‘zbekiston respublikasi oliy va ‘rta maxsus ta’lim vazirligi m. Q. Pardayev, B. A. Xasanov, B. Yu. Maxsudov, D


Tayanch iboralar va muhim atamalarning



Download 3,97 Mb.
Pdf ko'rish
bet128/167
Sana14.04.2022
Hajmi3,97 Mb.
#550416
1   ...   124   125   126   127   128   129   130   131   ...   167
Bog'liq
3-645

1. Tayanch iboralar va muhim atamalarning
ta’riflari
F u n ksiya la m in g m o h iy a tin i va ularga ketadigan xa ra ja tla m i 
aniqlashda ju d a k o ‘p n o a n iq lik la m in g m avju d lig i tu fa y li unga
131


asosan ijo d iy yondoshiladi va ilm iy -ta d q iq o t, ekspert, m a n tiq iy
ta h lil u s u lla rid a n keng foydalaniladi. E kspertning yakka h oldagi 
bahosi b itta ekspert fik rin in g inobatga o lin g a n lig i bilan belgilanadi.
E k s p e rtn in g yakka h olda g i bahosi b itta ekspert fik rin in g
inobatga o lin g a n lig i b ila n belgilanadi.
F u n k s iy a la m i te x n ik -iq tis o d iy baholash deganda F Q T yo rd a- 
m ida h a r b ir fu n ksiya n ia g e le m e n tla ri b o ‘ yich a x a ra ja tla rin i 
te x n ik -iq tis o d iy k o ‘rsa tkich la r yordam ida istiqboldagi m iq d o rin i 
aniqlash v a m azkur funksiyani amalga oshirishning eng sam arali 
v a ria n tin i ta n la sh va u n i asoslash tush u nila di.
F u n k s iy a la rn in g u s tu v o rlig in i belgilashda q o ‘ lla n ila d ig a n
m o h iy a tliliJ k k o e ffits iy e n ti deganda h ar b ir funksiyaning m o h iy a t- 
lilig in i in o ba tga oladigan, ekspertlar tom onidan beriladigan baholar 
asosida a n iqlan a diga n k o e ifits iy e n tla r tush u nila di.
T a rk ib iy x a ra ja td o rlik usuli deganda tanlangan obyektning 
h a r b ir d e ta lig a ketadigan x a ra ja tla m i a lo hida xarajat tu rla ri 
b o 'y ic h a hisoblash va um um lashtirish tu sh u n ila d i.
E le m e n tli k o e ffits iy e n tlilik usuli deganda ta h lil qilinayotgan 
d e ta in in g u n in g m avjud nam unaviy nusxasiga nisbatan nisb iy 
ta n n a rx in i ifo d a lo v c h i ko e ffits iy e n ti tush u nila di.
2. Talabalaming ushbu mavzu bo‘yicha o‘zini-o‘zi nazorat qilishi
uchun bilistii lozim bo‘lgan savollar
1. F u n k s iy a la m i amalga o sh irish bosqichida qanaqa ish la r 
amalga o s h irila d i?
2. E ksp e rt u su lla ri necha guruhga b o ‘lina d i?
3. E ksp e rt u sulla rin in g guruhlariga iz o h bering.
4. F urLksiyalam i amalga o shirish n i tad q iq q ilis h bosqichining 
o ‘ziga xos xususiyatlari aim ada?
5. F Q T d a fu n k s iy a la m i baholash u s u lla rin in g m a zm u n i 
n im a la rd a n iborat?
6. F u n ksiya la rn in g m o h iy a tlilik k o e ffits iy e n ti qanday a n iq - 
lanadi?
132


7. F u n k s iy a la rn in g u m u m iy kom pleks k o ‘ rsa tkich i qanday 
aniqlanadi?
8. F u n k s iy a la rn i te x n ik -iq tis o d iy baholash va u n i am alga 
oshirish u s u lla rin in g o 'zig a x o s jih a tla ri nim alardan iborat?
9. F u n k s iy a la rn i te x n ik -iq tis o d iy baholashda qanday u sulla r 
q o ila n ila d i?
10. T a rk ib iy x a ra ja td o rlik u s u lin in g m o h iy a ti n im a la rd a n
iborat?
11. E le m e n tli k o e ffits iy e n tlilik u su lin in g m o h iya ti nim alardan 
iborat?
12. 0 ‘ lc h a m li ko e fT itsiye n t u s u lin in g m o h iy a ti nim a la rd a n
iborat?
13. K o rre ly a ts iy a li m o d e lla s h tiris h u s u lin in g m o h iy a ti 
nim alardan ib o ra t?
14. Q is q a rtirilg a n n o rm a tiv ka lkulyatsiya usulining m o h iya ti 
nima?
15. E k s p e rtla rn in g iq tis o d iy baholash u s u lin in g m o h iy a ti 
nima?
16. FQ Tda s u b y e k tiv lik k a y o ‘ l q o ‘ym aslik uchun nim a q ilis h
keralc?

Download 3,97 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   124   125   126   127   128   129   130   131   ...   167




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish