‘z b e k is t n r espu blik asi o L iy va ‘rta m axsus ta’ L i m vazirlig I


Anomal o ‘quvchilar bilan olib boriladigan korreksion ishlarning asosiy



Download 11,97 Mb.
Pdf ko'rish
bet346/413
Sana16.01.2022
Hajmi11,97 Mb.
#379486
1   ...   342   343   344   345   346   347   348   349   ...   413
Bog'liq
Pedagogika. 1-qism (M.Toxtaxojayeva, S.Nishonova) 583e888c8e1f192e31521286245d8a52

Anomal o ‘quvchilar bilan olib boriladigan korreksion ishlarning asosiy
 
y o ‘nalishlari. 
Psixofiziologik  rivojlanishi  va xulqida  n u q s o n la r boMgan 
bolalarni  o 'q itish,  tarbiyalash  va  rivojlantirish  —  m u ra k k a b   ijtimoiy- 
pedagogik m u a m m o   hisoblanadi.  Rivojlanishida nuqsoni boMgan bolalar 
bilan  korreksion  ishlar  quyidagi  v o ‘nalishlarda  olib  boriladi:
1.  B o l a l a r n in g   rivojlanishi  va  x u lqidagi  n u q s o n l a r   ta b ia ti  va 
m o h iy atin i  aniqlash,  ularning  yuzaga  kelishi  sabablari  va  sharoitlarini 
o ‘rganish.
2.  Rivojlanishi va xulqida  nuqsonlar boMgan bolalar bilan  korreksion- 
pedagogik  faoliyatning  tashkil  etish  va  rivojlanishi  tarixini  o ‘rganish.
3.  B olalarning rivojlanish  va xulqidagi  nuqsonlarning oldini  olishga 
xizm at  qiluvchi  ijtim oiy-pedagogik  shart-sharoitlar  va  psixofiziologik 
rivojlanishi  etimologiyasi  (sabab-oqibatli  asoslari)ni  aniqlash.
4.  Rivojlanishida  kam chilik va xulqida  n u qsonlar boMgan  bolalarga 
korrek sio n -p ed a g o g ik   t a ’sir  ko'rsatish  texnologiyasi,  shakl,  m etod  va 
vositalarini  ishlab  chiqish.
5.  O m m aviy um um iy o ‘rta t a ’lim  manbalari sharoitlarida  rivojlanishi 
va  xulqida  n u q s o n la r  boMgan  bolalarning  u m u m iy   va  maxsus  t a ’limi 
m a z m u n i n i   tahlil  qilish.
www.ziyouz.com kutubxonasi


6
.  Bolalarni  reabilitatsiya  qilish  va  him oyalash  m arkazlari,  m axsus 
m uassasalarining  m aq sad i,  vazifa  va  asosiy  y o ‘nalishlarini  aniqlash.
7.  A n o m al  b o la la r  bilan  korek sio n -p ed ag o g ik   faoliyatni  tash k il 
etu v ch i  o ‘q itu v ch ila rn i  ta y y o rla sh d a   z a ru r  o ‘q u v - m e t o d i k   b a z a sin i 
yaratish.
K orreksion-tarbivaviv  ishlar  a n o m a l  bolalarning  rivojlanishidagi 
kamchiliklarni yo‘qotish  yoki kamaytirishga  qaratilgan  maxsus pedagogik 
c h o ra -ta d b irla r  tizimidir.  K orreksion-tarbiyaviy  ishlar  faqat  a l o h id a  
n u q s o n l a r n i   t u z a t i s h g a   y o ‘ n a l t i r i l g a n   b o ' l m a y ,   b a l k i   u m u m i y  
rivojlantirishga  qaratilgan.
0
‘q u v ch ila rn in g   rivojlanishi  va  xulqidagi  n u q s o n la r n i   t u z a ti s h  
b o la n in g   s h a k lla n a y o tg a n   shaxsini  o ‘zgartirishga  q a r a tilg a n   yaxlit 
pedagogik  hodisa  sanaladi.
Korreksion-tarbivaviv faolivat  bolaning  idrok  etish  im k o n iy a tla rin i 
o ‘zgartirish,  uning  em o tsio n al-iro d av iy ,  individual-shaxsiy  sifatlarini 
yaxshilash,  qiziqish  va  layoqatlari,  m e h n a t,  badiiy,  estetik  va  b o s h q a  
qobiliyatlarini  rivojlantirishga  qaratilgan  pedagogik  x a tti-h a ra k a t.
K orreksion-rivoilantiruvchi  t a ’lim  o ‘qishda  va  m a k ta b d a   a n o m a l  
b o la la r g a   o ‘z  v a q tid a   m a la k a li  y o rd a m   k o ‘rs a tis h n i  t a ’m i n lo v c h i  
difierensial t a ’lim tizimi b o ‘lib,  uning asosiv vazifasi  bola rivojlanishining 
um u m iy  darajasini oshirishga qaratilgan  bilimlarni tizimlashtirish,  un in g  
r iv o jla n is h i  va  o 'q i s h i d a g i   k a m c h i l i k l a r n i   y o ‘q o t i s h ,   y e t a r l i c h a  
shakllanm agan  m alaka va  k o 'n ik m a la rn i  shakllantirish  h a m d a   b o la n in g  
idrok  etish  borasidagi  k a m chiliklarni  tuzatish.
K o r r e k s i o n - p e d a g o g i k a n in g   paydo  boMishi,  ta s h k i l   t o p i s h i   va 
riv o jlan ish i.  R iv o jla n is h id a   n u q s o n l a r   b o ‘lgan  b o l a l a r   b il a n   o lib  
boriladigan  k orreksion-pedagogik  faoliyat  boy  tarixiy  tajribalarga  ega. 
A nom al  (yunoncha anom alos —  n o t o ‘g‘ri)  bolalarga jism oniy yoki  psixik 
n u qsonlari  um u m iy   rivojlanishini  buzilishiga  olib  keladigan  b o la la r 
kiradi.
Ijtim o iy   ja m iy a t  t a r a q q i y o t i   tarixi  a n o m a l   b o l a l a r g a   b o ‘lgan 
m u n o s a b a tla m in g   uzoq  vaqt  d a v o m id a   evolyutsion  t a rz d a   s h ak llan ib  
kelganligini  k o ‘rsatadi.
Antik  davrda  qadim gi  S p a rta d a   bir  n ec h a   yuz  yilliklar  d a v o m i d a  
so g ‘lom  ta n a ,  kuch,  chidam lilik  yuqori  o 'rin g a   q o ‘yilib,  rivojlanishida 
n u q so n i  b o ‘lgan  bolalar y o ‘q  qilinardi.  M a z k u r d av rd a   yangi  t u g ‘ilgan 
c h a q a l o q l a r n i   q a b ila   b o s h l i q la r ig a   olib  k e l a r d i la r ,  u la r   b o l a l a r n i
www.ziyouz.com kutubxonasi


sinchiklab  k o ‘rib  agarda  ijtimoiy  talablarga  javob  bera  olsalar,  ular 
ota-o n a la rig a   tarbiyalash  uch u n   qaytarilar  edi.  Agarda  bolada  birorta 
nuq so n   topilsa  uni  qabila  boshliqlari  Tayget  jarligiga  tashlab  y u b o ra r 
ed ilar  (e ram izdan  avvalgi  IV—V  asrlar).
Y e v ro p ad a  o ‘rta  asrlarda  b o laning  rivojlanishidagi  h ar  q a n d a y  
nuq so n  qora,  yovuz kuchlarning n am oyon b o ‘lishi sifatida e ’tirof etilib, 
psixik  kasalliklari  b o ‘lgan  kishilar inkvizitsiya gulxanida  yondirilganlar.
Uyg‘onish  d avrida n  boshlab  XIX  asrning  o ‘rtalarigacha  Y evropa 
d e fe k to lo g iy a   fani  va  a m a liy o tid a   b o la n in g   aqliy  rivojlanishidagi 
n u q so n la r m u a m m o s i borasidagi  qarashlarning evolyutsion xarakterini 
anglash  m um kin.
Ruhiy kasallarga  nisbatan  insonparvarlik vondashuvi  ilk bor fransuz 
shifokori,  psixiatori  Filipp  Pinel  (1745— 1826-yillar)  to m o n id a n   ilgari 
surilgan.  U  ruhiy  kasalliklarni  klassifikatsiyalagan  (turlarga  ajratgan).
R ivojlanishida  n u q s o n la r  b o ‘lgan  bolalarga  nisbatan  pedagogik 
y o n d a sh u v  X V III  asr oxirlari  — XIX  a s r b o sh la rid a   yuzaga  keladi.  Aqli 
z a if bolalarni  maxsus usullar vordam ida o ‘aitish  va tarbiyalash g‘ovasini 
Iogan  G e nrix  Pestalotssi  (1746—1827-yillar)  asoslagan  b o ‘lsada,  biroq, 
o ‘z  davrida bu  fikr q o ‘llab-quvvatlanm adi.  I.G.Pestalotssi  «aqli  zaiflar» 
bilan  ishlash  tam oy ilin in g   m ohiyatini  asoslab  berdi:  bolaning  im koni 
yetgan  b ilim lam i  berish,  didaktik  m ateriallardan  foydalanishda  aqliy 
va  jis m o n iy   tarbiya  uyg‘unligiga  erishish,  t a ’limni  ishlab  chiqarish 
m e h n a ti  bilan  b o g ‘liq  h olda  tashkil  etish.
Aqli zaif bolalarni o ‘qitish va tarbiyalashga nisbatan tibbiv-pedagoeik 
y o n d a sh u v   asoschisi  fransuz  psixiatori  J a n   Itar  (1775— 1838-yillar) 
hisoblanadi.  U   aqli  zaifligi  m urakkab  b o ‘lgan  bolaga  t a ’lim  va  tarbiya 
berishga  urindi.  G a rc h i  kutilgan  natijaga erisha  olm asada,  b u n d ay  toifa 
b o lalarni  sezgi  va  m otorika  organlarini  m ashq  qildirish  yo rd a m id a 
rivojlantirish  yoMini  k o ‘rsatib  berdi.
A n o t o m i k - f i z i o l o g i k   y o n d a s h u v   rivojiga  n em is  psixiatri  E m il 
Kxepelin  (1856—1926-yillar)  katta hissa q o ‘shdi.  U birinchi b o ‘lib «psixik 
rivojlanishdan  o r t d a   qolish»  ( P R O Q   (Z P R ))  h a m d a   «oligofreniya» 
(y u n o n c h a   olygos  —  kam   va  p h re n -a q l)  tu sh unchala rini  qo'lladi.
F ra n s u z   psixologi Alfred  Bine  va  vrach-psixiatr T o m a s   S im o n   test 
sinovlari  m e t o d i n i   asoslaydilar.  S h u   bois  ular  intellektual  zaiflikni 
o ‘rganishning  psixom etrik  yo'nalishi  asoschilari  hisoblanadilar.
Y u q o rid a   q ayd  etilgan  y o n d ash u v lar asosida  XX  asr  boshiga  kelib 
quyidagi  u c h   asosiy  yondashuv  q a r o r topdi:
www.ziyouz.com kutubxonasi


1.  Tibbiv-klinik  v o n d a sh u v   aqli  zaiflarning  etim ologiyasini  bilish, 
intellektining buzilishiga sabab boMgan  om illar,  shun in g d ek ,  a n a t o m i k -  
fiziologik  va  g en e tik   buzilishni  o ‘rganish  g ‘oyasini  ilgari  suradi.
2.  Psixologik  v o n d a s h u v   psixikasi  b u zilg an   b o l a l a r n i n g   psixik 
faoliyati,  e m o ts io n a l  holati  h a m d a   shaxsini  o ‘rganishga  y o ‘naltirilgan.
3.  Pedagogik v o n d as h u v   intellekti buzilgan bolalarni o ‘qitish  h a m d a  
t a r b i y a l a s h n i n g   p e d a g o g i k   t a m o y i l l a r i ,   m e t o d l a r i ,   s h u n i n g d e k ,  
n u q so n la rn i  b a r ta r a f  etish  yoMlarini  o ‘rganish  g ‘oyasiga  ta y a n a d i.
Rossiya  korreksion  pedagogikasi  tarixi  Y evropa  d e fe k to lo g ik   fa n i 
bilan  uzviy  bog‘liq.
P e t r   I,  Y e k a t e r i n a   II  l a r   a n o m a l   b o l a l a r   u c h u n   d a v o l a s h  
muassasalari,  m e h rib o n lik   uylari  va  maxsus  m a k ta b la rn i  b a r p o   etish 
h a q id a   fa rm o n   chiqarganlar.
X IX  
asr  oxiri  XX  a sr  bosh larid a  a n o m a l   b o la la r n i  o ‘q itis h   va 
t a r b i y a l a s h n i   yoMga  q o ‘y u v c h i  k o ‘p la b   j a m i y a t   h a m d a   i j t i m o i y  
tash k ilo tla r tashkil  etildi.
Sobiq  S h o ‘ro dav rid a  bolalikni  him oya  qilish  va b o la la r  n u q s o n la ri 
bilan  b o g ‘liq  m u a m m o la r n i   o ‘rganishga  alo h id a   e ’t i b o r   qaratildi.
1918-yilda  m axsus  dekret  qabul  qilindi.  U n d a   a n o m a l  b o la la rg a  
y o r d a m  berishda asosiy vazifa  ularni alohida ajratish  em a s , balki  u larn i 
o ‘qitish  va  tarbiyalashga  e ’tiborni  kuchaytirish  zarurligi  t a ’kidlan d i. 
S h u   yili  R o s s iy a d a   b i r i n c h i   m a x s u s   t a ’ l i m - t a r b i y a   m u a s s a s a s i  
(V .P .K a s h en k o   uyi)  tashkil  etildi.
0 ‘zbekiston  Respublikasida  korreksion  pedagogika  (d e fektologiya)- 
ning  rivojlanish  tarixi  Rossiya  defektologiya  fani  bilan  uzviy  bogMiq 
boMib, ayni vaqtda u  o ‘z xususiyatlariga  ham  ega.  Bu  xususiyatlar d in n in g  
o ‘zbek  xalqi  hayoti  va  tu rm u sh ig a  c h u q u r   singganligi  va  o ‘zb e k   milliy 
m entaliteti  bilan  tavsiflanadi. 
0
‘zbek  xalqi  a n o m a l   bolalarg a  n isb a ta n  
i n s o n p a r v a r   m u n o s a b a t d a   b o ‘lib,  u larga  r a h m d i l l i k ,   m e h r i b o n l i k  
k o ‘rsatgan.
Ayni  vaqtda  respublikada  a n o m a l  b o lalar  u c h u n   m a x su s  o ‘q u v  
muassasalari  (k o ‘zi  ojiz  h a m d a   kar  bolalar  u c h u n   m a k t a b - i n t e r n a t l a r ,  
a q li  z a if la r   u c h u n   y o r d a m c h i   m a k t a b - i n t e r n a t l a r )   f a o liy a t   o li b  
b o rm o q d a.  0 ‘zbekiston  Respublikasining «T a’lim t o ‘g ‘risida»gi  Q o n u n i  
(1997-yil)ning 2 3 -ba ndida psixik yoki jism oniy rivojlanishida  n u q s o n l a r  
b o M g an   b o l a l a r   va  o ‘s m i r l a r n i   o ‘q i t is h   va  d a v o l a s h   m a x s u s  
(ixtisoslashtirilgan)  t a ’lim  m uassasalarida  yoMga  q o ‘yihshi  t a ’k idlab 
o ‘tilgan.
www.ziyouz.com kutubxonasi


XX 
asrning  6 0 —70-yillarida  respublikada  korreksion  pedagogika 
b o ‘y ic h a   t a d q i q o t l a r   olib   borish  h a m d a   d e f e k to lo g   p e d a g o g la rn i 
tayyorlash  y o 'lida  ijobiy  ishlar  am alga  oshirildi.  Xususan,  1967-yili 
N iz o m iy   nom idagi  T o sh k e n t  davlat  pedagogika  instituti  pedagogika va 
psixologiya  fakultetida  defektologiya b o ‘limi  ochilib,  ixtisoslashtirilgan 
m uassasalar u c h u n   pedagog-defektologlarni  tayyorlash yo ‘lga  q o ‘yildi.
Hozirgi  k u n d a   respublika  olim  defektologlari  om m aviy  u m u m iy  
o ‘rta t a ’lim  maktablarida  korreksion-rivojlantirish sinflarini tashkil  etish, 
a n o m a l   bolalarning  m aktabga  moslashishlari  u c h u n   yordam  k o ‘rsatish 
h a m d a   ularni  ijtim oiy  hayotga  tayyorlash  borasidagi  m u a m m o la rn i 
o ‘rganm oqdalar.
Rivojlanishidagi  nuqsonlarni  klassiflkatsiyalash,  ularning  sabablari 
va  omillari.  Olib  borilgan  ta d q iqotning  k o ‘rsatishicha,  rivojlanishida 
n u q s o n i  b o ‘lgan b o lalarning soni  k o ‘p b o ‘lib,  ayni  vaqtda y ana da  oshib 
b o rm o q d a.
« A n o m a l i y a »   t u s h u n c h a s i   y u n o n c h a d a n   t a r j i m a   q i l i n g a n d a  
m e ’yordan,  u m u m iy  q onuniyatlardan  chetlanish,  n o t o ‘g‘ri  rivojlanishni 
anglatadi.
Rivojlanishida  m u a m m o la ri  b o ‘lgan  bolalarda  iismoniv yoki  psixik 
kamchiliklar (nuqsonlar')  b o ‘ladi,  ular bolalarning  umumiy rivojlanishida 
chetlanishlarning s o d i r b o ‘lishiga sabab b o ‘ladi.  N uqsonning xususiyati, 
p a y d o  b o ‘lishiga q arab ayrini  kamchiliklarni t o ‘la  yo ‘qotish,  ayrimlarini 
esa  tuzatish,  u c h in c h i  xillarining  o 'r n in i  toMdirish  m um kin.  A no m al 
b o la n in g   rivojlanishida  uni  o ‘qitish  va  tarbiyalash  asosiy  m u a m m o  
hisoblanadi.
Ayni  v a q td a   rivojlanishidagi  c h e tl a n is h l a r n in g   klassifikatsiyasi 
b o ‘yicha  yagona  qarash  mavjud  emas.
M .A .V lasova  va  M .S .P e v z n e r la r   a n o m a l  b o la la rn in g   q u yidagi 
g u ru h la rin i  k o ‘rsatadilar:
1.  S en so r xislati  yetishm aydigan  (noraso)  b o lalar (eshitish,  k o ‘rish, 
n u tq i  qobiliyatlari,  ta y a n c h -h a r a k a t  apparat  va  sensom otorikasining 
funksiyasi  buzilgan).
2.  Psixik  rivojlanishi  o rtda  qolgan  bolalar.
3.  Astenik  yoki  reaktiv  holati  h a m d a   nizoli  tashvishlanishga  ega 
b o ‘lgan  bolalar.
4.  Psixopatik  xulqli  bolalar  (xulqning  e m o tsio n al  buzilishi).
5.  Aqli  z a i f   b o la la r  (debillik,  imbetsillik,  idiotiya  darajasidagi 
oligofrenlar).
www.ziyouz.com kutubxonasi


6

P sixik  k a s a ll i k n i n g   b o s h l a n g ‘ich  k o 'r i n i s h i   ( s h i z o f r e n i y a ,  
epilepsiya,  isteriya  va  boshqalar)  n a m o y o n   b o ‘ladigan  bolalar.
0 . N . U s a n o v a  a n o m a l bolalarni quyidagi guruhlarga ajratishni  taklif 
e t a d i 1:
1.  Organik  b u zilis h la r  sababli  rivojlanishida  c h e tl a n is h   boMgan 
bolalar.
2.  Funksional y etuk emasligi sababli  rivojlanishida  kam chilik boMgan 
bolalar.
3.  Psixik deprivatsiyalar asosida  rivojlanishida  k a m c h ilik la r boMgan 
bolalar.
D e f e k to l o g   V . S . R a x m a n o v a   r i v o jla n is h id a   n u q s o n l a r   b o ‘lgan 
bolalarni  quyid ag ich a  guruhlarga  ajratishni  ta k lif e t a d i 2:
1
.  Intellektual buzilishga ega bolalar (aqli zaif va psixik  rivojlanishdan 
o rtd a   qolgan  bolalar).
2.  N utqi  buzilgan  bolalar.
3.  Sensorli  nuqso n larg a ega  bolalar ( k o ‘rish  va  eshitish  qobiliyatlari 
buzilgan)
4.  T a y a n c h - h a r a k a t   apparati  buzilgan  bolalar.
5.  Rivojlanishida  kom pleks  buzilish  boMgan  bolalar.
A nom al  bolalarda  nutqiy qobiliyatning buzilishi  u m u m iy  q o n u n iy a t 
hisoblanadi.
Bolaga korreksion t a ’sir ko ‘rsatishning samaradorligi  niavjud  nuq so n  
xususiyati,  ay rim   psixik  ja r a y o n   yoki  f u n k s iy a la r in in g   b u z ilg a n lik  
darajasi,  bolaning yoshi,  n u qsonlar o ‘rnini  t o ‘ldirishga  im k o n   b eruvchi 
qobiliyati,  tibbiy-pedagogik  t a ’sir  koMvatish,  bola  y a sh a y o tg a n   m u h it 
h a m d a   uni  tarbiya  sharoitlarining  mavjud  ahvoli  va  b o s h q a   om illarg a 
b og‘liq. A nom al  bolalarning  m a ’lum  g uruhi  faqat  psixologik-pedagogik 
t a ’sirga  m u h to j   boMsalar,  b o s h q a   g u r u h l a r i  u larg a  e s a   d a v o l a s h -  
sog M o m la sh tirish   t a d b i r l a r in i n g   a m a l g a   o s h ir i l is h i n i   t a l a b   e t a d i . 
Rivojlanishdagi  n u q so n la rn in g   barvaqt  diagnostika  qilinishi  m a ’lu m  
m uvaffaqiyatlarga  erishishning  garovidir.

Download 11,97 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   342   343   344   345   346   347   348   349   ...   413




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish