Zohid Madrahimov tarixiy toponimika

M u a llif

---

T O P O N I M I K A  -  T A R I X I Y   M A N B A
Reja:
1.  T o p o n im ik a fani  va uning rivojlanishi.
2.  T o p o n im ik an in g  boshqa fan lar bilan  aloqadorligi.
3.  T o p o n im larn in g  paydo  b o ‘lishi.
T o p o n o m ik a   fani  va  uning  rivojlanishi. 
T op o n im ik a  geografik  nom lar. 
kishi  ism larini  o 'rg a n ad ig an   fan  sifatid a  m ay d o n g a  keldi.  T o ponim ikani  “ zam in 
tili” ,  y a 'n i,  y e r  tili  deb  ham   atashadi.  T o p o n im ik a  atam asi  yunon  tilidan  olingan 
b o ‘lib,  “ to p o s” -  jo y ,  “ o nom ”  yoki  “ o n im a” -  nom .  um um an, jo y  n om ini  o ‘rgana- 
digan  fan  deg an   m a 'n o n i  bildiradi.  T o p o n im ik a  ikki  o b 'y e k td a n :  m ikro  v a  m akro 
to p o n im lard an   iborat  b o 'lib .  m ik ro to p o n im ik a   -   gram m atik   jih a td a n   m ayda 
o b 'y e k tla m i,  y a 'n i  ‘"turdosh  o tla m i”,  m ikro  o b 'y e k tla m in g   nom larini,  m akrotopo- 
n im ik a esa  atoqli  otlar,  y a 'n i  yirik  o b 'y e k tla m in g  no m larin i tadqiq qiladi
H o zirg i  vaq td a  to ponim ika  faqat  katta  va  yirik  o b 'y e k tla m in g :  to g ‘lar, 
o ‘rm onlar,  v o diylar,  vohalar.  sh ah arlarn in g   n o m larin ig in a  em as,  balki  kichik 
o b 'y e k tla m in g  -  m ahallalar,  daralar, jarlik lar,  anhorlar,  dary o   irm oqlari,  ariqlar va 
koM larning  n om larini  ham   o 'rg an m o q d a.
Joy  n om lari,  y a’ni  to p onim iya  bir  nech a  tu rg a   b o ‘linadi.  B ular,  gid ro n o m iy a 
(y u n o n c h a   gidro  -   suv),  y a ’ni  daryolar,  k o ‘llar,  dengizlar,  soylar,  kanallar, 
q o 'ltiq la r,  b o ‘g ‘ozlar,  sh arsh aralar  nom lari:  o ro n im iy a  (yu n o n ch a  oros  -   tog), 
ya'ni  y er  y u zasin in g   re le f  shakllari  -   togMar,  c h o ‘qqilar.  qirlar,  vodiylar. 
tek islik la r  nom lari;  oy k o n im iy a  (y u n o n ch a   o y kos  -   uy),  p o lin im iy a   (yunoncha 
p o lis -  sh ah ar)  yoki  u rb an o n o m iy a (lotincha u rb o s -  shahar),  y a ’ni  qishloq  ham da 
sh a h a r-la rn in g   nom lari.  B undan  tashqari,  turli  xalq.  u ru g ‘-aym oq  nom lari  bilan 
atalg an   to p o n im lar etn o to p o n im lar (yu n o n ch a etn o s -  xalq)  d eyiladi.  K ishi  ism lari 
bilan   y u ritilad ig an   to p o n im lam i  esa  a n tro p o to p o n im lar  (y u n o n ch a  an tro p o s  -  
odam )  d eb   atash  m um kin.
X IX   asr  ox irlarid an   e'tiboran  d u nyoda  am aliy  g ram m atik a,  xususan,  kartog- 
ra fiy a  eh tiy o jlari  m unosabati  bilan  topo n im ik ag a  qiziq ish   kuchaydi.  T oponim i- 
k ad an   m ax su s  asarlar paydo  boMdi,  geografik  n o m lam i  o ‘rganadigan  kom issiy alar 
v a  ja m iy a tla r  tashkil  etildi.  M asalan.  A n g liy ad a  1923-yilda  d u n y o d a  birinchi- 
lardan  b o ‘lib  m am lakatdagi  barcha  top o n im ik   ishlarni  m u v o fiq lash tirish   uchun 
T o p o n im ik a   ja m iy ati  tuzildi.  K eyinchalik,  G ‘arb iy   Y evropa,  F ransiya,  G erm a- 
niya.  P o l’sha  va  boshqa  m am lakatlarda  ham   huddi  shunday  ja m iy a tla r  yoki 
g u ru h lar p ay d o   boMgan  edi.
R o ssiy ad a  to ponim ik  tad q iq o tlar  tarix,  g eo g rafiy a  va  filo lo g iy a  fanlari  vakil- 
lari  to m o n id an   o lib   borildi  A kadem ik  Shegreli  (1794  -   1855  ),  m ash h u r  tarixchi 
va  c tn o g ra fN .  L  N adejdin  (1804-1856),  tilsh u n o s  A.  K astreislar  (1 8 1 3 -  1852)  rus 
to p o n im ik asin in g   dastlabki  ladqiqotchilaridandir.  1847-yilda  R o ssiy a  G eografiya 
ja m iy a tid a  tu zilg an   geografik  term inologiyani  o ‘rganish  k o m issiyasi  v a  R us tili  va 
a d ab iy o ti  h avaskorlari  jam iy a ti  (1 8 11-1930)  to p o n im ik ag a  k atta  a h am iy at  berdi. 
1904-yilda  R o ssiy a geo g rafiy a  jam iyati  q o sh id a K arto g rafiy a k o m issiy asi tuzildi.
S obiq  Ittifoq  d av rid a  to ponim ik  tad q iq o tla r  y an ad a  rivojlandi.  T oponim ik 
m ateriallarn i  to ‘plash  v a qayta  ishlash  so hasida jid d iy   ishlar  b oshlandi.  T oponim i-

---

k a  b o ‘y ic h a   m ax su s  m ah k am alar,  B u tu n ittifo q   g e o g rafiy a  ja m iy a tin in g   filiallarid a  
va  boM im larida  to p o n im ik a   k o m issiy ala ri  tu zila   b o sh lan d i.  1 965-yilda  L en in g rad - 
d a   S S S R   to p o n im ik asi  b o ‘y ic h a   B irin ch i  b u tu n ittifo q   k o n feren siy asi  o 'tk a z ild i. 
S obiq  ittifo q d o sh   re sp u b lik a lam in g   tilsh u n o slik   institutlari,  sob iq   S S S R   G e o g ra ­
fiya  ja m iy a ti  M o sk v a   filia lin in g   to p o n im ik a  k o m issiy asi  g e o g rafik   n o m lam i 
o 'r g a n is h g a  k a tta  ah am iy at b e ra  boshladi.
S o b iq   Ittifoq  d a v rid a   to p o n im ik a   b o ’y ich a   A.  M atv ey e v ,  E.  M .  M irzay ev ,  V. 
A.  N ik o n o v ,  A.  P o p o v ,  A.  V.  S u p era n sk ay a,  A.  A.  R efo n m atsk iy ,  B.  A.  S ereb ren - 
n ik o v ,  V.  N .  T o p o ro v ,  O.  N.  T rab a d iy e v n in g   asarlari  m a'lu m   v a m ash h u r.
D u n y o d a   en g   y irik   to p o n im istla rd a n   biri  atoqli  g e o g ra f  E.  M .  M irzay ev  
(1 9 0 8 -1 9 9 8 )  h iso b lan ib ,  o lim   y a rim   a srd an   k o 'p ro q   v aq t  d av o m id a   g eo g rafik  
n o m la m in g ,  jum ladan,  O 'z b e k is to n   to p o n im larin in g   kelib   ch iq ish i.  tran sk rip siy a- 
si,  x u su san ,  m ah alliy   g e o g rafik   a ta m alar h aq id a k o 'p la b   q im m atli  asarlar,  m aq o la- 
lar,  m o n o g rafiy alar.  lu g 'a tla r y aratd i.  E.  M .  M irzay ev   k o 'p   y illik   ilm iy   fao liy atid a 
to p o n im ik an in g   n azariy   m asalala ri  bilan   bir  q a to rd a   g e o g rafik   ata m a larg a   ham  
a lo h id a   ah am iy at  b erdi.  M asalan ,  4  m in g g a   y aq in   xalq  g eo g rafik   ata m alarin i  o ‘z 
ich ig a o lg an   lu g 'a ti  (С л о в ар ь   н ар о д н ы х   гео гр аф и ч е ск и х   т ер м и н о в.  -  М .,  1984) 
ja h o n   to p o n im istlari  v a  tilsh u n o s la rin in g   e’tib o rin i  tortdi.  B u  a sa r  1999-yilda 
to 'ld irilib ,  2 jild d a  q ay ta n a sh r etildi.
R o ss iy a lik   y irik   to p o n im istla rd a n   biri  V.  A .  N ik o n o v   S o b iq   Ittifo q d a   to p o ­
n im ik a n in g   fan  sifatid a  o y o q q a   tu ris h ig a   k atta  h issa   q o 's h d i.  O lim n in g   en g   yirik 
to p o n im ik   asarlari  -   “ T o p o n im ik a g a   k irish ”  (В в е д ен и е   в  т о п о н и м и к и .  -   М .. 
1965.)  v a  “ Q isq a c h a   to p o n im ik   lu g 'a t”  (К р атк и й   т о п о н и м и ч е ск и й   сло вар ь.  -  
М ..  1966.)  dir.  V .  A.  N ik o n o v   to p o n im lar  ta rix   taq o zo si  ila  v u ju d g a   k elad ig an  
ijtim o iy   h o d isa   ek an lig in i,  g eo g rafik   n o m la m in g   tark ib   to p is h id a   s u ffik sla m in g  -  
g ra m m atik   q o 's h im c h a la m in g   (ay n iq sa,  slav y an   to p o n im iy a sid a )  k a tta   o ‘rin 
tu tish in i  a lo h id a   uqtirdi.  U  to p o n im lam in g   b ir-b iri  b ila n   b o g 'liq   h o ld a   p aydo 
b o 'ls h in in g   q ato r  q o n u n in i  h a m d a   g e o g rafik   o b ’y e k tla m in g   k a m   u c h ray d ig an  
h a rak terli  x u su siy a tla rig a   q a ra b   n o m   o lish in in g   n isb iy   n e g ativ lik   q o n u n in i  k a s h f 
etdi.  V.  A.  N ik o n o v   o 'z in in g  to p o n im ik   lu g 'a tid a   d u n y o d ag i  4  m in g g a  y a q in   y irik  
g eo g rafik  o b ’yek tlar  n o m la rin in g   kelib  chiq ish in i  izo h lab   bergan.
R o ssiy a lik   y irik   tilsh u n o s  to p o n im istlard an   biri  A.  V.  S u p e ra n sk ay a   b o 'lib , 
o lim a  to p o n im larg a ,  x u su san ,  ato q li  o tla rg a   b a g 'is h la n g a n   k o 'p la b   a sa rla r yozgan. 
U n in g   g e o g rafik   n o m la r  lin g v istik   q o n u n iy a tlarid an   b ah s  e tad ig an   e n g   y irik   asari 
“T o p o n im ik a   n im a ? ”  (Ч т о   т а к о е   то п о н и м и ка ?  -   М .,  1985.)  k ito b id ir.  A sard a 
to p o n im ik an in g   n azariy   aso sla ri  b ay o n   etilgan,  g e o g rafik   n o m la r  tarix id an   m a'lu - 
m o tla r keltirilg an .
O 'z b e k is to n   to p o n im iy asin i  tad q iq   qilish   bilan   sh u g 'u lla n a d ig a n   h a r  b ir  m u- 
tax a ssis:  V.  V.  B a rto l’d,  M .  S.  A n d rey ev ,  S.  P.  T o lsto v ,  Y a.  G ‘.  G 'u lo m o v ,  B.  A. 
A h m e d o v ,  A.  R.  M u h am m a d jo n o v ,  M.  M asson,  O.  D.  C h e x o v ic h ,  A.  A.  S e m e ­
nov,  O.  A.  S u x a re v a   kabi  o lim la rn in g   tarix iy -g e o g ra fik   a sa rla rid a n   O 'z b e k is to n  
to p o n im larin in g   m a’nosi,  k e lib   ch iq ish i  h aq id a talay   m a ’lu m o tlar topadi.
X IX   asrn in g   oxiri  -   X X   a s m in g   bosh larid ag i  ru s  sh a rq sh u n o s la rid an   a k ad e - 
m ik   V.  V.  B a rto l’d n in g   asarlari  to p o n o m ik a d a   a lo h id a   o 'r in   tutadi.  V.  V.  B ar- 
to l’dn in g   tarix iy   g e o g rafiy ag a   taa llu q li  b o 'lm a g a n   v a  g e o g rafik   n o m la m i  o ‘z 
ich ig a   o lm a g a n   b iro n ta  ham   a sarin i  to p ish   qiyin.  A sarlarin in g   to p o n im ik a   u chun

---

qim m ati  shundaki,  u  ru s  va  G ‘arbiy  Y ev ro p a   tillaridagi  adabiyotlarni  o ‘qish  bilan 
kifoyalanm aydi,  balki  arab.  fors  ham da  turkiy  tillardagi  asarlam i  asliyatida 
m utolaa  qiladi,  ularni  tanqidiy  o 'rg a n a d i  v a   b ir-birlari  bilan  taqqoslaydi.  U  arab 
va  fors  m an b alarid a  tilg a   olin g an   yuzlab  jo y   no m larin in g   transkripsiyasini, 
etim ologiyasini  v a  o 'rn in i  aniqladi.  V.  V.  B a rto l’d jo y   nom larini  m am lakat  tarixi 
va  geografik  m uhiti  bilan  b o g ‘liq  ra v ish d a  o ‘rgandi,  ayni  vaqtda  top o n im larn in g  
lingvistikasiga ham   k atta ah am iy at  beradi.
A kadem ik  Ya.  G ‘.  G 'u lo m o v n in g   “ X o razm n in g   su g ‘orilish  tarix i”  asarida 
top o n im ik   n o m lar  ham   ju d a   k o ‘p.  Ya.  G ‘.  G ‘ulom ov  atam ao lo g iy ag a ju d a   katta 
ah am iy at  beradi.  Bu  esa  k o 'p la b   to p o n im larn in g   m a'nosini  ochib  beradi.  X orazm - 
da  a m a   (M a n g ‘itam a,  P ax taam a,  S hovotam a,  O taliq am a,  P olvonam a),  yob  (yop) 
(B o g ‘yop,  B izyop,  P olvo n y o p ,  T ozayop,  X onyop,  T o za b o g ‘yop,  C hirm onyop), 
q ir (g ‘ir)  (M anqir,  T o y q ir  T uzqir.  Y assiqir),  q al'a  (B o z o rq al'a  B urgutqal'a,  Q abul- 
qal'a  Q avatqal'a,  T upro q q al'a,  K ofirqal'a)  kabi  atam alardan  tuzilgan  g eografik 
no m lar ju d a   k o ‘p.  Ya.  G ‘.  G 'u lo m o v   bu  atam alam i  tushuntirib  o ‘tadi.  M asalan, 
a m a   so ‘zi  X o razm d a h o zir “ m agistral  kanal”  m a'nosida  keladi.  Ya.  G ‘.  G 'u lo m o v  
esa a m a  atam asin in g  asl  m a'nosi  “ daryo ta rm o g ‘i” ,  “ shax o b ch a” ekanini  aytadi.
Q adim iy  tarix iy   h ujjatlar,  vasiqalar,  v aq fn o m alar  to p onim ika  uchun  katta 
a h am iy atg a  ega.  Shu  m a'n o d a  tarix   fanlari  doktori  O.  D.  C hexovich  tom o n id an  
tayyo rlan g an ,  X1II-X1V  a srlarg a   doir  “ B u x o ro   h u jjatlari” ,  X V -X V I  asrlarg a  oid 
"S am arq an d   h u jjatlari”  ten g siz   to p o n im ik   asarlardir.  M asalan,  birgina  “ Sam ar- 
qand  h u jjatlari” d a  m in g d an   o rtiq   g eografik  va  tarixiy  top o g rafik   n o m lar  tilga 
olingan.  Shundan  ikki  y u zd an   ortiq  to p o n im n in g   o ‘m i,  h o zir  nim a  deb  atalishi, 
ba'zan  kelib  chiqishi  an iqlangan.  B u n d an   tashqari,  O.  D.  C hexovich  yer-suv 
m uom alasi,  vasiqa,  v a q f h u jja tla rig a  d o ir k o 'p la b   atam alam i  izohlab  ham   bergan.
S h arq sh u n o s  A.  L  T ro itsk ay a   Q o 'q o n   x o n larin in g   (X IX   asr)  arxividagi  3800 
hujjatni  tarjim a  va  tahlil  q ila r  ekan,  ularda  tilga  olingan  g eografik  nom lar 
k o 'rsa tk ic h in i  tuzdi.  G eo g rafik   n o m la m in g   ru sch a  transkripsiyasi  y o n id a  arab ch a 
yozuvi  ham   k eltirilganligi  d iq q atg a  sazovordir.  H ujjatlar  bundan  bir  yarim   asr 
oldin  (X IX   asm in g   4 0 -7 0 -y illarid a )  yozilgani  bilan  ham   qim m atli  B u  esa  shu 
dav r  ichida  g eo g rafik   n o m la m in g   y o z ilish d a  va  talaffu zid a  ro ‘y  bergan  o ‘zgarish- 
lam i  p ay q ab  o lish g a  im kon  beradi.
0 ‘z b ek isto n d a to p o n im ik a  fan in in g   va  geografik  atam ash u n o slik n in g   rivojla- 
n ish id a p ro fesso r  H.  H.  H asan o v n in g  xizm atlari  katta  O lim ning “ G eo g rafik   n o m ­
lari  im losi”  (1962),  “ 0 ‘rta   O siyo j o y   nom lari  tarix id an ”  (1965),  “ G eo g rafik   n o m ­
lar  siri”  (1985).  “ Y er  tili”  (1977).  “ G eo g rafiy a  atam alari  lu g ‘ati”  (1966).  “ 0 ‘rta 
O siy o lik   g e o g ra f v a  say y o h lar"  (1964),  “ Sayyoh  olim lar”  (1981)  kabi  asarlarida, 
k o 'p la b   riso lalari  v a  m aq o lalarid a  0 ‘rta  O siyoda,  ju m lad an   0 ‘zb ek isto n d a   jo y  
nom larini  o 'rg a n is h g a  qadim dan  ah am iy at  berib  kelinganni  qayd  qilingan.
T ilsh u n o s  to p o n im istlard an   p ro fesso rlar 
1  N afasov,  Z.  D o 'sim o v .  dotsen t 
N.  O xunov  0 ‘z b ek isto n d a  to p o n im ik an in g   rivojlanishiga,  to p o n im larn in g   nom i- 
natsion  (n o m lan ish )  q onunlarini  o ch ib   b erishga  salm oqli  hissa  q o ‘shdi  va  k o ‘plab 
jo y   n o m larin in g   etim ologiyasini  an iq lab  berdilar.
0 ‘zb ek isto n d a  to p o n im ik a  fa n in in g   riv o jlan ish ig a  salm oqli  hissa  q o 's h g a n  
olim lard an   biri  -   T.  N afaso v   0 ‘z b ek isto n d a  birinchi  b o ‘lib  top o n im ik ad an   nom - 
zodlik  dissertatsiy asin i  him oya  qildi.  K eyinchalik.  sohaga  oid  b ir  q a n ch a  risola,

---

m aq o lalar  c h o p   etdi.  U n in g   “ 0 ‘zb ek isto n   to p o n im la rin in g   izohli  lu g ‘ati” da 
(1 9 8 8 ),  aso san ,  Ja n u b iy   0 ‘zb ek isto n d a g i  m ik ro to p o n im la r  etim o lo g iy a si  yo ritil- 
gan.  S hu  bilan   b irg a  m in ta q ad a g i  B o y su n ,  K esh.  C h a g ‘onyon,  Q arshi  kabi  ba'zi 
tarix iy   to p o n im larg a  h am  e tim o lo g ik   izo h   berilgan.
Z.  D o ‘s im o v   X o ra zm   to p o n im iy asin i  o ‘rganib,  jo y   n o m la rin in g   tarix i  va 
e tim o lo g iy asi,  u lam in g   lin g v istik   x u su siy a tla ri,  m o d ellari  v a   tip larin i  aniqlash 
so h a sid a   ishladi. 
“ X o ra zm   to p o n im la ri”  m o n o g rafiy asid a   (1 9 8 5 )  X orazm  
to p o n im larin in g   sh ak llan ish i  v a  u la rn in g  tara q q iy o t b o sq ich larin i  tadqiq  qildi.
R e sp u b lik a  jo y   n o m la rin in g   kelib   c h iq ish i  tarixini  v a  m illat,  qabila,  elat, 
u ru g ‘-a y m o q   n o m la rin in g   k elib   ch iq ish   ta rix in i  (etn o g en ezin i)  h am d a  g eo g rafiy a- 
g a   oid  ata m alam i  o ‘rg a n ish d a   Y a.  G ‘.  G 'u lo m o v ,  R.  N .  N a b iy ev ,  A.  R.  M uham - 
m ad jo n o v ,  F.  A b d u llay ev ,  S.  Ib ro h im o v ,  0 ‘z b ek isto n d a   birinchi  top o n im ik  
k a rto tek a   tu z ish d a   ish tiro k   etg a n   H.  T.  Z arifo v ,  etn o g ra fla r  -   E.  F ozilov,  M. 
S h o a b d u rah m o n o v ,  X.  D o n iy o ro v ,  R.  Q o 'n g 'ir o v ,  g e o g rafla r  -   H.  H asanov,  S. 
Q o ray ev   k a b ila m in g   ishlari  d iq q a tg a  sa zo v o rd ir.
O 'z b e k is to n   m u staq illik k a   e rish g an id an   s o ‘ng  to p o n im ik a   fani  y an ad a 
riv o jla n a   bo sh lad i.  S h u n in g d ek ,  y u rtim iz   to p o n im larin in g   n o m lan ish ig a  ham  
jid d iy  e 'tib o r  b e rila  b o sh lan d i.