgan uzunlikdagi bloklarga ajratiladi. Oxirgi blok to talab qilingan o’lchovga yetguncha nullar 
bilan to’ldiriladi.  Bloklar probellar bilan  ajratiladi.  Qo’lda ajratish rejimida  «Razbit soobщyeniye na 
bloki»  tugmani  bosganda  foydalanuvchining  o’ziga  blok  chegaralarini  ko’satish  imkoni  beriladi.  Bu 
uchun blok chegarasiga sichqonchani olib borib chap tugmasini bosish kerak. O’rnatilgan chegarani olib 
tashlash  uchun  chegaraga  sichqonchani  olib  borib  chap  tugmasini  takroran  bosish  kerak.  Barcha 
bloklarning chegaralarini o’rnatgandan keyin «Razbit soobщyeniye na bloki» tugmasini takroran bosish 
lozim va programma oddiy rejimga qaytadi. «Sbrosit granisы blokov» tugmasini bosish orqali barcha 
bloklarning  chegaralarini  olib  tashlash  mumkin,  bunda  xabar  yana  bitta  katta  son  ko’rinishida 
ifodalanadi.  
 
5 rasm. «Vыbor sposoba razbiyeniya soobщyeniya na bloki» oynasi 
Shifrlashdan  oldin  ochiq  kalitni  kiritish  zarur.  U  oynaning  yuqori  o’ng  burchagida  joylashgan  mos 
maydonlarga  kiritiladi.  Ochiq  kalitni  kiritishning  uchta  usuli  mavjud.  Birinchidan  uni  klaviaturadan 


187 
 
qo’lda  kiritish  mumkin.  Ikkinchidan  ochiq  kalitni  programmadan  yuklash  mumkin,  agar  u  oldindan 
generasiya  qilinib,  natijasi  «Generasiya  klyuchey»  bandida  joylashgan  bo’lsa.  Bu  holatda  «Iz 
programmы» tugmasini bosish zarur. Agar ochiq kalit boshqa foydalanuvchidan fayl shaklida olingan 
bo’lsa, unda  «Iz fayla» tugmasini bosish orqali uni yuklaщ mumkin. Dastlabki xabarni kiritib, uni sonli 
ko’rinishda  ifodalab  va  bloklarga  ajratib,  ochiq  kalit  kiritilgandan  so’ng  shifrlashga  o’tish  mumkin. 
«Zashifrovat»  tugmasini  bosish  lozim.  Bunda  xabarni  bloklarga  bo’lish  to’g’riligi  tekshiriladi.  Agar 
hamma ish to’gri amalga oshirilgan bo’lsa, unda shifrlangan matn pastgi matn maydoniga joylashtiriladi. 
Shifrlangan matn shifrmatn bloklarining ketma-ketligidan iborat. Hosil qilingan kriptogrammani faylda 
saqlash mumkin. Bu uchun «Soxranit shifrtekst v fayl» tugmasini bosish lozim.  
 
6 rasm. Xabarni shifrlash misoli  
3. Deshifrlash  
Deshifrlash uchun navbatdagi bandga o’tish lozim. Deshifrlash oynasining tashqi ko’rinishi 7 rasmda 
keltirilgan. 
 
7 rasm. «Deshifrovaniye» oynasi 
Shifrogramma yuqoridagi matn oynasiga kiritiladi. Shifrogrammani fayldan yuklash uchun «Zagruzit 
shifrogrammu iz fayla» tugmasini bosish lozim. Shundan so’ng blok uzunligini o’rnatish lozim. Agarda 
shifrlashda bloklarga bo’lish qo’lda amalga oshirilgan bo’lsa, unda blok uzunligini ixtiyoriy qilib tanlash 


188 
 
lozim.  Agarda  shifrlashda  bloklarga  bo’lish  avtomatik  usulda  amalga  oshirilgan  bo’lsa,  unda  blok 
uzunligini  fiksirlangan  qilib  tanlash  lozim.  Bunda  blok  uzunligini  o’nli  xonalarda  va  dastlabki  xabar 
uzuniligini ko’rsatish lozim. Shifrogrammani saqlashda fayl boshida dastlabki xabar uzunligi yoziladi. 
Shu sababli shifrogrammani  fayldan  yuklashda  dastlabki  xabar uzunligi  avtomatik tarzda to’ldiriladi. 
Deshifrlashni boshlashdan oldin deshifrlashni amalga oshiradigan maxfiy kalitni yuklash lozim. Kalitni 
klaviaturadan qo’lda kiritilishi yoki programmadagi «Generasiya klyuchey» bandidan yuklash mumkin. 
Bu uchun «Zagruzit» tugmasini bosish lozim. 
Barcha tayyorgarlik ishlari amalga oshirilgandan so’ng «Rasshifrovat» tugmasini bosish lozim. Bunda 
pastdagi matn oynasida dastlabki xabar sonli ko’rinishda paydo bo’ladi. Xabarni matn ko’rinishda hosil 
qilish uchun «Predstavit v tekstovom vide» tugmasini bosish lozim.  
 
8 rasm. Xabarni deshifrlash misoli 
Ishni yakunlab «Sozdat otchet» tugmasini bosib hisobot yarating. 
Misol.    so‘zini  shifrlash  va  dеshifrlash  qilish  talab  etilsin.  Dastlabki  so‘zni  shifrlash 
uchun quyidagi qadamlarni bajarish lozim. 
1-qadam. p=3 va q=11 tanlab olinadi. 
2-qadam. 
33
11
3



n
hisoblanadi. 
3-qadam. Eylеr funktsiyasi aniqlanadi. 
 
 
 
20
)
1
11
(
)
1
3
(
)
,
(






Download 7,65 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   310   311   312   313   314   315   316   317   ...   488




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish