‘z b e k is t n r espu blik asi o L iy va ‘rta m axsus ta’ L i m vazirlig I



Download 11,97 Mb.
Pdf ko'rish
bet240/413
Sana16.01.2022
Hajmi11,97 Mb.
#379486
1   ...   236   237   238   239   240   241   242   243   ...   413
Bog'liq
Pedagogika. 1-qism (M.Toxtaxojayeva, S.Nishonova) 583e888c8e1f192e31521286245d8a52


  o'rg'anga'nlat.  0 ‘quv  rejasiga  g ra m m a tik a.  O u r ’on.  Hadis,  ritorika. 
logika.  m etaflzika.  geologiva.  adabivot.  h u quqshunoslik  kabi  fanlar 
kirgan.  0 ‘qitish  asosan  o g ‘zaki  shaklda  olib  borilgan.  Biroq  talabalar 
fo y d a la n g an   o ‘quv  ada b iy o tlari  asta-sekin  a n c h a   k o ‘p  qirrali,  turli- 
t u m a n   boMib  b o r a d i . ( M a k t a b   t a ’limi  erkaklar  u c h u n   moMjallangan. 
A m m o  h a r  bir badavlat  oila qiz bolani  o ‘qitish  u ch u n   uyga o ‘qituvchini 
t a k lif etgan.
www.ziyouz.com kutubxonasi


ly D o g m a tik   o ‘q i t i s h   o ‘r n i g a   a s t a - s e k i n   o ‘q u v   j a r a y o n i d a  
k o'rgazm alilikni  keng jalb  etish  natijasida  tushuntirish.  tu s h u n tir is h - 
nam ovish  etish  kabi  t a ’lim  shakllari  q o ‘llanila  boshlandi.
Ayni vaqtda,  respublika  h u d u d id a,  faoliyat  yuritayotgan  z a m o n a v iy  
t a ’lim  m uassasalarida  t a ’lim ning  eng  m u h im   quyidagi  u c h   t u rid a n  
foydalanilm oqda:
— tushuntiruvchi-nam oyish  etuvchi t a ’lim  (u a n ’anaviy yoki  axborot 
beruvchi  t a ’lim  h a m   deb  ataladi);
—  m uam m o li  o ‘qitish;
—  dasturlashtirilgan  t a ’lim  yoki  k o m p u terli  o 'q i t i s h .J
Bugungi  k u n d a   o ‘rta  asrd a  k eng  qoMlanilgan  t a ’n m   tu r l a r i   — 
dogm atik  va  sxolastik  o ‘qitish  elem e n tlari  h a m   saqlanib  k e lin m o q d a .
Tushuntiruvchi-nam ovil  etuvchi  t a ’lim  n o m id an   m ohiyati  anglanib 
turibdi.  K o ‘rgazmalilik asosida tushuntirishning asosiy metodlari tinglash 
va  eslab  qolish  sanaladi.
Tushuntiruvchi-namoyish etuvchi t a ’lim turi vaqtni tejash,  o ‘qituvchi 
va  o ‘q u vchilarning  k u c h la rin i  asrash,  qiyin  b ilim larni  t u s h u n i s h n i  
o s o n l a s h t i r i s h ,   t a ’lim   j a r a y o n i n i   a n c h a   s a m a r a l i   b o s h q a r i s h n i  
t a ’minlaydi.  Biroq  m uayyan  kam ch ilik k a  h a m   ega,  y a ’ni,  «tayyor» 
bilimlarni  berish  va  o ‘quvchilarni  bilim larni  o ‘zlashtirishda  m u s taq il 
h a m d a   m a h s u l d o r   f i k r l a s h d a n   o z o d   e t i s h ,   o ' q u v   j a r a y o n i n i  
individuallashtirish,  differensatsiyalashtirish  im koniyatlarining  kamligi..
M uam m oli  o ‘qitishda  o ‘quv  m u a m m o la rin i  hal  etish  ja r a y o n i d a  
bilimlarni  mustaqil  egallash,  o ‘q u vchilarning  ijodiy  fikrlashlari  va  idrok 
etish  faoliyatlarini  rivojlantirish  y o ‘li  bilan  t a ’lim  tashkil  etiladi.  U n i n g  
texnologiyasi turli-tumanligi  bilan  ajralib turm aydi,  chunki o ‘quvchilarni 
faol  idrok  etish  faoliyatiga  jalb  etish  bir  n e c h a   b o sq ich lard a n   iborat 
b o ‘ladi.  Ular  k e tm a - k e t  ta rtib d a   va  kom pleks  am alga  oshirilishi  kerak.
Bunday  o ‘q itishda  m u a m m o li  vaziyatni  yaratish  m u h i m   b o sq ic h  
hisoblanadi.  Bunday vaziyatda  fikrlash jara yonida qiyinchilik  his etiladi. 
0 ‘quv muamm osi  b i r q a d a r  qiyin,  lekin  o ‘quvchilarning kuchi  yetadigan 
b o ‘ 1 ishi  k erak.  M u a m m o n i   ilgari  s u r is h   b i la n   b i r i n c h i   b o s a i c h  
yakunlanadi.  M u a m m o n i  hal  etishning  kevingi  b o sa ic h ida  o ‘q u v c h ila r 
savol  b o ‘yicha  m avjud  m u a m m o n i   k o ‘rib  chiq ad ilar,  tahlil  q iladila r, 
ja v o b   t o p is h   u c h u n   u l a r n i n g   y e ta r l i   e m a s l i g i n i   a n i q l a y d i l a r   v a  
ye tish m a y o tg a n   a x b o r o t n i   t o p is h g a   in tila d ila r .  U c h i n c h i   b o s a i c h  
m u a m m o n i  yechish  u c h u n   z a ru r  boMgan  bilim larni  turli  usu llar  b ilan 
egallashga  qaratilgan.  U   xayoliga  b ird a n   fikr kelishi bilan  y a k u n l a n a d i
www.ziyouz.com kutubxonasi


(«M en  nim a  qilishni  bilaman!»).  S h u n d an   keyin  m u a m m o n i  hal  etish, 
olin g an   natijalarni  tekshirish,  dastlabki  g ip o te z a   bilan  solishtirish, 
o l i n g a n   b ilim lar,  m a l a k a l a r n i   t i z i m l a s h ti r i s h   va  u m u m la s h ti r i s h  
bosqichlari  keladi.
M u a m m o l i   t o p s h i r i q l a r   s a v o l l a r ,  o ‘q u v   m a s a l a l a r i ,   a m a l i y  
vaziyatlardan  iborat  b o ‘lishi  m um kin.  M u a m m o l i   savolda  izlash  va 
javoblar  turli  variantlari  k o ‘zda  tutiladi,  y a ’ni,  o ld in d a n   tayyor javob 
bu  yerda  m um kin  em as.  M u a m m o li  savolga  misol:  «N im a  u c h u n  
t e m ird a n   yasalgan  mix  suvda  c h o 'k a d i,  t e m ird a n   yasalgan  kem a  esa 
c h o ‘kmaydi?».
M uam m o li masala  uni  yechish yoMlarini  mustaqil  izlashga  intilishni 
yuzaga  keltiruvchi  o ‘q u v - o ‘rganish  topshirig‘idir.  M u a m m o li  masala 
asosini  mavjud  bilim lari  o ‘rtasidagi  q a ram a-q a rs h ilik lar  tashkil  etadi. 
M u a m m o li  masalaga  misol:  «2Q5*3q21  tengligi  t o ‘g ‘ri  boMishi  uchun 
q a n d a y   am allarni  bajarish  kerak?». 
'
0 ‘qish jarayonida  m u a m m o li vaziyat  subyekt  ( o ‘quvchi)  o ‘zi  uchun 
qiyin  boMgan  m asala n i  y ec hishni  istashi,  lekin  unga  maMumotlar 
yetishmasligi va u o ‘zi  ularni izlashi zarurligini  k o ‘zda tutadi.  Muammoli 
vaziyatga  misol:  «6  ta   gugurt  qutisidan  to m o n la ri  bir  gugurt  qutisi 
kattaligiga  teng  4  ta   bir  xil  to m o n li  u c h b u r c h a k la r  yasang».
M uam m oli  o ‘qitishning  afzalliklari:  shaxsiy  ijodiy  faoliyatini  tashkil 
etish  asosida  bilimlarni  mustaqil  egallash,  o ‘qishga  qiziqishni  uyg‘otish, 
m ahsuldor  fikrlashini  rivojlantirish,  o ‘qitishning  mustahkam  va  amaliy 
natijalari.  Kamchiliklari o ‘quvchilar idrok etish faoliyatlarini boshqarishning 
qiyinligi,  m u am m o n i  q o ‘yish  va  hal  etish  u c h u n   ko ‘p  vaqt  sarflanishi, 
m uam m oli  vaziyatni  yaratish  va  mustaqil  yechish  imkoniyatini  har  bir 
o ‘quvchiga  taqdim  etishning  qiyinligi  bilan  belgilanadi.
^Dasturiv t a ’lim  (dasturlashtirilgan  o ‘qitish~)  harakat  (operatsiya)lar 
k e t m a - k e t l i g i   t i z i m i n i   i f o d a l o v c h i ,   u l a r n i   b a ja r i s h   il g a r id a n  
rejalashtirilgan  natijaga olib keluvchi  «dastur»  term in id an   kelib chiqadi. | 
U s h b u   t u r n i n g   a s o s i y   m a q s a d i   o ‘q u v   j a r a y o n i n i   b o s h q a r i s h n i  
yaxshilashdan  iborat.  B u nday  o ‘qitish  asosini  kibernetik  yondashish 
tashkil  etadi.  U n g a   b in o a n   o ‘qitish  m u rak k a b   din am ik   tizim  sifatida 
qaraladi/ Dasturiy t a ’lim yangi didaktik, psixologik va kibernetik g'oyalar 
asosida  XX  asrning  60-yillari  boshlarida  yuzaga  k e ldij U  o'quvchining 
bilim egallashi yoMida h a r bir q adam ni  nazorat  qilishga  imkon beradigan 
va  shun in g   asosida,  o ‘z  vaqtida  y orda m   k o ‘rsatish,  qiyinchiliklarning 
oldini  olish,  qiziqishini  y o ‘qotm aslik  va  salbiy  oqibatlarning  oldini
www.ziyouz.com kutubxonasi


olishga  im k o n   beruvchi  o ‘quv ja ra y o n in in g   texnologiyasini  yaratishga 
yo‘naltiradi.
b a s t u r i y   t a ’lim n in g   asosiy  xususiyatlari  q u y idagilarda n  iborat:
—  o ‘quv  m aterialining  alohida  qism larga  ajratilishi;
—  o ‘quv  ja ra y o n in in g   bilim larni  o ‘zlashtirish  b o ‘y i c h a   b ilim la r 
p o r t s i y a l a r i   va  f i k r l a s h   a m a l l a r i d a n   i b o r a t   boM gan  k e t m a - k e t  
q a d a m la rd an   iborat  boMishi;
—  h ar  bir  q a d a m n i n g   nazorat  bilan  yakunlanishi  (savol,  to p sh iriq  
va  shu  kabilar);
—  nazorat  topshiriqlarini  t o ‘g ‘ri  bajarganida  o ‘q u v c h in in g   yangi 
m ateriallarni  olishi  va  navbatdagi  q a d a m n i  bajarishi;
—  t o ‘g ‘ri ja v o b   to p g a n d a   o ‘qu v ch in in g   y o rd a m c h i  va  q o ‘s h im c h a  
tushuntirishlarni  olishi;
—  h ar  bir  o ‘q u v c hining  m ustaqil  ishlashi,  kuchi  y e ta d ig a n   m av zu  
b o ‘yicha  o ‘quv  m aterialini  egallashi;
— b archa  n az o rat  topshiriqlari  bajarilish  natijalarining  q a y d   etilishi 
( u l a r o ‘q u vchilam ing o'zlariga  (ichki  qayta aloqa)  va pedagogga  (tashqi 
qayta  aloqa)  m a ’lu m   qilinadi);
— o ‘qituvchining t a ’lim tashkilotchisi va qiyinchilik  yuzaga  k elganda 
y o r d a m c h i   ( m a s l a h a t c h i )   s i f a t i d a   i s h t i r o k   e t i s h i ,   i n d i v i d u a l  
yondashuvning  a m a lg a   oshirilishi;
—  t a ’lim  j a r a y o n i d a   o ‘qitishning  o ‘ziga  xos  v o s ita la rin in g   k eng 
qoMlanilishi  (dasturlashtirilgan  o ‘quv qoMlanmalari,  trenajerlar,  n a z o ra t 
qilish  qurilm alari,  o ‘qitish  m ashinalari).'
K om puterli  t a ’lim.  0 ‘qitish  sohasida j a h o n   d id ak tik as in in g   m u h i m  
tajribasi — shaxsiy elektron-hisoblash  mashinalari  ( S h E H M )   rivojlanishi 
kom puterli  (k o m p u te rla sh tirilg a n )  t a ’lim n in g   sh a k lla n ish ig a   im k o n  
berdi.  Maxsus t a ’lim dasturlari bilan t a ’m inlangan  k o m p u te rla m i deyarli 
b a r c h a   d i d a k tik   m a s a la la r:  a x b o r o tn i   b e r is h .  o ‘q i t is h   i a r a v o n i n i  
boshqarish.  natiialarini  nazorat  qilish  va  tu z a tib   borish.  m a s h q l a r n i 
baiarish.  o ‘quv  iaravoni  rivojlanishi  h aq id a  m a ’lu m o tla r n i  t o ‘plash  va 
b o s h q alarni  hal  etishga  moslashtirish  m u m k in .
R i v o j l a n g a n  
m a m l a k a t l a r d a  
k o m p u t e r l a r d a n  
t a ’l i m d a  
f o y d a l a n i s h n i n g   k e n g   riv o jl a n i s h i   b u   b o r a d a g i   q u y i d a g i   a s o s i y  
y o ‘nalishlarni  aniqlashga  im kon  berdi:
—  alohida  o ‘quv  fanlari  (m a te m a tik a ,  ta biiy  fanlar,  o n a   tili,  c h e t  - 
tili, geografiya va boshqalar)  b o ‘yicha o ‘zlashtirish  darajasini  oshirishni 
t a ’minlash;
www.ziyouz.com kutubxonasi


— 
u m u m iy  kognitiv  (idrok  etish)  qobiliyatlari  — qo'yilgan  masalani 
hal  etis h ,  m u staqil  fikrlash,  k o m m u n ik a ti v   m a l a k a la r n i   egallash 
(axborotni  t o ‘plash,  analiz,  sintez  qilish)ni  rivojlantirish,  u  yoki  bu 
k o 'n i k m a n i   shakllantirishga  im kon  beruvchi  jara y o n larg a  e ’tiborni 
kuchayt irish.
B u n d an  tashqari  k o m p u te rla rd a n   avtom atlashtirilgan test  sinovlari 
o ‘tkazish,  baholash  va  boshqarishda  keng  foydalaniladi.  Bu  o'qituvchi 
v a q t i n i   te ja s h g a   i m k o n   b e r a d i ,   n a t ija d a   p e d a g o g i k   ja r a y o n n i n g  
sam aradorligi  oshadi.
Dasturiy  va  kom p u terli  t a ’lim lar  o'q itish  algoritm larini  ajratishga 
asoslanadi.  Algoritm  t o ‘g ‘ri  natijaga  olib  keluvchi  k etm a-ket  am allar 
tizim i sifatida bilim,  k o ‘n ik m a va  malakalarni t o ‘la o ‘zlashtirish uchun 
z a r u r   boMgan  o ‘quv  faoliyati  tartibi  va  k e tm a -k e tlig in i  o'quvchiga 
k o ‘rsatadi.  0 ‘quv  dasturlari  va  kom puterli  t a ’lim ning  samaradorligi 
fikrlash  faoliyatini boshqarish  algoritm larining sifatiga bog‘liq.  Yom on 
tuzilgan  algoritm lar k o m puterli  o ‘qitishning sifatini  keskin  pasaytiradi.
Komputerli ta ’limning sifati quyidagi ikki asosiy omil bilan aniqlanadi:
1)  o'q itish  d asturlarining  sifati;
2)  hisoblash  texnikasining  sifati.
Bu  s o h a d a   h a m  
m u a y y a n   m u a m m o l a r   m a v j u d ,  y a ’ni, 
o ‘quvchilarning  idrok  etish  faoliyatini  tashkil  etish  qonuniyatlarini 
hisobga  olgan  h o ld a  yaratilgan  t a ’lim  dasturlari  hozircha  juda  kam, 
ularni  tuzib  ishlab  chiqish  k o ‘p  vaqt  va  k u c h   talab  etadi,  shu  bois 
ularning  narxi h am   qim m a t.  Respublika t a ’lim  muassasalarida  E H M la r 
soni  va  ulardan  foydalanish  k o ‘lami  ortib  va  takom illashib  borm oqda, 
biroq,  bu  sohada  hali  j a h o n   tajribasidan  o rtd a   qolish  holati  bartaraf 
etilgani  yo ‘q.
T a ’lim  pedagogik  tizimlarining  rivojlanish  tendensiyasi.  D unyoda 
sh u n d a y  t a ’lim tizimi  yuzaga  kelganki,  uni  ko'pchilik  « ao ‘llab turuvchi. 
t a ’m inlovchi.  v o rd a m c h i  o ‘qitish»  deb  ataydilar.  U  od am n i  kundalik 
m u a m m o la rn i  hal  etishga  tayyorlashga  asoslangan  b o ‘lib,  shaxsning 
faoliyati  va  hayot  tarz ini  q o ‘llab  turish  u c h u n   m o ‘ljallangan.
Ayni  vaqtda  «innovatsion»  (vangilik kiritish')  t a ’limni  tashkil etishga 
alo h id a   aham iyat  berilm o q d a.  M azkur t a ’lim ning  quyidagi  o ‘ziga  xos 
xususiyatlari  mavjud:
1) 
bu  o ld in d a n   k o ‘ra  bilish,  y a ’ni,  o ‘q u vchini  avvalgi  va  hozirgi 
tajribasi  asosida  o 'q itis h   em as,  balki  uni  u z o q   kelajakni  m o ‘ljalIashga
www.ziyouz.com kutubxonasi


o 'rg a tis h d a n   iborat  b o ‘lib,  o ‘quvchi  ijtimoiy hayot  va  kasbiy faoliyatda 
taxm in  qilish.  k o ‘zlash.  m odellashtirish  va  lovihalashtirishni  am alga 
oshira  olishi  zarur.
2) 
o ‘quvchining ham korlikda t a ’lim olish va  m u h im  q aro rlarn i qabul 
qilish  (lokal  va  xususiydan  to rtib   d u n y o n i,  m a d a n iy a t,  sivilizatsiya 
rivojlanishini  hisobga  olishdan  global  m u a m m o la r n i   hal  e t i s h ) d a   faol 
ishtirok  etishini  t a ’minlash.
Keyingi  yillarda  masofaviv  t a ’lim  (lo tin c h a   d ista n tia   —  m aso fa )  — 
m asofadan  turib  o ‘qitish  keng  rivojlanm oqda.  M asofaviv  o ‘qitish  — 
t a ’lim  texnologiyasi  b o ‘lib,  unga  k o ‘ra  o ‘quvchi  q a y e rd a   va  q a n d a y  
ho latd a  b o ‘lishidan  q a t ’iy  n a z a r  m uay y an   t a ’lim  m u assasa si  t a ’lim 
dasturini  o ‘rganish  imkoniyatiga  ega  boMadi.  Bu  m a q s a d n i   a m a lg a  
oshirishda  z a m o n a v iy   axborot  texnologiyalari:  darslik lar  va  b o s h q a  
bosma  nashrlar,  o ‘rganilayotgan  materialni  k o m p u t e r t e l e k o m m u n i k a t -  
siyalari  o rqa li  u z a tis h ,  v id e o ta s m a la r,  m u n o z a r a l a r   va  s e m i n a r l a r  
o'tkazish,  regional  va  milliy  televideniye  h a m d a   ra d io   o rq a li  o ‘quv 
dasturlarini  nam o y ish   etish,  kabelli  televideniye  va  ovozli  p o c h t a ,   ikki 
to m o n la m a li  videokonferensiyalar,  telefon  orqali  qay ta  a l o q a   b ilan  bir 
t o m o n la m a   videotranslyatsiya  va  b o sh q a la rn in g   xizm atiga  ta y a n ila d i. 
Masofali o ‘qitish o ‘qituvchilarga vaqtini tejashda qulaylik yaratadi,  asosiy 
faoliyatidan  a jra lm a g a n ,  ju m la d a n   u zoq  ra y o n la rd a   y a s h o v c h ila rg a  
o ‘qish  im konini  y aratadi,  o ‘quv  fanlari  erkin  ta n la n a d i,  fa n ,  t a ’lim  va 
madaniyat  m ash h u r namoyondalari bilan  m unosabatlar im k o n in i beradi. 
0 ‘quvchi  va  o ‘q ituvchila rning  faol  o ‘z a ro   m u n o s a b a tla r i,  m u s ta q il 
ish la sh n i  f a o ll a s h t i r i s h   va  o ‘q u v c h i i a r n i n g   m u s t a q i l   b i l i m   o l i s h  
ehtiyojlarini  qoniqtirishga  xizmat  qiladi.

Download 11,97 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   236   237   238   239   240   241   242   243   ...   413




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish