0 ‘zbekist0n madaniyati

I l l   B O B .   MADANIYATNING  VAZIFALARI
M ad an iy at  ijtim o iy -ta rix iy   h odisa  sifatida ja m iy a tn in g   rivojlanishiga  o ‘z 
t a ’sirini  k o ‘rsatm asdan  q o lm a y d i.  Bu  ta ’sir  m ad an iy atn in g  jam iyat  hayotida 
bajaradigan vazifalarida o ‘z  ifodasini topadi.  (Biz m adaniyatning funksiyalarini 
ta h lil  q ilish d a   « F a ls a fa » 1 
o ‘q u v   q o lla n m a s id a   b e rilg a n   funksiyalarga 
asoslanam iz).
I 
M ad an iy at,  eng  a w a lo , 
bilish funksiyasi (vazifosi)ni
 bajaradi.  K ishilar 
turli tarixiy davrlarda o 'z la rin in g  m oddiy va m a'naviy ehtiyojlarini qondirishga 
h a ra k a t  qilganlar.  N a tija d a   o 'z la rig a   ta ’sir  ko‘rsatuvchi  tabiatning  voqea  va 
h o d isalari,  tabiatdagi  n a rs a la r  va  predm etlarning  xususiyatlari  ham da  ichki 
q o n u n iy a tla rin i  bilishga  in tilg a n la r.  U larning  n o m a 'lu m   jih a tla rin i  och a
1  Falsafa. -  T. «Sharq».  1999.
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

b o rg an lar.  A yrim larini  b o ‘y su n d irib ,  ay rim larig a  m o slash g an lar.  tu rli  xil 
xulosalarga va t o ‘xtam Iarga kelganlar.  N a tija d a  o ‘zlarining bilim  d a ra ja la rin i 
o sh ira  bo rg an lar,  y a ’ni o'zlari  egallagan  bilim larin i  o 'zlari y aratg an   m a d a n iy  
b o y lik la rd a  m o d d iy lash tirg an la r.  D e m a k ,  m a d a n iy a t  in so n n in g   ijtim o iy  
voqelikni  bilib  olishidir.  Inson  a tro f-m u h itn i  b ila  borib,  o ‘z - o ‘zini  m o d d iy  
b o y lik larn in g   h a q iq iy   y aratu v ch isi  e k a n lig in i,  ja m iy a td a g i  o ‘z  o ‘r n i  va 
m avqeyini  anglay  boradi.
2  M adaniyatning 
axborot berish (inform ativ)  vazifasi.
  Inson  o ‘zini  q u rsh a b  
turgan  m oddiy  dun y o   va  ijtimoiy  m u h itn i  o ‘zlashtirib  ham d a  anglab  borishi 
natijasida m uayyan darajadagi bilim,  tajriba,  m alaka va ko‘nikm alai£a ega b o ‘la 
boradi.  U larn i  bo sh q a  kishilarga,  g u ru h   y o k i  tabaqalarga,  o ‘zid an   k ey in  
kelayotgan avlodlaiga yetkazib berish ehtiyojiga ega b o ‘ladi.  Insoniyat hayotining 
dastlabki davrlarida, y a’ni yozuvning k ash f etilguniga qadar kishilar o ‘zlarining 
bilim lari,  tajriba,  m alakalarini  o g ‘zaki  y o ‘l  -   xalq  og‘zaki  ijodi  n a m u n a la ri 
orqali,  so‘ngra  yozuv  orqali  yetkazib  berganlar.
H ozirgi  k u n d a  m adaniyatning  axborot  berish  vazifasini  om m aviy  a x b o ro t 
vositalari,  t a ’lim  tizim i,  fan va adabiyot,  s a n ’a t va qadriyatlar b ajarm o q d a.  Bu 
vositalaryordam ida ham  o ‘tmishda t o ‘plangan,  ham  bugungi kundagi tajrib alar 
o ‘zlashtirila boshlandi.  Shu boisdan ham  b iro r xalqning m adaniyatda erishgan 
yutug‘i boshqa xalqlar tom onidan  qabul  qilinadi.  D em ak,  m ad an iy atn in g   a n a  
shu  vazifasi  tu fa y li  h e c h   qaysi  x a lq   o ‘z  m a d a n iy a tin i  y a n a   q a y ta d a n  
boshlam aydi.
3  M adaniyatning 
aloqa bog'lashlik (kom m unikativ) vazifasi.
  Y aratilg an  va 
yaratilayotgan  h ar  qanday  m adaniyatni  kishilar,  guruhlar,  tabaqalar,  xalqlar, 
eiat yoki  m ü latlam in g  o ‘zaro alo q a-m u lo q o tisiz ta sa w u r qilish qiyin.  Ik k in ch i 
to m o n d an   esa  m adaniyat  insonning  o ‘za ro   aloqasini  yanada  kengaytirishga 
xizmat qiladi.
M a d a n iy a tn in g   m azk u r  vazifasi  n a fa q a t  zam o n a m iz n in g   aso siy   a lo q a  
b o g io v ch i  vositasi  hisoblanadi,  balki  o ‘tm ish   ajdodlarim iz,  bo sh q a  xalqlar, 
elat va m illatiarning o ‘tmish buyuk siymolari bilan bevosita aloqa bog‘lashim izga 
yordam  beradi.  M asalan,  biz nafaqat  F o robiy,  Ib n   Sino,  B eruniy yoki  b o sh q a 
o ‘tm ish  ajdodlarim izning,  balki,  dun y o   xalqlari  va  u lam ing  k o ‘p!ab  u lu g ‘ 
siym olarining  duny o q arash i,  in tilish lari,  o rz u -u m id la ri,  h is-tu y g ‘u la ri  va 
turm ush tarzi haqidagi tasaw urlarga ham  ega b o ‘lamiz.
Shuni  u n u tm aslik   kerakki,  m a d a n iy a tn in g   b u   vazifasi  kishiga  ikki  xil  -  
h am ijobiy,  ham  salbiy ta ’sir ko‘rsa tish im u m k in .  M asalan,  Sharq xalq larin in g  
tabiati va ruhiyatiga, axloqiy va estetik qarashlariga yot b o ‘lgan begona m ad an iy  
tu z u m la r  k ish ila rim iz g a   salbiy  t a ’sir  k o 'r s a ta d i.  L ek in   u m u m in s o n iy a t 
to m o n id a n   q ad rlan ad ig an   u m u m ax lo q ,  h u q u q ,  b adiiy  tafak k u r,  iy m o n - 
e ’tiq o d   m e ’y o r la r i  k ish ila rg a   ijo b iy   t a ’s ir   k o ‘r s a tib ,  k o m il  i n s o n n i  
shakllantirishga yordam  beradi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

4  
M adaniyatning 
tartibga  soüsh  (regulativ)  vazifasi.
  K ishilam ing  tabiat, 
ja m iy a t  va  b o sh q a   k is h ila rg a   n is b a ta n   b o ‘lg an   m u n o s a b a tla ri  ja m iy a t 
u stq u rm asin in g   asosiy  e le m e n tla ri  hisoblanuvchi  davlat  tashkilotlari.  ular 
o lib  boruvchi  siyosat,  u n i  m ustahkam lovchi  va  tarqatuvchi  huq u q   ham da 
m a fk u ra.  axioq,  san ’at,  ijtim o iy -g u m a n ita r fanlar va  d in   to m o n id a n   tartibga 
solib turiladi.  Ijtim oiy h o d isa hisoblanuvchi turli xil m aro sim lar va  urf-odatlar 
h a m  m adaniyatning tartibga soluvchilik vazifasini bajaradi.  K ishilam ing atrof- 
m uhitga nisbatan bo‘lgan m unosabatlari natijasida axloqiy,  estetik,  diniy, siyosiy 
va  h u q uqiy m e ’yorlar vujudga  keladi.
5.  M adaniyatning 
baholash funksiyasi (vazifasi).
  Inson to m o n id an  yaratilgan 
va  hozirgi  kunim izgacha  asrab-avaylanib,  qadrlanib  va  saqlanib  kelinayotgan 
b arch a m adaniy qadriyatlar turli davrlarda yashagan kisliilam ing bergan baholari 
tufayli bizgacha yetib kelgan.  C h unki turli davrlarda yaratilgan m adaniy boyliklar 
h a r doim   ham  jam iyat taraqqiyoti  u chun  ijobiy rol  o ‘ynab  kelmagan.  M adaniy 
boyliklarga baho berishda h a r b ir davr kishilarining o ‘z qarashlari va qadriyatlari 
m u h im  o ‘rin tutadi. Xulosa qilib aytganda, shakllangan va barqaror holatga kelgan 
qadriyatlaigina m adaniyatning boyishiga xizmat qilsa,  ikkinchi tom ondan, salbiy 
h o d is a la rn in g   ja m iy a t  ta ra q q iy o tig a   va  k ish ilar  m a n fa a tig a   zid  b o ig a n  
m e'y o rlam in g  jam iyat h ay o tid an  jo y  olishiga yo‘l qo‘ymaydi.
M adaniyatning  ay n an   b a h o lash   vazifasi  tufayli  eng  n o d ir,  eng  qim m atli 
m a d a n iy   b o y lik la r  ta n la n a d i,  u la rn i  y aratish   ja ra y o n id a g i  b a rq a ro rlik . 
davom iylik va vorislik ta'm in lan ad i.
M adaniyatning yuqorida sanab o ‘tilgan barcha vazifalari bir-birlari bilan uzviy 
aloqadorlik va  bog‘lanishda b o ia d i.  U lar bir-birini to ld ira d i,  boyitib boradi va 
pirovard natijasida ijtim oiy taraqqiyot ham da shaxs kam olotiga xizmat qiladi.