A. A. Q od irov t ib b iy o t



Download 17,84 Mb.
Pdf ko'rish
bet25/99
Sana28.06.2022
Hajmi17,84 Mb.
#712517
1   ...   21   22   23   24   25   26   27   28   ...   99
Bog'liq
2021-02-22603383da9fe88256 Tibbiyot tarixi (Qodirov A.) - 2005 y.

G IP P O K R A T
G ip p o k ra t ja h o n ilm iy tib b iy o tig a asos solgan b u y uk o lim d ir. U 
eram izd an oldingi 460-yilda qadim gi Y unonistong a qarashli K os o rolid a 
du nyoga keldi. U n in g h a m m a o 'tm is h ajd o d lari tab ib b o ig a n la r . O tasi 
G erakles h am yaxshi tajribali tabib b o ‘lgan. Rivoyatga k o ‘ra G eraklesning 
o ‘tm ish ajd o d i afsonaviy tabib A sklep iy n in g o ‘g ‘li P od o liriy g a bo rib
ta q a la d i. G ip p o k r a tn in g b o b o s i h a m G ip p o k r a t
d eb a ta la r k a n . 
M a ’lu m o tla r g a k o 'r a bu av lo d d a u c h ta G ip p o k ra t b o ‘lgan. Biz s o ‘z 
y u rita y o tg a n G ip p o k r a t s h u la rd a n u c h in c h is id ir. G ip p o k r a t o n a
to m o n id a n h a m ta b ib la r oilasiga m an su b . O n a sin in g av lo d lari h am
h a k im b o 'lg a n la r . G ip p o k ra t o ‘z b ilim i v a ta jr ib a s i b ila n h a m m a
avlodlaridan o ‘tib ketdi va ju d a erta k atta sh u h rat qozondi.
G ip p o k ra t tabiblik kasbini dastlab o tasid an o ‘rgandi. S o‘ng kasallarni 
o ‘zi m ustaqil davolab, katta tajriba orttirdi. 17—18 yoshlaridayoq bilim don 
tab ib , deb tan ilg an edi. G ip p o k ra td a tabiblikga o n a d a n tu g ‘m a ta la n t 
bor edi. G ip p o k ra t o ‘zi m ustaqil ishlay boshlagandan so‘ng A finashahriga 
ko‘chib keldi. 0 ‘sha vaqtda Afina fan va madaniyat yuksak darajada rivojlangan 
shahar edi. S haharda m ashhur olim lar, faylasuflar, shoirlar, dram aturglar, 
a r x ite k to rla r va h a k im la r y a sh a rd ila r. G ip p o k ra t u la r b ila n y aq in
m uloqotda b o ‘ldi va bilim ham tajribasini to ‘xtovsiz oshirib bordi. 0 ‘zidan 
oldingi yirik h ak im larn in g asarlarini q u n t b ilan o ‘qib o ‘rgandi va o ‘z 
bilim ini tak o m illa sh tird i. K o ‘p m am lak atlarg a say oh at qildi, u yerdagi 
tibbiyot bilan tanishdi. B oshqa m am lakatlarning m ashh ur hakim lari bilan 
ta n is h d i, u la r b ila n y aq in m u lo q o td a b o 'ld i. S h u la rn in g h a m m a si 
G ip p o k ra tn in g bilim va tajrib a darajasini yuksaklikga k o 'tard i.
G ip p o k r a t o ‘z in in g b u s a y o h a tla rid a tu rli ju g 'r o f iy m in ta q a la rd a
tu r lic h a o d a m la r y a s h a g a n lig in i k u z a td i. U la r o ‘z ta n a tu z ilis h la ri, 
q iy o fa la ri v a x a r a k te rla r i j ih a tid a n b ir - b ir la r id a n fa rq q ilis h la r in i 
k o ‘rdi. Bu tu rli-tu m a n lik d a m a ’lum q o n u n iy a t m av ju dlig in i sezdi. Bu 
q o n u n iy a t in so n o rg a n iz m in in g k o n stitu ts iy a si, y a ’ni u n in g ta b ia tid a
ifo d a la n is h in i to p d i.
43


G ip p o k ra t o ‘zi k ash f etgan q o n u n iy atg ab in o an
yer yuzidagi odam lam i to ‘rt xil konstitutsiya (toifa)ga 
b o ‘ldi. Bu toifalarn in g kelib chiqishini dunyo ning 
t o ‘rt m in ta q asi (S h arq , G ‘arb, S him o l, Jan u b ) 
bilan bog‘ladi. Shu m intaqalar odam lam ing tabiatini 
b e l g i l a y d i . G i p p o k r a t n i n g t a ’k i d l a s h i c h a ,
m in ta q alarn in g iqlim i va tabiiy sh aro iti tu rlich a 
b o ‘lgani u c h u n sh u larn in g h a r b irid a yashaydigan 
xalqlarning tabiatlari ham turlichadir. M asalan, yer 
y u z in in g S h a rq to m o n id a y a sh o v c h i o d a m la r 
tabiatan vazm in, xushm uom ala va jism oniy sog‘lom 
k is h ila rd ir. C h u n k i, s h a rq m in ta q a s in in g o ‘zi 
m uloyim va serquyoshdir. Shu m intaqada yashovchi 
k ishilarning tan asid a q o n u stu n tu rad i. S huning 
u c h u n ularni G ip p o k ra t sangviniklar (sangvis — q o n s o ‘zidan ) deb 
atadi.
G ‘arbiy m in ta q ad a yashovchi o d a m la r ru h a n n o te tik ro q , q an d ay d ir 
kuzni eslatuvchi b o ‘ladi, chunki G ‘arb m intaqasida quyosh yerni kam roq 
yoritadi. Bu esa inson tabiatiga salbiy t a ’sir k o ‘rsatadi. G ‘arb o d am larini 
G ip p o k ra t m elan xoliklar (m elan o sa — q ora o ‘t) deb atad i.
U c h in c h i toifadagi o d am larn i G ip p o k ra t flegm atiklar, deb atagan. 
B ular ja n u b o dam larid ir. F leg m atik lar ta b ia td a n kam h a ra k a t, jism o niy 
zaifroq o d am lard ir. U larn in g ta n a la rid a flegm a (shilliq sim on m od da — 
xilt) u stu n turadi.
T o ‘rtinchi toifagakiruvchi odam larni G ip p o k ra t xoleriklar deb atagan. 
B ular shim ol odam laridir. X oleriklar tab iatan q otm a, m u stahk am irodali 
kishilardir. B ularning org an izm id a safro (jigar o ‘ti) u stu n turadi.
G i p p o k ra tn in g fik ric h a h a r b ir to ifa g a k iru v c h i o d a m la r o ‘zig ax o s 
kasalliklar bilan o g ‘riydilar. S h uning u ch u n b em o rn in g qaysi toifaga 
kirishi an iq lan sa, uning kasaliga tashxis q o 'y ish o so n b o 'la d i. M asalan, 
flegm atiklarning m iyasida flegm a (nazla) k o ‘p b o ‘ladi. U pastga to m o n
yo‘nalib, og‘iz-burun sham ollashi (tum ov)ni, so‘ng yana pastroqqa tushib, 
o ‘pka va ichaklarda yallig‘lanishni keltirib chiqaradi.
X oleriklar k o ‘pro q o ‘tk ir kasalliklar bilan og ‘riydilar. M asalan, o ‘tkir 
o sh q o zo n -ic h ak kasalliklari, ich b u ru g 1 va h.k.
S angviniklar va m elan x o lik lar h aq id a G ip p o k ra t quyid agicha fikr 
yuritadi: S angviniklar u m u m an kasallikga moyil em aslar, kasal b o ‘lsalar 
ham u n ch a lik uzoq c h o ‘zilm ay tez tuzalib ketadilar.
M elanxoliklar kasallik m asalasida ju d a noqulay ahvoldalar. Bular ham
flegm atiklar, ham x oleriklarda u chraydigan kasalliklar bilan og ‘riydilar. 
L ekin, hozirgi za m o n ilm iy tib b iy o tid a G i p p o k ra tn in g suyuqliklar 
haqidagi fikrlari tasdiq etilm adi.
44


G ip p o k ra tn in g y o zish ic h a o rg a n iz m konstitutsiyasi uni u yoki bu 
kasallikga m oyilligini belgilaydi. K asalliklarning aniq sabablari kishining 
ichki v a ta sh q i sh aro itid ad ir. T ashqi sabablarga G ip p o k ra t iqlim , ob - 
havo, suv, tu p ro q n i kiritgan. U h a tto m am lak atn in g siyosiy tizim i va 
ijtim oiy sharoitini h am kishining sog‘lig‘iga ta ’sir qiluvchi om illar qatoriga 
kiritgan. Ichki sharoitlarga tanadagi xiltlar va jigar o ‘tini kiritgan. Bulardan 
tash q ari G ip p o k ra t ichki sh aro itlar qato rig a, b em o rn in g yoshi, jin si, 
nasli, k o ‘n ik m alari, hay o t tarz in i h am kiritgan.
G ip p o k ra tn in g t a ’k id lash ich ak asallik kelib ch iq ish id a tu rm u sh d ag i 
salbiy h o d isalar va ovqat ham k atta rol o ‘ynaydi. U ning bu fikrlari ho zir 
ham o ‘z q im m a tin i y o ‘qotgan em as. G ip p o k ra t kasallik paydo qiluvchi 
q an d a y d ir g ‘ayri tab iiy jo h il k u ch lar b o ‘lishin i q a t’iy in k o r etgan.
G ip p o k ra t to ‘g‘ri ovqatlanishga katta aham iyat bergan.U ning fikricha, 
har qanday ovqat m ahsulotida m a’lum darajada o ‘t m oddasi, qon m oddasi, 
flegm a m oddasi va suv m oddasi b o ‘ladi. Kishi iste’m ol qiladigan ovqatda 
shu m o d d a la r b a ro b a r m u v o zan a td a b o ‘lsa salom atlik saqlanadi, agar 
m u v o zan at buzilsa, kasallik kelib chiqadi. M asalan , yeyiladigan ovqat 
m ah su lo tid a o ‘t m oddasi o rtiq c h a b o ‘lsa, u org an izm d a u stu n lik qilib, 
kasallikka olib keladi.
G ip p o k ra t kasallarni teksh irish d a h o zir k linikalard a ishlatilad igan 
b a ’zi tashxis u sullaridan ham foydalangan. M asalan, a ’zo n i paypaslab 
k o ‘rish (p alpatsiya), quloq q o ‘yib eshitish (auskultatsiya), b arm o q b ilan
tiqillatib k o ‘rish (perkussiya) va h.k. B em o rn in g ch iq in d ila rin i (siydik, 
ah lat) tekshirish u su lid an ham foydalangan. Siydikni p arlatib , u n d a n
qolgan c h o ‘km an i h am k o ‘zdan kechirgan.
K o ‘krak qafasidagi a ’zo larn i ( o ‘pka, yurak) eshitib k o ‘rib tashxis 
q o ‘ygan. M asalan, o ‘pka p ard alari o rasida yig‘ilib qolgan suv b o r yoki 
y o ‘qligini an iq lash u ch u n q u lo g 'in i b e m o r k o ‘kragiga q o ‘yib tu rib , u n i 
silkitgan, suv b o r b o ‘lsa u chayqalish ovozini bergan. S hunga q arab 
hozirgi tild a ekssudativ plevrit deb ataluvchi kasallikni aniqlagan.
Q orin b o ‘shlig‘idagi a ’zolarni (o sh q o z o n , ichaklar, jig ar va h.k .) 
teri u stid an tu rib paypaslab tekshirgan. M asalan , u lard a shish b o r yoki 
y o ‘q lig in i a n iq la g a n . S h u n d a y q ilib G ip p o k r a t ta sh x is u s u lla rin i 
takom illashtirgan.
K a sa llik p a to g e n ezi m asalasida G ip p o k ra t "kraziya" va "diskruziya" 
tushunchasida b o ‘lgan.
G ip p o k ra tn in g tibbiyot ilm iga q o ‘shgan k atta x izm atlarid a n biri 
shuki, u tab o b at tarix id a b irin ch i b o ‘lib, kasalx on ad a yotgan h a r b ir 
bem orga "kasallik tarixi" to ‘ldirish usulini joriy qildi. Shu kasallik tarixiga 
yozib o lin g an m a ’lu m o tlarn i u m u m la sh tirib , h a r xil k asalliklarning
belgilari, u larn in g kechishi va oqibati h aq id a xulosalar ch iq arard i va 
davolash u sullarini ishlab chiqdi.

Download 17,84 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   21   22   23   24   25   26   27   28   ...   99




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish