Zohid Madrahimov tarixiy toponimika


  Y u n o n   m a n b a la r id a   0 ‘rta  O siyon in g  topon im lari



Download 3,25 Mb.
Pdf ko'rish
bet8/22
Sana17.01.2022
Hajmi3,25 Mb.
#383125
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   ...   22
Bog'liq
Madrahimov Z. Tarixiy tononimika

3.  Y u n o n   m a n b a la r id a   0 ‘rta  O siyon in g  topon im lari.
“A v e s t o ”  -  0 ‘rta  O siy o   topon im ik asi   ha q ida  m u h im   m an b a. 
0 ‘rta  O siyo 
v a  u n in g   g e o g ra fik   n o m lari  to ‘g ‘risid ag i  eng  qadim gi  m a'lu m o tla r  Z ard u sh tiy lik  
d in in in g   m u q a d d a s  kito b i  “ A v e sto ” d a  uchraydi.  “ A v e sto ” n in g   tu rli  q ism lari 
q ad im g i  g e o g ra fik   tu sh u n c h alar  -   daryolar.  to g 'la r,  k o ‘lla m in g   n o m lari,  qad im g i


m am lak atlar  ro 'y x a ti,  hududiy,  etnik  qab ila la r  v a vilo y atla m in g   nom lari,  iqtisodiy 
va  ijtim oiy  m u n o sab atlar,  ijtim oiy-siyosiy  tuzum ,  qadim gi  qab ilalar  o ‘rtasidagi 
siyosiy  ku rash lar,  z ard u sh tiy larn in g  diniy  falsafasi  kabi  k o ‘plab m a'lu m o tla rn i  o ‘z 
ich ig a oladi.
D astlabki  “ A v esto ”  21  ta  kitobdan  iborat  b o 'lib .  bizning  kunlarim izgacha 
u n in g   Y a sn a   -   “ q u rb o n lik   qilish".  V isp arat  -   “ ham m a  huk m ro n lar” ,  Y asht  -  
“ q ad rlash ” ,  “ u lu g 'la s h ” ,  V idevdat  -   “ d ev larg a  qarshi  qonu n lar”  kabi  qism lari 
yetib  kelgan.
“ A v esto ” d a   O 'r ta   O siyo  v ilo y a tlam in g   en g   qadim gi  nom lari  haqida 
m a 'lu m o tla r  m avjud.  X ususan,  Y asn an in g   3-kitobi  v a   V idevdatning  1-kitobida 
u lar h aq id a m a 'lu m o tla r sanab  o 'tilad i.
Y asn ad ag i  dav latlar  ro 'y x a tid a   "A ry o n am   V ayjo”  yoki  “O riy lar  yurti” .  Bu 
y u rtd a  k o 'p la b   yaylovlar,  uzun  to g 'la r,  k o 'lla r  va  d ary o lar  m avjud.  Bu  yurtdan 
keyin  Porutu,  Iskata,  M ouru,  G ova,  S u g 'd a ,  X varizam   yurtlari  sanab o 'tilad i.
Y a sn a   k ito b id a  o riy lar  yurti  to 'g 'r is id a   q u y id ag ich a   yozib  o 'tilad i:  “ Bu 
y u rtn in g   q o 'sh in la ri  k o 'p g in a   y u rish lar  uyushtiradilar,  k en g   y ay lo v lard a  k o 'p g in a 
m o llam i  b o q ad ilar” .
“V id ev d at”  k ito b id a  z ard u sh tiy larn in g   u lu g '  va  do n o   xudosi  A xuram azda 
p a y g 'a m b a r  Z aratu sh trag a  q u yidagilarni  x ab ar  qiladi:  “ Spitam a  Z aratu sh tia 
O d am lar  y ash ay d ig an   jo y la rd a   baxt  kam   b o 'ls a   ham   M en  u larg a  tinchlik  va 
x o tirjam lik   y aratg an m an .  B irinchi  b o 'lib   M en  o d a m lar  uchun  V an x v i  D a t'y o  
d ary o si  b o 'y id a   eng  yaxshi  yurt  bulgan  A ry o n am   V ayjoga  asos  soldim. 
lkk in ch id an .  M en  A xuram azda,  eng  y axshi  y u rtla rd an   biri  G ava  S u g 'd u g a   asos 
soldim .  U chin ch id an .  M en  A xuram azda  eng  yaxshi  yurtlardan  biri  qudratli 
M o u ru g a  asos  soldim .  T o 'rtin c h id a n ,  M en  A x u ra m az d a eng yaxshi  yurtlardan  biri 
b aland  bayroqli  v a g o 'z a l  B ahdiga asos  soldim ” .
V id e v d atn in g   birinchi  bobida  sanab  o 'tilg a n   y u rtlar  Y asnada  keltirilgan 
y u rtlar  ro 'y x a tid a n   farq  qiladi:  A ryonam   V ayjo,  G ava,  M ouru,  B ahdi,  N isayyo, 
A r'y o ,  U rva,  X nanta,  R aga,  C haxro.  V arna  va  ism siz  H indisto n n in g  7  ta viloyati.
“ A v esto ”  m atn larid a  O 'rta   O siyo  chegaralari  A fg 'o n isto n ,  shim oli-sharqiy 
E ron  va O 'r ta  S harq  chegaralari  bilan  bo g 'lan ad i.
V id ev d atn in g   alo h id a  irn x su s  bobida  A ryonam   V ayjoning  V anxvi  D at'y o  
daryosi  b o 'y id a  jo y la sh g a n lig i  yo zib   o 'tilad i.
A ry o n am   V ay jo n in g   chcgaralari  to 'g 'ris id a   “ A v esto ” da  aniq  m a'lu m o tla r 
y o 'q .  B u y e rd a   u  baland  to g 'lik   luidud  deb eslatiladi.  V anxvi  D a t'y o   daryosi  qaysi 
d aryo  ekanligi  m a 'lu m   em as.  K o 'p la b   oliinlar  (S.  P.  T olstov,  B.  G 'o fu ro v ,  V. 
A bay ev ,  A.  S agdullayev.  M.  Ishoqov.  I.  Jabborov  va  h o k a zo lar)n in g   fikricha, 
“ A v esto ” d a  k eltirilgan  Z an lu sh in in g   valani  A r'yanem   V aychax  bu  X orazm  
D aitiy a daryosi  esa  A n uidarvodir
S huningdek,  “ A vcsio"dn  yana  bir  kcng  daryo  R anxa  ham   eslatilad i.  Ba  zi 
o lim lam in g   fikricha,  bu  S ird ary o d ir  Q adim gi  Y unon  olim larin in g   m a  lum otlariga 
k o 'r a  esa sk iflar tilida  Ka  bu  Volpiulir.
“ A v esto ”d a  ismi  k c lliril^ in   boshqa  daryolar:  Z am u sh at,  V itanxuxat, 
F raz d an larn in g   h o /ird a   qnysi  d aryo  ckanliklari  bizga  n o m a'lu m .  Z am u sh a t  oltin 
d aryo  d egan  m a'n o n i  bildiradi  Mu  tusliuiicha  /a r a ls h o n   (o ltin   keltiru v ch i)  nom ida 
saq lan ib  qolgan.


M ilo d d an   avvalgi  I  m in g y illik d a  0 ‘rta  O siy o d ag i  ijtim o iy -iq tiso d iy   vaziyat- 
ni  o ‘rg a n ish   bu  d av rd a  h u d u d n in g   yangi  riv o jla n g an  ja m iy a tg a   o ‘tayotganligidan 
d alo la t  b erad i.  0 ‘rta   O siy o n in g   b a 'z i  h u d u d larid a   d astla b k i  d a v la t  birlashm alari 
v u ju d g a   keladi.  Bu  d av lat b irlash m alari  “ A v e sto ” d a  “ d a x ’y u sa e ti” d eb  ataladi.
T a d q iq o tc h ila r  1.  Jab b o ro v   v a G.  D re v y an s k ay a la r e tn o g ra fik   v a  arx eo lo g ik  
tad q iq o tla rg a   tay an ib   zard u sh tiy lik n in g   v a ta n i  O 'r t a   O siy o ,  xusu san ,  qadim gi 
X o ra zm  
e k an lig in i 
aso sla sh g a  
h a rak a t 
q ilad ilar. 
M iso l 
uchun, 
qadim gi 
x o ra zm iy la r, 
baq triy lar, 
s o ‘g ‘diylar, 
m a rg ‘iy o n alik la r 
v a   h in d -ero n  
tilida 
so 'z la s h g a n   q ad im g i  x a lq la r  o sm o n   v a  yern i  “ A s m a n ”  v a   “ Z am ”  deb,  q u y o sh   va 
oy   x u d o larin i  “ X v ar”  va  “ M o h ”  deb  a tag an lar.  T a d q iq o tc h ila r  “ X o razm ” 
s o ‘z in in g   k elib   chiq ish in i  “ X v a r”  v a “ Z am ”  s o 'z la rin in g   b irik ish id an   deb  biladilar 
v a  b u n in g   a so sid a  z ard u sh tiy lik n in g   b o sh lan ish i  h a q id a  fik r bild irad ilar.
K o 'p c h ilik   tad q iq o tch ilar  fik rla rin i  u m u m la sh tirib   h am d a  arx eo lo g ik   va 
y o z m a   m an b a la r  m a 'lu m o tla rin i  q iy o siy   o 'r g a n ila r   ek an ,  arx eo lo g   olim   A.  Sag- 
d u llay ev ,  Z a ra tu s h tra   a h am o n iy la m in g   O 'r ta   O s iy o g a   y u rish larid an   oldin,  y a 'n i. 
m ilo d d a n   av v alg i  630-553  yoki  618  -  5 4 1 -y illa rd a  y a sh a g an   b o 'lib ,  “ A v esto ” ning 
v atani  h aq id a,  “A v e sto ” n in g   en g   q ad im g i  g e o g rafik   n o m lari  0 ‘rta   S harq  va 
y u rtim iz   q ad im g i  v ilo y atlari  bilan  b o g ‘lanadi,  d eg an   fik m i  b ildiradi.  S huningdek, 
o lim n in g   fik rich a,  “ A v esto ” dagi  en g   qad im g i  m a m la k a tla r -  0 ‘rta  O siy o   v a  O 'r ta  
S harq,  E ro n n in g   sh im o liy -sh arq iy   h u dudlari  bila n   b o g 'la n a d i.  “A v e s to ”d a   k e ltiril­
g an   A ren am   V ayjo  m am lak atin i  k en g   h u d u d lard a  jo y la s h g a n   o ‘lka  deb  tu sh u n ish  
m u m k in .  U  yerd ag i  balan d   to g 'la r   -   P o m ir,  H in d iq u sh ,  H isor,  T y a n ’-S h a n ’, 
ch u q u r  k o 'lla r   -   K aspiy,  O ro l,  B alx a sh ,  Is s iq k o 'l,  k e n g   d a ry o la r  -   A m u d ary o   va 
S ird ary o   d eb   faraz qilinadi.
X u lo sa   sifa tid a   shuni  q ay d   etish   m u m k in k i,  Z ard u s h tiy lik n in g   m u q ad d as 
k ito b i  “ A v e s to ”  o 'lk a m iz   to p o n im iy asi  h a q id a   m a 'lu m o t  b eru v ch i  en g   qad im g i 
m a n b ad ir.

Download 3,25 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   ...   22




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish