" s h a r q " n a sh r iy o t -m a t b a a a k s iy a d o r L ik k o m pa n iy a si bosh t a h r ir iy a t I

oddiy

  va 

murakkab

 

(k o m p le k s -m a jm u a v iy ), 

regulativ

 

(ta rtib g a  

so lu v c h i), 

qo'riqlovchi

  va 

ta ’sis  etuvchi

  (m u sta h k am lo v c h i)  in stitu tlarg a  ajraladi.

Huquq  tarm og'i  —

  b ir  tu rd ag i  ijtim oiy  m u n o sa b a tla m i  tartib g a  soluv­

ch i  yu ridik  n o rm a la r  va  h u q u q   in stitu tlarin in g   u m u m iy   m ajm ui.  H uq uq  

ta r m o g i  h u q u q n i  tizim lash n in g   a n c h a   yuqori  darajasi  h iso b lan ad i  va  u 

m a ’lum   yaxlitlik  va  m u staq illik  b ilan   tavsiflanadi.  T a ’kidlash jo izk i,  b a ’zi 

ad ab iy o tlard a  h u q u q   tizim in in g   y u q o rid a  k o ‘rsatib  o ‘tilgan  tark ibiy   ele- 

m e n tlarid an   tash q ari  yana  h u q u q   ta rm o q ch asi  va  s u b in stitu tla r  h am   a jra ti­

ladi.  H u q u q   tizim id a  ta rm o q la rn in g   ajralib  chiq ishiga  unga  b o ‘lgan 

obyektiv  z a m ra t  asos  b o ‘lib  h iso b lan ad i,  davlat  esa  bu  z a m ra tn i  o ‘z  v aq ti- 

d a  anglab,  uni  rasm iylashtiradi,  xolos.  H u q u q   ta rm o g ‘i  q o n u n   ch iq aru v ch i 

organ  to m o n id a n   o ‘ylab  to p ilm ay ,  balki  ijtim oiy  va  am aliy   ehtiyoj  m a h - 

suli  sifatida  sh akllanad i.  Ijtim oiy  m u n o sa b a tla r  u  yoki  bu  so h asin in g   sifat

332

---

XV  В  О  В.  HU Q U Q   T IZ IM I  VA  Q O N U N C H ILIK   TIZIM I

jih a tid a n   tu rd o sh lig i  m uayy an   h u q u q   ta rm o g ‘ining  sh ak llanish ini  taq o zo  

etad i.  S h u   bois  u  yoki  bu  h u q u q   ta rm o g ‘ining  m avjudligi  yoki  m avjud 

em asligi  h u q u q iy   tartib g a  solishga  m u h to j  b o lg a n   ijtim oiy  m u n o s a b a t­

larn in g   tegishli  sohasi  m avjud  yoki  m avjud  em asligiga  bo g ‘liq  b o ‘ladi. 

A yni  p ay td a,  h u q u q   ta rm o q lari  h am   o ‘zlarin in g   h ajm i,  ijtim oiy  m u n o ­

sab atlarga  t a ’siri  va  u m u m a n   h u q u q iy   tartib ga  solishda  tu tg an   o ‘rni  bilan 

farq lan ad i  h a m d a   bu  farq  k o ‘p  jih a td a n   u la r  tartib g a  soladigan   ijtim oiy 

m u n o sa b a tla rn in g   m a zm u n i  va  ah am iy ati  bilan  belgilanadi.  M ustaqil 

h u q u q   ta rm o g ‘i  tashkil  to pishi  u c h u n   quyidagi  sh a rtla r  b o lis h i  lozim :

—  ijtim o iy  m u n o sab atlarn in g   o ‘ziga  xosligi;

—  bu  m u n o sab atlarn in g   h ajm i  va  m urakkabligi;

—  vujudga  kelgan  m u n o sa b a tla m i  bo sh q a  h u q u q   ta rm o q la ri  n o rm alari 

y o rd a m id a   ta rtib g a  so lishning  im koni  y o ‘qligi;

—  bu  m u n o sa b a tla m i  tartibg a  so lishning  alo h id a  usulini  q o ‘llash 

zarurligi.

A d a b iy o tla rd a   h u q u q n in g   konstitutsiyaviy,  m a ’m uriy ,  m oliyaviy, 

m e h n a t,  fuqaro lik,  oila,  jin o y a t  h u q u q i,  yer  h u q u q i,  qishlo q  x o ‘jaligi 

h u q u q i,  ek olo giya  h u q u q i,  fu q a ro lik -p ro tse ssu a l,  jin o y a t-p ro ts e s s u a l 

h u q u q i  va  b o sh q a  ta rm o q la ri  k o ‘rsatiladi.

S h u n d ay   qilib,  h u q u q   tizim i  m u rak k ab ,  k o ‘p  qirrali  h arak atdag i  yaxlit 

tu z ilm a   b o ‘lib,  professo r  S.  S.  A lekseyev  ta ’k id lag an id ek ,  quyidagi  b ir 

n e c h a   d arajalarn i  o ‘z  ichiga  oladi:

1)  alo h id a  n o rm ativ   q o id a  tu zilm asini;

2 )  h u q u q iy   in stitu t  tu zilm asini;

3 )  h u q u q iy   ta rm o q   tu zilm asini;

4)

  h u q u q n in g   yaxlit  u m u m iy   tuzilm asi.

B ularning  h am m asi  b ir  b u tu n   yaxlit  h o ld a  a n c h a   m u rak k ab   ijtim oiy 

ta rk ib n i  tashkil  etad i.  A yni  p ay td a,  h u q u q   tizim i  darajalari  m a n tiq a n   va 

m a z m u n a n   o ‘zaro   bogNiq  b o ‘lib,  u lar  b ir-b irin i  sabab  va  o q ib at  nisbati 

ta rz id a   ta q o zo   etadi.