Zohid Madrahimov tarixiy toponimika


M u a llif T O P O N I M I K A  -  T A R I X I Y   M A N B A



Download 3,25 Mb.
Pdf ko'rish
bet3/22
Sana17.01.2022
Hajmi3,25 Mb.
#383125
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   22
Bog'liq
Madrahimov Z. Tarixiy tononimika

M u a llif


T O P O N I M I K A  -  T A R I X I Y   M A N B A
Reja:
1.  T o p o n im ik a fani  va uning rivojlanishi.
2.  T o p o n im ik an in g  boshqa fan lar bilan  aloqadorligi.
3.  T o p o n im larn in g  paydo  b o ‘lishi.
T o p o n o m ik a   fani  va  uning  rivojlanishi. 
T op o n im ik a  geografik  nom lar. 
kishi  ism larini  o 'rg a n ad ig an   fan  sifatid a  m ay d o n g a  keldi.  T o ponim ikani  “ zam in 
tili” ,  y a 'n i,  y e r  tili  deb  ham   atashadi.  T o p o n im ik a  atam asi  yunon  tilidan  olingan 
b o ‘lib,  “ to p o s” -  jo y ,  “ o nom ”  yoki  “ o n im a” -  nom .  um um an, jo y  n om ini  o ‘rgana- 
digan  fan  deg an   m a 'n o n i  bildiradi.  T o p o n im ik a  ikki  o b 'y e k td a n :  m ikro  v a  m akro 
to p o n im lard an   iborat  b o 'lib .  m ik ro to p o n im ik a   -   gram m atik   jih a td a n   m ayda 
o b 'y e k tla m i,  y a 'n i  ‘"turdosh  o tla m i”,  m ikro  o b 'y e k tla m in g   nom larini,  m akrotopo- 
n im ik a esa  atoqli  otlar,  y a 'n i  yirik  o b 'y e k tla m in g  no m larin i tadqiq qiladi
H o zirg i  vaq td a  to ponim ika  faqat  katta  va  yirik  o b 'y e k tla m in g :  to g ‘lar, 
o ‘rm onlar,  v o diylar,  vohalar.  sh ah arlarn in g   n o m larin ig in a  em as,  balki  kichik 
o b 'y e k tla m in g  -  m ahallalar,  daralar, jarlik lar,  anhorlar,  dary o   irm oqlari,  ariqlar va 
koM larning  n om larini  ham   o 'rg an m o q d a.
Joy  n om lari,  y a’ni  to p onim iya  bir  nech a  tu rg a   b o ‘linadi.  B ular,  gid ro n o m iy a 
(y u n o n c h a   gidro  -   suv),  y a ’ni  daryolar,  k o ‘llar,  dengizlar,  soylar,  kanallar, 
q o 'ltiq la r,  b o ‘g ‘ozlar,  sh arsh aralar  nom lari:  o ro n im iy a  (yu n o n ch a  oros  -   tog), 
ya'ni  y er  y u zasin in g   re le f  shakllari  -   togMar,  c h o ‘qqilar.  qirlar,  vodiylar. 
tek islik la r  nom lari;  oy k o n im iy a  (y u n o n ch a   o y kos  -   uy),  p o lin im iy a   (yunoncha 
p o lis -  sh ah ar)  yoki  u rb an o n o m iy a (lotincha u rb o s -  shahar),  y a ’ni  qishloq  ham da 
sh a h a r-la rn in g   nom lari.  B undan  tashqari,  turli  xalq.  u ru g ‘-aym oq  nom lari  bilan 
atalg an   to p o n im lar etn o to p o n im lar (yu n o n ch a etn o s -  xalq)  d eyiladi.  K ishi  ism lari 
bilan   y u ritilad ig an   to p o n im lam i  esa  a n tro p o to p o n im lar  (y u n o n ch a  an tro p o s  -  
odam )  d eb   atash  m um kin.
X IX   asr  ox irlarid an   e'tiboran  d u nyoda  am aliy  g ram m atik a,  xususan,  kartog- 
ra fiy a  eh tiy o jlari  m unosabati  bilan  topo n im ik ag a  qiziq ish   kuchaydi.  T oponim i- 
k ad an   m ax su s  asarlar paydo  boMdi,  geografik  n o m lam i  o ‘rganadigan  kom issiy alar 
v a  ja m iy a tla r  tashkil  etildi.  M asalan.  A n g liy ad a  1923-yilda  d u n y o d a  birinchi- 
lardan  b o ‘lib  m am lakatdagi  barcha  top o n im ik   ishlarni  m u v o fiq lash tirish   uchun 
T o p o n im ik a   ja m iy ati  tuzildi.  K eyinchalik,  G ‘arb iy   Y evropa,  F ransiya,  G erm a- 
niya.  P o l’sha  va  boshqa  m am lakatlarda  ham   huddi  shunday  ja m iy a tla r  yoki 
g u ru h lar p ay d o   boMgan  edi.
R o ssiy ad a  to ponim ik  tad q iq o tlar  tarix,  g eo g rafiy a  va  filo lo g iy a  fanlari  vakil- 
lari  to m o n id an   o lib   borildi  A kadem ik  Shegreli  (1794  -   1855  ),  m ash h u r  tarixchi 
va  c tn o g ra fN .  L  N adejdin  (1804-1856),  tilsh u n o s  A.  K astreislar  (1 8 1 3 -  1852)  rus 
to p o n im ik asin in g   dastlabki  ladqiqotchilaridandir.  1847-yilda  R o ssiy a  G eografiya 
ja m iy a tid a  tu zilg an   geografik  term inologiyani  o ‘rganish  k o m issiyasi  v a  R us tili  va 
a d ab iy o ti  h avaskorlari  jam iy a ti  (1 8 11-1930)  to p o n im ik ag a  k atta  a h am iy at  berdi. 
1904-yilda  R o ssiy a geo g rafiy a  jam iyati  q o sh id a K arto g rafiy a k o m issiy asi tuzildi.
S obiq  Ittifoq  d av rid a  to ponim ik  tad q iq o tla r  y an ad a  rivojlandi.  T oponim ik 
m ateriallarn i  to ‘plash  v a qayta  ishlash  so hasida jid d iy   ishlar  b oshlandi.  T oponim i-


k a  b o ‘y ic h a   m ax su s  m ah k am alar,  B u tu n ittifo q   g e o g rafiy a  ja m iy a tin in g   filiallarid a  
va  boM im larida  to p o n im ik a   k o m issiy ala ri  tu zila   b o sh lan d i.  1 965-yilda  L en in g rad - 
d a   S S S R   to p o n im ik asi  b o ‘y ic h a   B irin ch i  b u tu n ittifo q   k o n feren siy asi  o 'tk a z ild i. 
S obiq  ittifo q d o sh   re sp u b lik a lam in g   tilsh u n o slik   institutlari,  sob iq   S S S R   G e o g ra ­
fiya  ja m iy a ti  M o sk v a   filia lin in g   to p o n im ik a  k o m issiy asi  g e o g rafik   n o m lam i 
o 'r g a n is h g a  k a tta  ah am iy at b e ra  boshladi.
S o b iq   Ittifoq  d a v rid a   to p o n im ik a   b o ’y ich a   A.  M atv ey e v ,  E.  M .  M irzay ev ,  V. 
A.  N ik o n o v ,  A.  P o p o v ,  A.  V.  S u p era n sk ay a,  A.  A.  R efo n m atsk iy ,  B.  A.  S ereb ren - 
n ik o v ,  V.  N .  T o p o ro v ,  O.  N.  T rab a d iy e v n in g   asarlari  m a'lu m   v a m ash h u r.
D u n y o d a   en g   y irik   to p o n im istla rd a n   biri  atoqli  g e o g ra f  E.  M .  M irzay ev  
(1 9 0 8 -1 9 9 8 )  h iso b lan ib ,  o lim   y a rim   a srd an   k o 'p ro q   v aq t  d av o m id a   g eo g rafik  
n o m la m in g ,  jum ladan,  O 'z b e k is to n   to p o n im larin in g   kelib   ch iq ish i.  tran sk rip siy a- 
si,  x u su san ,  m ah alliy   g e o g rafik   a ta m alar h aq id a k o 'p la b   q im m atli  asarlar,  m aq o la- 
lar,  m o n o g rafiy alar.  lu g 'a tla r y aratd i.  E.  M .  M irzay ev   k o 'p   y illik   ilm iy   fao liy atid a 
to p o n im ik an in g   n azariy   m asalala ri  bilan   bir  q a to rd a   g e o g rafik   ata m a larg a   ham  
a lo h id a   ah am iy at  b erdi.  M asalan ,  4  m in g g a   y aq in   xalq  g eo g rafik   ata m alarin i  o ‘z 
ich ig a o lg an   lu g 'a ti  (С л о в ар ь   н ар о д н ы х   гео гр аф и ч е ск и х   т ер м и н о в.  -  М .,  1984) 
ja h o n   to p o n im istlari  v a  tilsh u n o s la rin in g   e’tib o rin i  tortdi.  B u  a sa r  1999-yilda 
to 'ld irilib ,  2 jild d a  q ay ta n a sh r etildi.
R o ss iy a lik   y irik   to p o n im istla rd a n   biri  V.  A .  N ik o n o v   S o b iq   Ittifo q d a   to p o ­
n im ik a n in g   fan  sifatid a  o y o q q a   tu ris h ig a   k atta  h issa   q o 's h d i.  O lim n in g   en g   yirik 
to p o n im ik   asarlari  -   “ T o p o n im ik a g a   k irish ”  (В в е д ен и е   в  т о п о н и м и к и .  -   М .. 
1965.)  v a  “ Q isq a c h a   to p o n im ik   lu g 'a t”  (К р атк и й   т о п о н и м и ч е ск и й   сло вар ь.  -  
М ..  1966.)  dir.  V .  A.  N ik o n o v   to p o n im lar  ta rix   taq o zo si  ila  v u ju d g a   k elad ig an  
ijtim o iy   h o d isa   ek an lig in i,  g eo g rafik   n o m la m in g   tark ib   to p is h id a   s u ffik sla m in g  -  
g ra m m atik   q o 's h im c h a la m in g   (ay n iq sa,  slav y an   to p o n im iy a sid a )  k a tta   o ‘rin 
tu tish in i  a lo h id a   uqtirdi.  U  to p o n im lam in g   b ir-b iri  b ila n   b o g 'liq   h o ld a   p aydo 
b o 'ls h in in g   q ato r  q o n u n in i  h a m d a   g e o g rafik   o b ’y e k tla m in g   k a m   u c h ray d ig an  
h a rak terli  x u su siy a tla rig a   q a ra b   n o m   o lish in in g   n isb iy   n e g ativ lik   q o n u n in i  k a s h f 
etdi.  V.  A.  N ik o n o v   o 'z in in g  to p o n im ik   lu g 'a tid a   d u n y o d ag i  4  m in g g a  y a q in   y irik  
g eo g rafik  o b ’yek tlar  n o m la rin in g   kelib  chiq ish in i  izo h lab   bergan.
R o ssiy a lik   y irik   tilsh u n o s  to p o n im istlard an   biri  A.  V.  S u p e ra n sk ay a   b o 'lib , 
o lim a  to p o n im larg a ,  x u su san ,  ato q li  o tla rg a   b a g 'is h la n g a n   k o 'p la b   a sa rla r yozgan. 
U n in g   g e o g rafik   n o m la r  lin g v istik   q o n u n iy a tlarid an   b ah s  e tad ig an   e n g   y irik   asari 
“T o p o n im ik a   n im a ? ”  (Ч т о   т а к о е   то п о н и м и ка ?  -   М .,  1985.)  k ito b id ir.  A sard a 
to p o n im ik an in g   n azariy   aso sla ri  b ay o n   etilgan,  g e o g rafik   n o m la r  tarix id an   m a'lu - 
m o tla r keltirilg an .
O 'z b e k is to n   to p o n im iy asin i  tad q iq   qilish   bilan   sh u g 'u lla n a d ig a n   h a r  b ir  m u- 
tax a ssis:  V.  V.  B a rto l’d,  M .  S.  A n d rey ev ,  S.  P.  T o lsto v ,  Y a.  G ‘.  G 'u lo m o v ,  B.  A. 
A h m e d o v ,  A.  R.  M u h am m a d jo n o v ,  M.  M asson,  O.  D.  C h e x o v ic h ,  A.  A.  S e m e ­
nov,  O.  A.  S u x a re v a   kabi  o lim la rn in g   tarix iy -g e o g ra fik   a sa rla rid a n   O 'z b e k is to n  
to p o n im larin in g   m a’nosi,  k e lib   ch iq ish i  h aq id a talay   m a ’lu m o tlar topadi.
X IX   asrn in g   oxiri  -   X X   a s m in g   bosh larid ag i  ru s  sh a rq sh u n o s la rid an   a k ad e - 
m ik   V.  V.  B a rto l’d n in g   asarlari  to p o n o m ik a d a   a lo h id a   o 'r in   tutadi.  V.  V.  B ar- 
to l’dn in g   tarix iy   g e o g rafiy ag a   taa llu q li  b o 'lm a g a n   v a  g e o g rafik   n o m la m i  o ‘z 
ich ig a   o lm a g a n   b iro n ta  ham   a sarin i  to p ish   qiyin.  A sarlarin in g   to p o n im ik a   u chun


qim m ati  shundaki,  u  ru s  va  G ‘arbiy  Y ev ro p a   tillaridagi  adabiyotlarni  o ‘qish  bilan 
kifoyalanm aydi,  balki  arab.  fors  ham da  turkiy  tillardagi  asarlam i  asliyatida 
m utolaa  qiladi,  ularni  tanqidiy  o 'rg a n a d i  v a   b ir-birlari  bilan  taqqoslaydi.  U  arab 
va  fors  m an b alarid a  tilg a   olin g an   yuzlab  jo y   no m larin in g   transkripsiyasini, 
etim ologiyasini  v a  o 'rn in i  aniqladi.  V.  V.  B a rto l’d jo y   nom larini  m am lakat  tarixi 
va  geografik  m uhiti  bilan  b o g ‘liq  ra v ish d a  o ‘rgandi,  ayni  vaqtda  top o n im larn in g  
lingvistikasiga ham   k atta ah am iy at  beradi.
A kadem ik  Ya.  G ‘.  G 'u lo m o v n in g   “ X o razm n in g   su g ‘orilish  tarix i”  asarida 
top o n im ik   n o m lar  ham   ju d a   k o ‘p.  Ya.  G ‘.  G ‘ulom ov  atam ao lo g iy ag a ju d a   katta 
ah am iy at  beradi.  Bu  esa  k o 'p la b   to p o n im larn in g   m a'nosini  ochib  beradi.  X orazm - 
da  a m a   (M a n g ‘itam a,  P ax taam a,  S hovotam a,  O taliq am a,  P olvonam a),  yob  (yop) 
(B o g ‘yop,  B izyop,  P olvo n y o p ,  T ozayop,  X onyop,  T o za b o g ‘yop,  C hirm onyop), 
q ir (g ‘ir)  (M anqir,  T o y q ir  T uzqir.  Y assiqir),  q al'a  (B o z o rq al'a  B urgutqal'a,  Q abul- 
qal'a  Q avatqal'a,  T upro q q al'a,  K ofirqal'a)  kabi  atam alardan  tuzilgan  g eografik 
no m lar ju d a   k o ‘p.  Ya.  G ‘.  G 'u lo m o v   bu  atam alam i  tushuntirib  o ‘tadi.  M asalan, 
a m a   so ‘zi  X o razm d a h o zir “ m agistral  kanal”  m a'nosida  keladi.  Ya.  G ‘.  G 'u lo m o v  
esa a m a  atam asin in g  asl  m a'nosi  “ daryo ta rm o g ‘i” ,  “ shax o b ch a” ekanini  aytadi.
Q adim iy  tarix iy   h ujjatlar,  vasiqalar,  v aq fn o m alar  to p onim ika  uchun  katta 
a h am iy atg a  ega.  Shu  m a'n o d a  tarix   fanlari  doktori  O.  D.  C hexovich  tom o n id an  
tayyo rlan g an ,  X1II-X1V  a srlarg a   doir  “ B u x o ro   h u jjatlari” ,  X V -X V I  asrlarg a  oid 
"S am arq an d   h u jjatlari”  ten g siz   to p o n im ik   asarlardir.  M asalan,  birgina  “ Sam ar- 
qand  h u jjatlari” d a  m in g d an   o rtiq   g eografik  va  tarixiy  top o g rafik   n o m lar  tilga 
olingan.  Shundan  ikki  y u zd an   ortiq  to p o n im n in g   o ‘m i,  h o zir  nim a  deb  atalishi, 
ba'zan  kelib  chiqishi  an iqlangan.  B u n d an   tashqari,  O.  D.  C hexovich  yer-suv 
m uom alasi,  vasiqa,  v a q f h u jja tla rig a  d o ir k o 'p la b   atam alam i  izohlab  ham   bergan.
S h arq sh u n o s  A.  L  T ro itsk ay a   Q o 'q o n   x o n larin in g   (X IX   asr)  arxividagi  3800 
hujjatni  tarjim a  va  tahlil  q ila r  ekan,  ularda  tilga  olingan  g eografik  nom lar 
k o 'rsa tk ic h in i  tuzdi.  G eo g rafik   n o m la m in g   ru sch a  transkripsiyasi  y o n id a  arab ch a 
yozuvi  ham   k eltirilganligi  d iq q atg a  sazovordir.  H ujjatlar  bundan  bir  yarim   asr 
oldin  (X IX   asm in g   4 0 -7 0 -y illarid a )  yozilgani  bilan  ham   qim m atli  B u  esa  shu 
dav r  ichida  g eo g rafik   n o m la m in g   y o z ilish d a  va  talaffu zid a  ro ‘y  bergan  o ‘zgarish- 
lam i  p ay q ab  o lish g a  im kon  beradi.
0 ‘z b ek isto n d a to p o n im ik a  fan in in g   va  geografik  atam ash u n o slik n in g   rivojla- 
n ish id a p ro fesso r  H.  H.  H asan o v n in g  xizm atlari  katta  O lim ning “ G eo g rafik   n o m ­
lari  im losi”  (1962),  “ 0 ‘rta   O siyo j o y   nom lari  tarix id an ”  (1965),  “ G eo g rafik   n o m ­
lar  siri”  (1985).  “ Y er  tili”  (1977).  “ G eo g rafiy a  atam alari  lu g ‘ati”  (1966).  “ 0 ‘rta 
O siy o lik   g e o g ra f v a  say y o h lar"  (1964),  “ Sayyoh  olim lar”  (1981)  kabi  asarlarida, 
k o 'p la b   riso lalari  v a  m aq o lalarid a  0 ‘rta  O siyoda,  ju m lad an   0 ‘zb ek isto n d a   jo y  
nom larini  o 'rg a n is h g a  qadim dan  ah am iy at  berib  kelinganni  qayd  qilingan.
T ilsh u n o s  to p o n im istlard an   p ro fesso rlar 
1  N afasov,  Z.  D o 'sim o v .  dotsen t 
N.  O xunov  0 ‘z b ek isto n d a  to p o n im ik an in g   rivojlanishiga,  to p o n im larn in g   nom i- 
natsion  (n o m lan ish )  q onunlarini  o ch ib   b erishga  salm oqli  hissa  q o ‘shdi  va  k o ‘plab 
jo y   n o m larin in g   etim ologiyasini  an iq lab  berdilar.
0 ‘zb ek isto n d a  to p o n im ik a  fa n in in g   riv o jlan ish ig a  salm oqli  hissa  q o 's h g a n  
olim lard an   biri  -   T.  N afaso v   0 ‘z b ek isto n d a  birinchi  b o ‘lib  top o n im ik ad an   nom - 
zodlik  dissertatsiy asin i  him oya  qildi.  K eyinchalik.  sohaga  oid  b ir  q a n ch a  risola,


m aq o lalar  c h o p   etdi.  U n in g   “ 0 ‘zb ek isto n   to p o n im la rin in g   izohli  lu g ‘ati” da 
(1 9 8 8 ),  aso san ,  Ja n u b iy   0 ‘zb ek isto n d a g i  m ik ro to p o n im la r  etim o lo g iy a si  yo ritil- 
gan.  S hu  bilan   b irg a  m in ta q ad a g i  B o y su n ,  K esh.  C h a g ‘onyon,  Q arshi  kabi  ba'zi 
tarix iy   to p o n im larg a  h am  e tim o lo g ik   izo h   berilgan.
Z.  D o ‘s im o v   X o ra zm   to p o n im iy asin i  o ‘rganib,  jo y   n o m la rin in g   tarix i  va 
e tim o lo g iy asi,  u lam in g   lin g v istik   x u su siy a tla ri,  m o d ellari  v a   tip larin i  aniqlash 
so h a sid a   ishladi. 
“ X o ra zm   to p o n im la ri”  m o n o g rafiy asid a   (1 9 8 5 )  X orazm  
to p o n im larin in g   sh ak llan ish i  v a  u la rn in g  tara q q iy o t b o sq ich larin i  tadqiq  qildi.
R e sp u b lik a  jo y   n o m la rin in g   kelib   c h iq ish i  tarixini  v a  m illat,  qabila,  elat, 
u ru g ‘-a y m o q   n o m la rin in g   k elib   ch iq ish   ta rix in i  (etn o g en ezin i)  h am d a  g eo g rafiy a- 
g a   oid  ata m alam i  o ‘rg a n ish d a   Y a.  G ‘.  G 'u lo m o v ,  R.  N .  N a b iy ev ,  A.  R.  M uham - 
m ad jo n o v ,  F.  A b d u llay ev ,  S.  Ib ro h im o v ,  0 ‘z b ek isto n d a   birinchi  top o n im ik  
k a rto tek a   tu z ish d a   ish tiro k   etg a n   H.  T.  Z arifo v ,  etn o g ra fla r  -   E.  F ozilov,  M. 
S h o a b d u rah m o n o v ,  X.  D o n iy o ro v ,  R.  Q o 'n g 'ir o v ,  g e o g rafla r  -   H.  H asanov,  S. 
Q o ray ev   k a b ila m in g   ishlari  d iq q a tg a  sa zo v o rd ir.
O 'z b e k is to n   m u staq illik k a   e rish g an id an   s o ‘ng  to p o n im ik a   fani  y an ad a 
riv o jla n a   bo sh lad i.  S h u n in g d ek ,  y u rtim iz   to p o n im larin in g   n o m lan ish ig a  ham  
jid d iy  e 'tib o r  b e rila  b o sh lan d i.

Download 3,25 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   22




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish