A b d u m a jid m a d r a im o V g a V h a r fu z a IL o V a manbashunoslik


 .3 .1 6 . «Sirot us-sulton Jaloluddin Mcnkburni»



Download 6,96 Mb.
Pdf ko'rish
bet158/264
Sana27.01.2022
Hajmi6,96 Mb.
#414487
1   ...   154   155   156   157   158   159   160   161   ...   264
Bog'liq
madraimov a. manbashunoslik fuzaelova

3 .3 .1 6 . «Sirot us-sulton Jaloluddin Mcnkburni»
X a lq im iz n in g buy u k o 'g 'lo n ig a b a g 'is h la n g a n n o y o b a sa r “ Sirot us-
157


sulton Jaloluddin M e n k b u m i” ( “ Sulton Jaloluddin M e n k b u m in in g tarjimai 
h o li”) nom li kitobni v a ta n d o s h im iz S h ih o b u d d in M u h a m m a d Nisoviy 
(vaf. 1249, Xalab) yozgan. Muarrixning to'liq ismi S hihobuddin ibn A h m a d
ibn Ali M u h a m m a d Nisoviydir.
Tarixchining otasi X o razm sh o h lam in g e ’tiborli am irlaridan biri bo'lgan. 
N iso viloyatiga qarashli X u ra n d iz q a l ’asining hokim i edi. Otasi vafot 
(1220) etgach, u n in g m o l-m u lk i va m an sab i o 'g 'lig a o 'tg a n . U 1224- 
yilga q a d a r Niso viloyatining hokimi N u s ra tu d d ir H a m z a n in g noibi bo'lib 
xizm at qilgan. N ash ju v o n ( N is o n in g k atta qishloqlaridan) h a m d a al- 
Halqa (Juijon qishloqlaridan) da m o 'g 'u lla r bilan bo'lgan janglarda shaxsan 
ishtirok etgan. S o 'n g A stro b o d viloyatlaridan K abud j o m a (hozirgi no m i 
Hojilar) hokimi I m o m ud-davla N u sratu d d in M u h a m m a d huzuriga kelgan 
va u n in g yo rd am i bilan y a n a N isoga qaytishga m uvaffaq b o 'lg a n , lekin 
o r a d a n k o 'p vaqt o 't m a y , N i s o d a o 'z a r o feodal u ru sh la ri k u c h a y ib
ketganligi sababli u Iro q q a ketib qoladi va 1224-yili S u lto n J a lo lu d d in
M e n k b u m in in g (1220—1231) xizm atiga kiradi va u ning kotibi (kotib al- 
insho) la vozim iga ta y in la n a d i. S h ih o b u d d in M u h a m m a d Nisoviy bu 
lavozim da 1231-yilgacha, y a ’ni s u lto n n in g o 'lim ig a q a d a r xizm at qiladi.
Keyin u M ayofarikin (D iy o rb a k r viloyatida) hokim i Ayyubiy a l-M alik
a l-M u z a ffa r G 'o z i y n i n g (1220—1224) xiz m atiga kiradi. Biroq, o r a d a n
k o 'p vaqt o 't m a y q a m a lib qoladi. Q a m o q d a n o zo d etilgach, lldegiziylar 
(1227—1235) h u z u rid a , s o 'n g r a 1238-yili X arro n (E r o n O zarbayjoni) 
q a l ’asiga h o k im etib tayinlanadi. Oxiri Xalab (Suriya) sultoni a l-M a lik
a n - N o s i r S alo h id d in Y u s u f ibn al-A zizning xizm atiga kiradi va u m rin in g
oxirigacha X alabda istiqom at qiladi.
S h ihobuddin M u h a m m a d an-N isoviv O 'r ta Osiyo, Kavkaz, Yaqin va 
O 'r t a Sharq m a m la k a tla rin in g m o 'g 'u l istilosi davridagi (1220—1231) 
ijtimoiy-siyosiy ahvolidan bahs yurituvchi “ Sirot u s-sulton J a lo lu d d in
M e n k b u m i” nomli qim matli kitob yozib qoldirgan. Asar 1241-yilda Xalabda 
yozib tugallangan bo'lib, u m e m u a r — x o tira -y o d n o m a tarzida yozilgan.
Kitob m u q a d d im a va 108 b o b d a n iborat. A sarning I —IV boblarida 
m o 'g 'u l- ta ta r la r , C h in g iz x o n n in g kelib chiqishi, xon b o 'lib ko'tarilishi 
masalalari ixcham ta rz d a bay o n etilgan.
V—XXII b o b ia r x o ra z m s h o h A lo u d d in M u h a m m a d n i n g hayoti va 
faoliyatiga b ag'ishlangan.
X X I 11 b o b d a n bo sh lab k itobning to oxirigacha m o 'g 'u l istilosi va 
x o r a z m s h o h A l o u d d i n M u h a m m a d n i n g f o j i a l i t a q d i r i , s u l t o n
Ja lo lu d d in n in g hayoti va kurashi, fojiali halokati hikoya qilinadi.
U shbu asarning 1224— 1231-yillar voqealarini o 'z ichiga olgan boblari
158


original va z o ‘r ilmiy a h a m iy a tg a ega, chunki bay o n etilm ish v o q ealarn in g
k o ‘pchiligida m u allifn in g bevosita shaxsiy ishtiroki bor.
M a n a shuning uc h u n h a m bu kitob tarix ilmi nam oyandalarining diqqat- 
e ’tiborini o'zig a jalb e tm o q d a . U n d a n h a m o 'tm is h d ag i m uarrixlar al- 
F u tu w a tiy (1244—1323), Ibn X ald u n (1332—1406), B adruddin Ayniy (vaf. 
1451) q im m a tli m a n b a sifatida foydalanganlar. Z a m o n a v iy s h a rq sh u n o sla r 
h a m o ‘sha davrga oid tad q iq o tlarid a bu asarni ch etlab o ‘ta olm aydilar.
“ Sirot u s-sulton J a lo lu d d in M e n k b u r n i” nom li asarning a ra b c h a m atni, 
fra n su z c h a tarjim asi b ila n 1891 — 1895-yillari Parijda h a m d a Q o h ir a d a
c h o p qilingan. U n in g qisqartirilgan t u r k c h a ( ta rjim o n la r Y u s u f Z iy o va 
A h m a d T av h id ) va forsiy (ta rjim o n la r M u h a m m a d Ali N o s ih va M u jta b
M inoviy) tarjim alari m avjud. A sarning t u r k m a n l a r v a T u r k m a n is to n n in g
X III asrdagi ijtimoiy-siyosiy a h v o lid a n hikoya qiluvchi qism i rus tilida 
( ta ijim o n S. L. V olin) n a s h r etilgan edi.
Kitobni t o ‘liq h o ld a a w a l B ok u d a, kevin M o sk v a d a Z .M .B u n i y a t o v
rus tiliga ta rjim a qilib, ilmiy iz o h la r bilan n a s h r ettirgan.

Download 6,96 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   154   155   156   157   158   159   160   161   ...   264




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish