‘zbekiston respublikasi oliy va ‘rta maxsus ta’lim vazirligi


-jadval O n a l a r o ‘lim i k o ‘r s a t k ic h i ( h o m ila d o r , t u g ‘a y o t g a n d a , tu q q a n d a n



Download 5,24 Mb.
Pdf ko'rish
bet31/108
Sana10.06.2023
Hajmi5,24 Mb.
#950574
1   ...   27   28   29   30   31   32   33   34   ...   108
Bog'liq
Jamiyat sog’lig’ini saqlash va tibbiyot Nikboev A. 2005 (1)

20-jadval
O n a l a r o ‘lim i k o ‘r s a t k ic h i ( h o m ila d o r , t u g ‘a y o t g a n d a , tu q q a n d a n
k e y in 4 2 ku n ic h id a oM gan o n a la r ) 1 0 0 0 0 0 tir ik tu gM lgan b o la g a n isb a ta n
Yillar
1999
2000
2001
2002
2003
Foiz
31,2
33,1
34,1
32,0
32,2
O n a la r o i i m i o ‘rgan ilg an d a u n in g asosiy sabablari akusherlik 
q o n o q ish i, kech k i to k sikozlar,virusli g e p a tit ekanligi an iq lan d i.
A holi s o g i i g i h a q id a m a i u m b ir fikrga kelish u c h u n (res- 
p u b lik a d a , viloyatda, tu m a n d a , s h a h a rd a ) u m u m iy o i i m k o ‘r-
57


satkichi b ilan birga u m rn in g o ‘rta c h a davom iyligi k o ‘rsa tk ic h in i 
aniqlash m uhim aham iyatga ega. Bu k o ‘rsatkich bir vaqtda tug‘ilgan 
av lo d n in g yashaydigan o ‘rta c h a u m rid ir (yoki m a ’lum b ir yoshga 
yetib o i g a n te n g q u rla rn in g o ‘rta c h a yoshi).
C h o r Rossiyasi davrida, y a ’ni o ‘tgan asm ing boshlarida o ‘rtach a 
u m rn in g davom iyligi 32 yosh b o i i b , hozirgi vaqtga kelib 0 ‘z b e - 
k isto n d a b u k o ‘rsatk ich 68 y o sh d ir. E rk ak lar bilan a y o lla r so - 
lishtirilsa, bu k o ‘rsatk ich a y o lla rd a k a tta ro q d ir.
3.2. Aholining jismoniy rivojlanishi
A h o lin in g jism o n iy rivojlanishi u n in g s o g i i g i qay d a ra jad a
ek an lig id an d a ra k beradi. B u k o ‘rsa tk ic h o rg an iz m n in g o ‘sishi va 
rivojlanib borishini k o ‘rsatadi. Bu ja ra y o n biologik q o n u n la r asosida 
b o i i b , ijtim oiy ta d b irla r m ajm u a sig a h a m b o g iiq d ir.
Jism o n iy rivojlanish k o ‘rsa tk ic h i a n tro p o m e trik va fiz io m e trik
o i c h o v la r b ila n o i c h a n a d i (b o ‘y, o g ir lik , k o ‘krak qafasi ay la- 
nasi, o ‘p k a n in g tirik lik s ig im i, m u sk u lla r k u ch i, ta n a m assasin in g
ortish i). K eyingi yillard a y u ra k -q o n to m irla ri fu n k sio n al h o la tin i 
an iq la sh u c h u n q o n b o sim in i o i c h a s h d a n fo y d ala n ilm o q d a .
A n tro p o m e trik m a iu m o tla r n i o ‘rg anib a h o lin in g ay rim gu - 
ru h in in g jism o n iy rivojlanishi h a q id a m a i u m b ir xulosaga kelish 
m u m k in . Iqlim iy -g eo g rafik s h a ro itla r va e tn ik g u ru h la rn in g xiliga 
uzviy b o g i iq b o i g a n m ah a lliy s ta n d a rtla r ishlab ch iq ilad i.
R espublikam izda c h a q a lo q la r, m ak ta b g ac h a tarbiya va m ak ta b
yoshidagi bolalar, o ‘sm irlar va h arbiy xizm atga chaq irilu v ch ilarn in g
s o g i i g i , y a ’ni jism o n iy rivojlanishi m u n ta z am kuzatib b o rilm o q d a. 
H a r yili o ik a z ila d ig a n tib b iy k o ‘rik lar jism o n iy rivojlanishdagi 
o ‘zg arish lar yoki a h o lin in g k a tta b ir q ism in in g s o g i i g i h a q id a
b iro r-b ir xulosaga kelishga asos b o i a d i .
H ozirgi d av rd a riv o jlan g an m a m la k a tla rd a ak seleratsiya, y a ’ni 
jism o n iy rivojlanish s u r’a tin in g tezlash g an i b a rc h a yosh va jin sd ag i 
o d a m la r g u ru h i o rasid a k u z a tilm o q d a . A kseleratsiya o n a q o rn id a
boshlanib, h o m ilan in g ta n a m assasi o g irr o q va b o ‘yi u z u n ro q b o i ib
tu g ilm o q d a , b o la la r va o ‘s m irla rn in g h a m o g irlig i o rtib , b o ‘yi 
tez o ‘sib, e rta ro q b a lo g ‘atg a y e tm o q d a , skeleti b a rv a q t su y a k -
58


lan m oqda. K atta yoshdagi o d am lam in g rivojlanishiga va bir q a n ch a 
k asalliklar tav sifn o m asig a akseleratsiya o ‘z t a ’sirini o ‘tk azm o q d a. 
M a sa la n , b u ja ra y o n a y o lla r klim aksini b irm u n c h a orqaga surib, 
ular o rasida diabet, y u rak -q o n tom irlari kasalliklarining tarqalishiga 
sabab b o ‘lm o q d a .
H o m ila la rn in g o g ‘irligi h a d d a n tash q a ri o rtib ketsa, bu salbiy 
o q ib atlarga olib kelishi m um kin. S h u n in g u c h u n u larn in g o ‘rtach a 
o g ‘irligining o rtish i yoki k am ay ish in in g o ld in i olish zaru r. C h o r 
Rossiyasi davridagi m a ’lu m o tla r b ilan hozirgi m a ’lu m o tla r solish- 
tirilsa, h o z ir 10 y a sh a r o ‘gil b o lala rn in g b o ‘yi 4 sm . ga, og ‘irligi 
1,6 kg. ga, x u d d i sh u yoshdagi qiz b o lala rn in g b o ‘yi 5,9 sm . ga, 
o g ‘irligi esa — 3 kg. ga ko ‘pro q ekan.

Download 5,24 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   27   28   29   30   31   32   33   34   ...   108




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish