" s h a r q " n a sh r iy o t -m a t b a a a k s iy a d o r L ik k o m pa n iy a si bosh t a h r ir iy a t I

Norm ativ-huquqiy  hujjatlarning  hudud  va  makon  bo'yicha  am a l  qi­

lishi.

  Davlat  suvereniteti  tamoyiliga  b in o a n   n o rm a tiv -h u q u q iy   hujjatlar 

davlatning  b u tu n   h u d u d id a   a m ald a  b o i a d i .   D avlat  h u d u d ig a  quyidagilar 

kiradi  —  yer  m a y d o n i,  y er  osti,  ichki  va  h u d u d iy   suvlar,  yer  va  suv  h u d u - 

di  ustidagi  havo  m akoni,  elchixonalarning,  harbiy  kem alar,  parvoz  etuv- 

chi  k em alar  (apparatlar)  h a m d a   och iq   dengizda  suzuvchi  kem alarn in g

254

---

XI  B O B .   H U Q U Q   IJO D KO R LIG I

hududlari.  N o rm a tiv   hujjatlar  am al  qilishining  hudu d iy   k o ‘lami  davlat 

yurisdiksiyasi  bilan  c h a m b a rc h a s   bo g ‘liq.  B a’zan  xorijiy  m am lakat  q o n u n -  

chiligi  m uayyan  davlat  h u d u d id a   am al  qilishi  m u m k in .  Biroq  buning 

u c h u n   bu  ikki  davlat  o ‘rtasida  u lar  q o n u n c h ilik   hujjatlarining  o ‘zaro  bir- 

birining  h u d u d id a   am al  qilishi  h aqida  s h a rtn o m a   b o l i s h i   shart.

X alqaro  s h a r tn o m a la r  n orm ativ  hujjatlarning  eksterritorial  harakatini 

h a m   naza rd a  tutishi  m u m k in .  Y a’ni,  bir  davlatning  q o n u n la ri  o ‘z  h u d u - 

d id a n   tash q arid a  h a m   am al  qiladi  (bir  davlat  q o n u n la rin in g   boshqa  davlat 

h u d u d id a   b o ‘lgan  o ‘z  fuqarolari  va  tashkilotlariga  n isbatan  q o ‘llanilishi). 

Federativ  davlatlarda  federal  q o n u n la r  b u tu n   ittifoq  h u d u d id a ,  federatsiya 

subyektlarining  q o n u n la ri  esa  u larning  o ‘z  hudud la rid ag in a  a m a l  qiladi.

K o ‘pchilik  davlatla m in g   qonu n ch ilig id a  kollizion  n o rm a la r  mavjud. 

Bular  nizoli  vaziyat  vujudga  kelganda  q o ‘llaniladi.  M asalan,  teng  kuchli 

hu q u q iy   hujjatlar  t o ‘qn ash ib   qolganda,  shu n in g d ek   turli  davrda  chiqaril- 

gan  hujjatlar  yoki  h ar  xil  hajmdagi  hujjatlar  yoxud  turli  organlar 

to m o n id a n   o ‘rnatilgan  hujjatlar  o ‘zaro  zid  kelib  qolganda  kollizion  n o r­

m a la r  ishga  solinadi.  D avlatning  turli  m a ’m u riy -h u d u d iy   birliklari  u c h u n  

chiqarilgan  hujjatlar  o ‘rtasida  h a m   o ‘zaro  q aram a-q arsh ilik   kelib  chiqishi 

m u m k in .  Aksariyat  hollarda  b u n d a y   n izolar  sud  orqali  hal  etiladi.