A. P. R im k ev ic h


IV  bob.  Statika element lari



Download 5,13 Mb.
Pdf ko'rish
bet38/166
Sana13.08.2021
Hajmi5,13 Mb.
#147046
1   ...   34   35   36   37   38   39   40   41   ...   166
Bog'liq
Fizikadan masalalar to`plami Rimkeyivech

IV  bob.  Statika element lari
16.  A ylanm aydigan  jism la m in g   m uvozanati
2 8 2 .  Bir  n u q tag a  q o ‘yilgan  10  va  14  N   k u c h la r  2,  4, 
10,  2 4 ,3 0   N   ga  te n g   boMgan  t a ’sir  etu v ch i  k u c h la m i  hosil 
qila  oladim i?
2 8 3 .  H a r  biri  200  N   d a n   boMgan  u c h ta   k u c h n in g   te n g  
t a ’sir  etuvchisini  top in g .  B irinchi  b ilan   ik k in ch i  va  ikkinchi 
b ilan   u c h in c h i  k u c h la r  o rasidagi  b u rc h a k la r  60°  ga  teng.
2 8 4 .  M assasi  90 kg boMgan  p arash u tch ig a  sakrash b o shida 
h av o n in g   q arshilik  kuchi  ta ’sir  qiladi.  Bu  k u c h n in g   k o o rd i-
46


4 6 -  rasm .
С
4 7 -  rasm .
n a ta   o ‘q lari    va  У ga  proyeksiyalari  500  N   va  300  N   ga 
ten g .  ( y o ‘qi  yuqo rig a  y o ‘n alg an .)  B arch a  k u ch larn in g   ten g  
t a ’sir  etu v ch isin i  toping.
2 8 5 .  R eak tiv   sa m o ly o tg a   v ertik al  y o ln a lish d a   550  kN 
og‘irlik kuchi  va 555  kN  k o ‘ta rish  kuchi,  gorizo n tal  y o ‘n alish- 
d a  esa  162  k N   to rtish   kuchi  va  h av o n in g   150  kN   qarshilik 
k u ch i  t a ’sir qiladi.  T en g   t a ’sir etu v ch i  k u ch n i  to p in g   (m o d u li 
va  y o ‘n alishi  b o ‘yich a).
28 6 .  M assasi  1,6  kg yuk  osilgan  ip   gorizontal  yo ‘n alishda 
12  N   k u ch   t a ’sirida  yangi  vaziyatga  keltirildi.  Ip n in g   ta ra n g ­
lan ish   k u ch in i  toping.
2 8 7 .  A g ar  a  = 60°  (4 6 -  ra sm ),  fo n a rn in g   m assasi  3  kg 
b o ‘lsa,  A B v a   B C  steijen larg a t a ’sir q iluvchi  k u ch larn i  toping.
2 8 8 .  B ir  u c h i  b ilan   dev o rg a  sh a rn irli  m a h k a m la n g a n , 
uzunligi  2  m   b o ‘lgan  A C  sterjen n in g   ikkinchi  u chiga  120  kg 
m assali  yu k   osilgan  (47-  ra sm ).  S te rje n n in g   ik k in ch i  u ch i 
uzunligi  2,5  m   boMgan  B C  tro s  bilan  tu tib   turiladi.  T rosga  va 
steijen g a  t a ’sir  qiluvchi  k u ch larn i  toping.
2 8 9 .  E le k tr  la m p a   (4 8 -  rasm )  sh n u rg a   osilgan  va  g o ri­
zo n ta l  to rtq i  b ilan   to rtib   q o ‘yi!gan.  A gar  la m p a n in g   m assasi 
1  kg,  b u rc h a k   a  = 60°  boMsa,  A B  sh n u rn in g   va  B C  to rtq in in g  
taran g lik   k u ch in i  toping.
2 9 0 . A g ar  A B =   1,5  m ,  A C = 3   m ,  B C  = 4  m  (4 9 -  rasm ), 
yu k n in g   m assasi  200  kg  boMsa,  B C   havoga  ма  A C   to rtq ig a 
t a ’sir  qiluvchi  k u ch larn i  toping.
2 9 1 . A \ a   В  n u q ta la r  o ra sid a  g o rizo n ta l  to rtilg a n   a r q o n ­
ning o ‘rtasiga  ingichka  CZ) sh n urbogM angan  (50-  rasm ).  A gar 
sh n u rn i  pastga  vertikal  ravishda  to rtsa k ,  a rq o n   sh n u rg a  q a ra -
47


4 9 -  rasm .
50 -  rasm .
5 1 -  rasm .
Ci
52 -  rasm .
53 -  rasm .
g an d a  a n c h a   p u x ta  boMishiga  q aram ay ,  a rq o n   uzilib,  sh n u r 
b u tu n lig ich a  qolishi  m u m k in .  B uning  sababini  tu sh u n tirin g . 
A rq o n n in g  taranglik  kuchi q o ‘yilgan    kuchga va a  b u rchakka 
bo g ‘liqligini  keltirib  ch iq arin g .
2 9 2 .  51-  ra sm d a  tasv irlan gan   h o ld a   q o ‘zg ‘alu v c h a n   b lok 
k u ch d a n   ikki  m arta yutish  im konini  berad im i? Y uk k o ‘tarilgan 
sari    to rtish   k u ch i  m o d u li  b o ‘y ic h a   q a n d a y   o ‘zg a rad i? 
Ish q a la n ish n i  va  b lo k n in g   o g ‘irligini  hisobga  olm ang.
2 9 3 .  X o d a la r  5 2 -  ra sm d a   k o ‘rs a tilg a n d e k   q ilib   tro s d a  
k o ‘tarilad i.  A gar  a   b u rc h a k   90°,  120°,  150°  ga  te n g   b o ‘lsa, 
tro sn in g   q a y e rid a   ta ra n g la n ish   k a tta   boMadi:  sirtm o q n in g  
/4  va  5  q ism larid am i  yoki  С  qism id am i?
2 9 4 .  53-  a,  b  ra sm d a  tasv irlan gan   h o lla rd a   c h a n a n i  k o ‘- 
ch irish   (81фап11п8Н)  u c h u n   q o ‘yilishi  z a ru r  boMgan  k u c h ­
la m i  taqqoslang.  C h a n a n i  m o d d iy   n u q ta   d eb  va  ish q alan ish  
koeffitsiyenti b u tu n   yoM  d avom ida o ‘zgarm aydi  d eb hisoblang.

Download 5,13 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   34   35   36   37   38   39   40   41   ...   166




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish