Rivojlantirish institu ti

Amaliy mashg‘ulot
16

---

/  
B O B .
  OLAM   H A Q ID A   U M U M IY  
M A’L U M O T
Olamning  tuzilishi,  paydo  b o‘lishi  va 
taraqqiyoti  haqidagi  g ‘oyalar
Mavzu rejasi
1.  Olam tushunchasi  va uning shakllanishi.
2.  Olamning paydo boMishi  haqidagi tasawurlar.
3.  Olamning kengayishi  haqidagi g‘oyalar.
4.  Olam „katta portlash" mahsuli.
5.  Olamning taraqqiyoti va taqdiri.
1. 
Olam  tushunchasi va uning shakllanishi.  O lam  — bizni  o ‘rab 
turgan, cheksiz m akon va zam onda yastanib yotgan m oddiy dunyo — 
b o rliq .  O la m   k o ‘zga  k o ‘rin m a s  o ‘ta   k ich ik   z a rra c h a la rd a n   to  
zam onaviy teleskoplar y o rd am id a kuzatish  m u m k in  b o ‘lgan barch a 
jism   (m ateriya)lardan  iborat.
H o z ir kuzatish  m um kin b o ‘lgan  O lam da tax m in a n  yuz m illiard 
galaktika va u larn in g  har birida o ‘rta hisobda yuz m illiard yulduzlar 
bor.  Biz  yashab  tu rgan  galaktikalardan  biri  S o m o n   y o ‘li  b o ‘lib,  u 
Q uyosh kabi  150  m illiarddan ortiq yulduzlar va yulduzlararo fazodan 
iborat.  S huningdek,  har b ir yulduz Q uyosh tizim idagi 9 ta sayyoralar 
kabi  p la n e tala rd a n   tashkil  topgan.  0 ‘z  navbatida,  sayyoralar  ko ‘p 
yoki  oz  tabiiy  y o ‘ldoshlarga  ega  boMadi.  M asalan,  Y erning  tabiiy 
yoMdoshi  b itta — Oy,  M arsniki —  ikkita,  S atu rn n ik i —  16  ta.  Y er 
O lam ning noyob qurilm asi.  U ning asosiy xususiyati m agnit  m aydoni, 
geografik qobiq,  litosfera, atm osfera, gidrosfera, biosfera,  noosferalar- 
ning m avjudligidir.  Inson ham  o n a  tabiatning noyob va takrorlanm as 
hosilasiki,  h o zirgacha  Y erdan  b oshqa  O lam n in g   b iro r jo y id a  tirik 
m av ju d o tn in g   borligi  an iq lan m ag an .  A ytilganlar bizni  o ‘rab  turgan 
O lam ning takrorlanm as rang-barangligi, o ‘ziga xosligidir.
O lam  tushunchasining shakllanishi o d am zo d n in g  paydo boMishi 
va ular ongining taraqqiyoti bilan cham barchas b o g liq d ir.  Bu borada 
o lim lar tu rlich a fik rv a   m u lo h azalam i bildirganlar.
A rxeolog  olim larn in g   fikriga  q arag an d a,  qadim gi  „u ddaburon 
o d a m “  (h o m o  habilis)lar 3,5  — 2,6 m ln yil m u q ad d am  Afrika  m ate- 
rigida  paydo  b o ‘lgan.  L lar u c h u n   O lam   tu sh u n c h a si  o ‘zlari  yashab 
tu rg a n  jo y ,  k o ‘rgan va bilgan  narsalardan  iborat b o ‘lgan.  Lekin aqlli 
inson (h o m o  sapiens) taxm inan 50 — 40 m ing yil a w a l paydo boMgan. 
Bu  davrda o d a m la r to sh d a n   qurol yasashni,  olovdan  foydalanishni, 
eng asosiysi gapirishni o ‘zlashtira boshlaganlar.  O dam zod boltani ixtiro
2  -   U m um iy  tabiiy  geografiya 
”  
_  
|  д ц 5| 1СГ i ^ v c i y   1 17
2П 
,
^  
I 
n o m ifin p i
A ^ ^ M O ’zbekis'.onM

---

qiladi, dastlab erkaklar bilan ayollar o ‘rtasida m ehnat taqsimoti vujudga 
keladi (40 —  14 m ingginchi yillar oralig‘ida),  it, q o ‘y, echki, sigir kabi 
uy  hayvonlarini  q o ‘lga  o ‘rgatadi,  dehqonchilik  bilan  shug‘ullanadi, 
hayvonlardan ishchi kuchi sifatida foydalanadi (14 — 4 mingginchi yillar).
A ytilganlardan  inso n larn in g   O lam   to ‘g ‘risidagi  tu sh u n ch alari 
tobora o ‘zgarib borganligini anglash  m um kin.  D astlab o ‘zlari yashab 
tu rgan  va  nigohi  yetgan jo y   ular  u c h u n   O lam   b o ‘lsa,  keyinchalik, 
hayot ehtiyojlari tufayli  uzoqdagi  hududlarga borishi,  ko‘chib yurishi 
bilan ularning O lam i  ham   kengaya borgan.
O d am lar  to m o n id a n   yozuvning  ixtiro  qilinishi  inson  ongi  — 
tafakkurining taraqqiyotidagi buyuk inqilob deb atash m um kin.  Negaki 
u lar  o ‘zlarini  o ‘rab  tu rgan  narsa  va  ho d isalarn i  yozib  q o ldirish 
im koniyatiga  ega  b o ‘ladilar.  Italiyalik  olim   Silvana  Daniyelening 
fikricha,  o d a m la r b u tu n  so‘z yoki  tu sh u n c h a n i  ifodalovchi  so‘z bel- 
gilarini m iloddan  12  m ing yil  m u q ad d a m , ehtim ol  undan  ham  oldin 
yaratgan.  Bu  yozuvda  bitilgan  m a ’lu m o tla r  asosida  o ‘tm ishdagi 
insonlarning O lam  to ‘g‘risidagi dunyoqarashlarini bilib olam iz.
Yozma m anbalaiga ko‘ra xarita tuzgan kishilar o ‘zlari yashab turgan 
joyni O lam ning markazi (m asalan, Afina, Aleksandriya,  Misr) deb bel- 
gilaganlar.  Buyuk faylasuflar Aristotel (mil. a w .  IV —  III asr),  Ptolemey 
(milodning II asri) Olamning markazida q o ‘zg‘almas Yer, uning atrofida 
barcha osm on jismlari joylashadi va harakatlanadi deb geosentrik g‘oyaga 
asos soldilar.  G e o se n trik  (geo — yer,  se n tr — markaz) g ‘oyaga  k o ‘ra 
D unyoning m arkazida Yer, barcha osm on jismlari Yer atrofida aylanadi.