" s h a r q " n a sh r iy o t -m a t b a a a k s iy a d o r L ik k o m pa n iy a si bosh t a h r ir iy a t I


Norm ativ  hujjatlarning  vaqt  bo'yicha  am al qilishi



Download 17,78 Mb.
Pdf ko'rish
bet268/702
Sana02.01.2022
Hajmi17,78 Mb.
#307312
1   ...   264   265   266   267   268   269   270   271   ...   702
Bog'liq
Одилқориев Х.Т. Давлвт ва ҳуқуқ назарияси.Дарслик (1)

Norm ativ  hujjatlarning  vaqt  bo'yicha  am al qilishi

  q o n u n   yoki  boshqa 

huquqiy  hujjatning  yuridik  kuchga  kirish  va  uni  y o ‘qotish  vaqtini  anglata- 

di.  H a r  bir  davlatda  q o n u n   va  b o sh q a  norm ativ   hujjatlarning  m a tb u o td a  

e ’lon  qilinishi  va  kuchga  kirishi  tartibi  t o ‘g ‘risidagi  n o rm a la r  am al  qiladi.

0 ‘zbekistonda  q o n u n la rn i  m a tb u o td a   e ’lon  qilish  va  yuridik  kuchga 

kiritish  tartibi  maxsus  q o n u n c h ilik   hujjatlari  bilan  belgalangan.  X ususan, 

0 ‘zbekiston  Respublikasining  q o n u n la ri,  davlat  hokim iyati  respublika 

organlarining  h u quqiy  hujjatlari  qabul  qilinganidan  (im zo lan g a n id an ) 

s o ‘ng  o ‘n  k u n d a n   kechiktirm asdan  o ‘zbek,  rus  va  q o ra q a lp o q   tillarida 

n ash r  etiladi,  ayni  vaqtda  radio  va  televideniye  orqali  e ’lon  qilinishi  h a m  

m u m k in .  Q o n u n la r   0 ‘zbekiston  P rezidentining  imzosi  bilan  e ’lon  qilin a­

di.

Q o n u n la r,  Oliy  Majlis  p ala ta la rin in g   b o s h q a   q arorlari  “ A xbo- 



r o t n o m a ”da  n a s h r  etilgandan  s o ‘ng  10  kun  o ‘tgach,  b u tu n   respublika 

h u d u d id a   kuchga  kiradi.  X uddi  m a n a   shu  hujjatlar  rasmiy  m a tb u o t  o rg an - 

lari  ( “ Xalq  s o ‘z i” ,  “ Н а р о д н о е   с л о в о ” ,  “ Э р к и н   Қ а р а қ а л п а қ с т а н ”  va 

“ Вести  К а р а к а л п а к с т а н а ”  gazetalari)da  bosilib  c h iq q a n id a n   keyin  10 

kun  o ‘tgach  yuridik  kuchga  kiradi.  N o rm a tiv   m a z m u n g a   ega  b o ‘lm agan 

hujjatlar  u lar  qabul  qilinib,  m a tb u o td a   e ’lon  qilingan  k u n d a n   boshlab 

kuchga  kiradi.  Albatta,  bu  u m u m iy   qoidadir.  Biroq  q o n u n   chiqaruvchi 

organ  vaziyatga  qarab  boshqa  m udda tlarn i  belgilashi  h am   m um kin.

A gar  m uayyan  q o n u n n i  kuchga  kiritish  tartibi  t o ‘g ‘risidagi  qaro rd a 

b o s h q ach a  m u d d a tla r  belgilangan  b o ‘lsa,  q o n u n   n a s h r  etilgach,  y u q o rid a-

252



XI  B O B .   HU Q U Q   IJO D KO R LIG I

gi  m u d d a td a   em as,  balki  p a rla m e n t  q arorida  k o ‘rsatilgan  m u d d a td a   k u c h ­

ga  kiradi.  M asalan,  0 ‘zbekiston  Respublikasining  Jin o y at  kodeksi  va 

M a ’m u riy   javobgarlik  t o ‘g ‘risidagi  kodeksi  1994-yil  2 4 -sen tab rd a  qabul 

qilinib, 

1995-yil 

1-apreldan  boshlab  kuchga  kiritilgan;  0 ‘zbekiston 

R espublikasining  Soliq  kodeksi  2007-yil  2 5 -d ek ab rd a  qabul  qilinib,  2008- 

yil  1 -y a n v a rd a n   e ’tib o ra n   kuchga  kiritilgan;  Bojxona  kodeksi  1997-yil  26- 

dek ab rd a  qabul  qilinib,  1998-yil  1 -m artd an   kuchga  kiritilgan.

O d a td a ,  kodekslar  va  b o sh q a  katta  h ajm dagi  q o n u n la r  qabul  qilin­

g a n id a n   boshlab  k u chga  kirgunicha  bir  n e c h a   oy  vaqt  o ‘tadi.  Bunday 

m u d d a t  belgilanishiga  sabab  tegishli  ijtim oiy-iqtisodiy  shart-sh aro itn i 

vujudga  keltirish,  tashkiliy-tayyorgarlik  ishlarini  am alga  oshirish  u c h u n  

vaqt  va  im kon iy atn in g   z a ru r  b o ‘lishidir.  Bu  davr  ichida  q o n u n n i  hayotga 

joriy  etish  m e x an izm i  tarkibiga  kiruvchi  q o n u n   osti  hujjatlar  (farm on, 

h u k u m a t  qarori,  n iz o m   va  y o ‘riq n o m alar)  ishlab  chiqilib  qabul  qilinadi. 

Z a r u r   b o ‘lsa,  tashkiliy-institutsional  tu z ilm alar  tizim i  vujudga  keltiriladi 

va  hokazo.

B a’zi  n o rm a tiv -h u q u q iy   hujjatlar  m a tb u o td a   e ’lon  qilingan  k u n d a n  

boshlab  kuchga  kiradi.  Bu  h a q d a   tegishli  k o ‘rsatm a  q o n u n n i  k u chga  kiri­

tish  tartibi  t o ‘g ‘risidagi  q a ro rd a   n a z a rd a   tutilgan  b o ‘ladi.  A m aliyotda 

q o n u n c h ilik   hujjatlarini  b o s q ic h m a -b o sq ic h   qabul  qilib,  shu  zaylda  k u c h ­

ga  kiritish  hollari  h a m   u c h ra b   turadi.  M asalan,  0 ‘zbekiston  Respublikasi 

F u q aro lik   kodeksining  b irinchi  qismi  1995-yil  2 5 -d e k a b rd a   qabul  qilindi, 

F u q aro lik   kodeksining  ikkinchi  qismi  esa  1996-yil  29-avgustda  qabul 

qilinib,  h a r  ikkala  qism   1997-yil  1 -m a rtd a n   boshlab  kuchga  kirdi. 

P rezid e n t  fa rm o n larid a  ularni  k u chga  kiritishning  turli  shakllari  q o ‘llani- 

ladi.  M asalan,  fa rm o n la r  m a tn id a   sh u n d a y   q oidalar  uchraydi:  “ F a rm o n  

im zo lan g a n   v aq td an   k u chga  kiritilsin” ,  “ F a r m o n   m a tb u o td a   e ’lon  qilin­

g a n   k u n d a n   boshlab  kuchga  kiritilsin” ,  “ F a r m o n   qabul  qilingan  v aq td an  

boshlab  kuchga  kiritilsin” .  K uchga  kiritishning  b u n d a y   shakllari  boshqa 

turdagi  n o rm a tiv -h u q u q iy   hujjatlarga  h a m   xosdir.

R e fe re n d u m d a   qabul  qilingan  q o n u n n i  e ’lo n   qilish  va  kuchga  kiritish 

tartibi  “ R e fe re n d u m   t o ‘g ‘risida”gi  q o n u n d a   belgilangan:

“ R e f e r e n d u m  

n a tija la rin i 

r e f e r e n d u m  

o ‘tk a z u v c h i 

M a rk aziy

253



DAVLAT  VA  H U Q U Q   NAZARIYASI

Komissiya  ovoz  berish  tugaganidan  keyin  o ‘n  k u n d a n   k echiktirm ay 

om m av iy   axborot  vositalari  orqali  0 ‘zbekiston  Respublikasining  aholisiga 

m a ’lum   qiladi.  R efere n d u m   o ‘tkazuvchi  M arkaziy  K om issiyaning  q a r o r ­

lari  ustidan  bu  q a ro rla r  qabul  qilingan  k u n d a n   boshlab  b ir  hafta  ichida 

0 ‘zbekiston  Respublikasining  Oliy  sudiga  shikoyat  qilinishi  m u m k in ” .

N o r m a tiv -h u q u q iy   hujjatlarning  k u chga  kirish  va  a m a ld a   b o ‘lish  v a q ­

tini  an iq   belgilash  m u h im   aham iyatga  ega.  C h u n k i  u lar  belgilangan  v a q t­

d a n   boshlab  so‘zsiz  bajarilishi  lozim.  Bu  q o n u n   ustuvorligi  prinsipini  h a ­

yotga  joriy  etish  bilan  b o g ‘liq.  Q o n u n   orqaga  qaytish  kuchiga  ega  em as, 

degan  talab  q o n u n   chiqarilgunga  q a d a r  vujudga  kelgan  h a m d a   mavjud 

b o ‘lgan  harakat  va  m unosabatlarga  tatbiq  etilm aydi,  degan  m a ’noni 

anglatadi.  Biroq  b u   u m u m iy   yuridik  a k s io m ad an   ikki  h o la td a  istisno  bor: 

birinchisi,

 

agar  q o n u n   yoki  norm ativ   hujjatning  o ‘zida,  u larning  orqaga 



qaytish  kuchi  k o ‘rsatilgan  b o i s a ;  

ikkinchisi,

 

agar  q o n u n d a   sodir  etilgan 



x a t ti- h a r a k a t  u c h u n   ja z o   q o i l a s h   t o ‘xta tilgan  b o ‘lsa  yoki  ja z o n i 

yengillashtirish  k o ‘zda  tutilgan  b o ‘lsa,  q o n u n   orqaga  qaytish  kuchiga  ega.

Q o n u n   va  boshqa  n o rm a tiv -h u q u q iy   hujjatlar  quyidagi  u c h   asosga 

k o ‘ra  am al  qilishini  t o ‘xtatadi:

a )  n o rm ativ   hujjatning  am al  qilishi  belgilab  q o ‘yilgan  m u d d a t  tugagan 

b o ‘lsa;



b)

  davlat  vakolatli  organining  n orm ativ  hujjatni  b e k o r  qilish  t o ‘g ‘risi- 

d a  qarori  b o i s a   yoki  eskisining  o ‘rniga  kelayotgan  yangi  qabul  qilingan 

norm ativ   hujjatda  b u   haq d a  k o ‘rsatilgan  b o i s a ;

v)  ilgari  a m ald a  b o i g a n   n o rm ativ   hujjatni  alm ashtiruvchi  yangi  n o r ­

m ativ  hujjat  qabul  qilinsa.

O d atd a,  eskirgan  norm ativ   hujjatni  b e k o r  qilish  yoki  k uchini  y o ‘q o t- 

g an  d eb  topish  h aqida  m axsus  q a ro r  qabul  qilinadi.




Download 17,78 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   264   265   266   267   268   269   270   271   ...   702




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish