" s h a r q " n a sh r iy o t -m a t b a a a k s iy a d o r L ik k o m pa n iy a si bosh t a h r ir iy a t I


Huquqiy normaning yana  bir  muhim jih a ti,  uning davlat erki-irodasi-



Download 17,78 Mb.
Pdf ko'rish
bet274/702
Sana02.01.2022
Hajmi17,78 Mb.
#307312
1   ...   270   271   272   273   274   275   276   277   ...   702
Bog'liq
Одилқориев Х.Т. Давлвт ва ҳуқуқ назарияси.Дарслик (1)

Huquqiy normaning yana  bir  muhim jih a ti,  uning davlat erki-irodasi-

 

ni,  hokimona  amrining ifoda  etishida  ko'rinadi.

  S h u   bois,  h u q u q   norm asi 

—  m uayyan  m u n o s a b a tla r  ifodasi  yoki  m uayyan  h arak a t  sodir  etishni 

m aslahat  beruvchi  tavsiyanom a  b o ‘lmay,  balki,  shu  n o r m a d a   k o ‘rsatilgan 

h olatlar  yuzaga  kelganda  q an d ay   h arakat  qilish  lozimligini  belgilovchi 

h okim iyat  amridir.

H a r q an d ay   h u q u q   norm asi  vakolatli  davlat  organi  to m o n id a n   o ‘rnati- 

ladi  yoki  m a ’q u llanadi,  shu  bois  u  davlat  a m ri-iro d asin i  ifodalaydi, 

u m u m m a jb u riy   qoida  tariqasida  am al  qiladi.  M a b o d o   h u q u q   n o rm asid a 

b e lg ilan g a n   x a t ti- h a r a k a t  q o id a si  b a ja rilm a s a , 

u n in g   b a ja rilish in i 

t a ’m inlovchi  davlatning  majburlov  choralari  harakatga  keladi.  M asalan, 

h u q u q   subyekti  to m o n id a n   q o n u n g a   xilof h a ra k a tla r  sodir  etilishi  tegishli 

yuridik  javobgarlikka  olib  keladi,  d em ak ,  h u q u q   norm asi  davlatning 

m ajburlov  kuchiga  tayanadi.

D a v la tn in g   a m r - i r o d a s i  —  h u q u q   n o r m a s i  h u q u q   suby ek tig a 

m uayyan  h u q u q la rn i  bergan  ta q d ird a  h a m   saqlanib  qoladi,  c h u n k i  u 

h u q u q   subyektining  h u quqlari  kafili  sifatida  n a m o y o n   b o ‘ladi.  H u q u q  

n o rm asi  m a z m u n a n   va  ijtimoiy  aham iyatiga  k o ‘ra  davlat  am ri-iro d asin i 

ifodalagani  u c h u n   uning  bu  belgisi,  o ‘z  navbatida,  huqu q iy   n o rm a n in g  

ifodalanish  shakliga  q a t’iy  talab  q o ‘yadi.  S hu  sababli,  huqu q iy   n o rm a la r 

shaklan  aniqlikka  ega  b o ‘ladi.  H u q u q iy   n o rm a   q o n u n la rd a ,  shu  kabi 

b o sh q a  rasm iy  n o r m a tiv -h u q u q iy   hujjatlarda  m u s ta h k a m la n a d i,  zero, 

h u q u q   norm asini  t o ‘g ‘ri  tu sh u n ish   va  o ‘rinli  q o i l a s h   u c h u n ,  u  albatta 

p uxta  ishlangan,  aniq  va  ixcham   shaklda  ifodalangan 

b o i i s h i   kerak. 

Ijtim o iy   m u n o s a b a t la r n i  ta rtib g a   so lu v c h i  ijtim oiy  n o r m a l a r   ic h id a  

h u q u q   norm asi  o p i n i n g   ayn an   shu  jihati,  y a ’ni  shak lan   an iq   qoida 

ekanligi  bilan  ajralib  turadi.

H u q u q   norm asi  quyidagi  o ‘ziga  xos  belgilarga  ega:


Download 17,78 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   270   271   272   273   274   275   276   277   ...   702




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish